Vyvlastnenie pôdy za socializmu bez náhrady a súčasná legislatíva na Slovensku

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou vyvlastňovania pôdy v období socializmu na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec a dopady na vlastnícke práva. Analyzuje historický kontext, reštitučné procesy a súčasnú právnu úpravu pozemkových spoločenstiev (urbárov) a vyvlastňovania. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto zložitej problematike, ktorá má stále aktuálny význam pre mnohých vlastníkov pôdy.

Historické pozadie a vyvlastňovanie za socializmu

V minulosti, už v Hornom Uhorsku, platili prísne predpisy na zabezpečenie riadneho hospodárenia v lesoch, vzťahujúce sa aj na lesné pozemky vo vlastníctve roľníkov. Títo museli lesy užívať spoločne pod štátnym dozorom, ako vyplývalo z urbárskeho zákona XIX/1898. Vznikali urbárske spolky, ktorých lesy slúžili ako zdroj dreva pre obyvateľstvo.

Počas socializmu sa urbárske lesy stali predmetom záujmu štátu, ktorý postupne obmedzoval ťažbu v záujme urbárnikov. V roku 1950 prešli urbárske lesy do správy štátnych lesov. Uplatňovala sa zásada postupného odumierania súkromného pozemkového vlastníctva, čo viedlo k tomu, že zákon SNR č. 2/1958 Zb. zveril všetky lesy na území Slovenska štátnym organizáciám a podnikom (Štátne lesy). Niektoré užívacie práva do výmery 50 ha prešli do vlastníctva družstevných organizácií (JRD).

Reštitúcie po roku 1989 a urbárske právo

Tento právny stav trval až do vydania zákona o pôde (reštitučného pozemkového zákona) č. 229/1991 Zb., ktorý zrušil zákon SNR č. 81/1949 Zb. a umožnil reštitúciou vrátiť pôvodným členom urbariátu ich podiely. Urbársky právny režim bol postupne zakotvovaný v zákonoch v zmysle reštitučných predpisov. Reštituovaný bol urbársky systém s nadväznosťou na zachované uhorské právo.

Oprávnenou osobou v zmysle reštitučného zákona je fyzická osoba, nie urbár ako spoločenstvo. Po účinnosti reštitučných zákonov sa urbárnici dohodli na spoločnom postupe pri usporiadaní reštitučných nárokov a vstupe do obnovených užívacích práv. Poverení funkcionári zastupujúci všetkých spoluvlastníkov požiadali o reštitúciu.

Prečítajte si tiež: Podmienky vyvlastnenia

V roku 1958 zabrali organizácie štátnych lesov urbárske lesné plochy a mali povinnosť vrátiť lesy ich majiteľom - urbárnikom. Táto povinnosť trvá dodnes, pretože lesné organizácie mali povinnosť starať sa o lesné plochy, až pokiaľ sa lesy nevrátia skutočným vlastníkom. Mnohí vlastníci stále nemajú doklad o vlastníctve urbárskeho lesa pre zdĺhavé súdne konania a sú evidovaní ako nezistení vlastníci. V minulosti štátne lesy odovzdali vlastnícke právo pôvodným majiteľom prostredníctvom urbárskej organizácie.

Urbárske právo a pozemkové spoločenstvá

Urbárskym právom rozumieme súbor platných právnych noriem, ktoré upravujú osobitný druh pozemkovo-právnych vzťahov týkajúcich sa lesného a pasienkového majetku, s prihliadnutím na spoluvlastnícky podielový režim, ktorý vznikol pôvodne roľníkom za účelom spoločného zabezpečenia hospodárenia. Urbárom rozumieme organizačnú štruktúru pozemkového spoluvlastníctva spravidla v rámci jednej dediny s patričným usporiadaním využitia pozemkov členmi urbárskeho spoločenstva. Takéto súpisy sa vykonávali už v 13. storočí. Najstarší známy urbár je obsiahnutý v štatúte záhrebskej kapituly z roku 1334. Urbár znamená pôvodne to, čomu hovoríme pozemková kniha ako nástroj evidencie poddanskej pôdy.

Urbárske práva sa vzťahujú len na urbársky majetok, nie na iný obecný, štátny alebo súkromný majetok. Podstatné je určenie subjektu vlastníckeho práva, otázky uznania práva urbárnika na príslušný majetkový podiel a právne otázky scudzovania urbárskej pôdy. Urbárske vlastníctvo je osobitný systém právnych vzťahov, čo sa týka majetku, ktorý predstavoval pôvodné pozemky pridelené poddaným, ale nerozdelené do priameho individuálneho vlastníctva, ale zachované vo forme spoluvlastníctva pri lesnej pôde a pasienkoch. Takýto spôsob spoluvlastníctva si vyžaduje odbornú správu lesov s povinnou obnovou a plánovitou výrobou i spoločnou ochranou pred škodcami. Predmetom urbárskeho vlastníctva pri pôde je tá lesná pôda a pasienok, ktorý bol rozdelený pred dávnymi rokmi. Ďalší občania so svojimi pozemkami si už nemôžu svoje pozemky premeniť na urbárske, na spoločné. Túto pôdu nie je možné ľubovoľne z urbárskeho právneho režimu vyňať a vlastníctvo doterajšieho vlastníka je možné zmeniť len napr. V praxi sa naďalej stretávame s pojmom urbariát alebo urbár, v zmysle platných právnych predpisov však ide o pozemkové spoločenstvo.

Pozemkové spoločenstvá a zákon č. 97/2013 Z. z.

Pod pojmom urbár teda rozumieme súbor pozemkov, ktoré sú v katastrálnom území jednej obce a sú v spoluvlastníctve urbárnikov, osôb, ktoré sú združené v pozemkovom spoločenstve. Z právneho hľadiska je toto vlastníctvo osobitným druhom podielového spoluvlastníctva. Odlišnosť tohto druhu spoluvlastníctva spočíva v tom, že predmetom vlastníctva nie je jeden identický, konkrétny pozemok, ale všetky pozemky tvoriace takzvanú „spoločnú nehnuteľnosť“. Urbárnik (vlastník podielu na urbárskej pôde) nemôže predať svoj podiel k jednému pozemku, ale môže previesť podiel na spoločnej nehnuteľnosti, teda na všetkých pozemkoch tvoriacich urbár. Z tohto hľadiska sa hovorí o nedeliteľnosti urbára, ktorá je ukotvená aj v zákone č. 181/1995 Z. z., aj v novom zákone č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

Rok 2013 je dôležitý v dôsledku legislatívnych zmien pre pozemkové spoločenstvá (urbáre). V novembri 2012 bol predložený do NR SR návrh zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý bol 26. marca 2013 schválený. Tento nový zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách upravuje nový spôsob a podmienky hospodárenia pozemkových spoločenstiev (urbárov). Spoločenstvá založené podľa predchádzajúceho zákona o pozemkových spoločenstvách sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam nového zákona o pozemkových spoločenstvách do konca februára 2014. Ak spoločenstvo bez právnej subjektivity nepodá návrh na zápis do tohto termínu, zrušuje sa. Ak pozemkové spoločenstvo vypláca svojim funkcionárom odmenu za výkon funkcie, považuje sa na účely dane z príjmov za zamestnávateľa a platiteľa dane. Predmetný príjem sa považuje za príjem zo závislej činnosti.

Prečítajte si tiež: Obrana proti vyvlastneniu

V prípade predaja je dôležité určiť rozdiel medzi majetkom pozemkového spoločenstva a majetkom urbárnikov. Majetkom pozemkového spoločenstva nie je spoločná nehnuteľnosť, preto pozemkové spoločenstvo nemôže predať žiadnu časť spoločnej nehnuteľnosti. Pozemkové spoločenstvo môže rozhodovať len o skutočnosti, ako sa bude na spoločnej nehnuteľnosti hospodáriť. Predávať, zamieňať, darovať či inak scudzovať spoločnú nehnuteľnosť alebo podiely na nej môžu len urbárnici. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti chce predať svoj spoluvlastnícky podiel inému spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti, ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Ak by nebolo umožnené predkupné právo v prípade prevodu podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva jeho predajom, mohlo by v praxi dochádzať k účelovému preskupovaniu podielov a vytváraniu väčšinového vlastníctva u podielnikov, ktorí by mohli mať nekorektné úmysly s pozemkovým spoločenstvom. Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti pod § 9 ods. Ak by došlo k situácii, že vlastník podielu prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti iným spôsobom, ako je predaj, napr.

Dane a predaj podielu na spoločnej nehnuteľnosti

Pri predaji podielu na spoločnej nehnuteľnosti z pohľadu zdanenia posudzujeme predaj ako predaj nehnuteľnosti (časti lesa, pasienka, lúky). V nadväznosti na to, či ide o zdaniteľný príjem alebo o príjem oslobodený od dane, je potrebné aplikovať ustanovenie § 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP). Podľa § 9 ods. Člen pozemkového spoločenstva, ktorý je na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník časti lesa, sa rozhodne svoj podiel predať inému členovi pozemkového spoločenstva. Podiel nadobudol pred 15 rokmi. Pani Jana nadobudla v máji 2013 na základe osvedčenia o dedičstve po svojej zomretej matke časť nehnuteľnosti a v tejto súvislosti nadobudla aj podiel v pozemkovom spoločenstve s právnou subjektivitou. Matka vlastnila svoj podiel v spoločenstve a túto časť lesa 48 rokov. Svoj podiel pani Jana v novembri 2013 predá za sumu 3 500 €. U daňovníčky je splnená podmienka uvedená v § 9 ods. 1 písm.

Práva a povinnosti vlastníkov a prevod vlastníckeho práva

Vlastník podielu sa teda môže rozhodnúť, že tento svoj podiel ponúkne všetkým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti - v tomto prípade ponuku realizuje prostredníctvom výboru, ktorý ju členom spoločenstva oznámi prostredníctvom pozvánky na zasadnutie zhromaždenia. Prevod a prechod vlastníckeho práva k podielom len na niektorých pozemkoch sa z dôvodu potreby zabrániť do budúcnosti vzniku spoluvlastníckych podielov s rozdielnou výškou na jednotlivých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti zakazuje. Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti možno za rovnakých podmienok uzavrieť so všetkými vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti aj jednotlivo na viacerých listinách; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Osobitným predpisom, na ktorý sa ZPS odvoláva, je § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka o forme zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý vyžaduje, aby podpisy všetkých účastníkov zmluvy boli na jednej listine. Osobitná právna úprava umožňuje uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k časti spoločnej nehnuteľnosti so všetkými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti za rovnakých podmienok aj jednotlivo (z toho vyplýva, že prípadne i po skupinách) na rôznych listinách, t. j. nie na jednej listine. Účelom tejto osobitnej právnej úpravy v novom zákone o pozemkových spoločenstvách je vyriešiť najmä situáciu, keď má dôjsť k prevodu vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti alebo jej časti (napríklad z dôvodu potreby majetkovoprávneho usporiadania stavieb vybudovaných vo verejnom záujme). Správa katastra podľa § 46 ods.

Možnosť podpisovať túto zmluvu aj jednotlivo (to znamená jednotlivo alebo i po skupinách) so spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti na viacerých listinách s totožným znením zmluvy uľahčí a zrýchli postup uzatvárania zmluvy a výrazne zníži riziko úmrtia niektorých spoluvlastníkov počas doby uzatvárania zmluvy. Výnos z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Ak vlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s nimi nakladá fond, výnos z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom fondu podľa veľkosti podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré fond spravuje alebo s ktorými nakladá. Vlastník podielov spoločnej nehnuteľnosti, s ktorými fond nakladá, alebo jeho právny nástupca môže písomne vo fonde uplatniť svoje právo na vydanie výnosu z predaja v lehote desiatich rokov odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva, ak predloží doklady, ktorými preukáže svoj nárok, inak jeho právo zaniká. Obdobný postup sa z totožných dôvodov uplatní i pri zmluvnom zriadení vecného bremena. Vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu na účely riadneho obhospodarovania spoločnej nehnuteľnosti ju prenechať do užívania inej osobe nájomnou zmluvou. nezistených vlastníkov, t. j.

Fond a správa spoločnej nehnuteľnosti

V záujme ochrany a výkonu vlastníckych práv a výkonu povinností vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti vykonáva fond práva člena spoločenstva. Fond má preto právo zúčastňovať sa zasadnutí zhromaždenia. Z uvedeného dôvodu (t. j. z dôvodu záujmu ochrany a výkonu vlastníckych práv a výkonu povinností vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti) fond koná za nezistených vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, vlastníkov, ktorých vlastnícke právo nie je evidované v katastri nehnuteľností a za vlastníkov podielov, ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané, v konaní pred súdom a pred orgánmi verejnej správy i v prípadoch, ak je vlastníctvo štátu alebo tzv. fond sám pozemky, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá, neužíva, ale ich prenajíma spoločenstvu, resp. cieľom je zjednodušenie rozhodovania spoločenstva predovšetkým v záujme a za účasti tých členov spoločenstva, ktorí sú „zistenými“ a „aktívnymi“ vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti, t. j.

Prečítajte si tiež: Vyvlastnenie pozemku - sprievodca

Prevod podielov vo vlastníctve štátu

Z dôvodu potreby zabezpečenia efektívneho hospodárenia na lesných a poľnohospodárskych pozemkoch a z dôvodu usporiadania pomerov na spoločnej nehnuteľnosti zákon ustanovuje možnosť prevádzať podiely vo vlastníctve štátu, ktoré spravuje fond, do vlastníctva vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti za stanovených podmienok v súlade s obmedzeniami podľa osobitných predpisov. V súlade s § 11 ods. 1 nového zákona o pozemkových spoločenstvách fond môže pozemky s výmerou zodpovedajúcou podielom spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré spravuje podľa § 10 ods. 1, ku ktorým neboli uplatnené reštitučné nároky podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona NR SR č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení zákona č. 97/2002 Z. z., zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, previesť do vlastníctva iných osôb. Na prevod vlastníctva k podielom spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu sa vzťahujú obmedzenia podľa § 11 ods. 20 a § 34 ods. 9 a 10 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 62 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 50 ods.

Vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti majú k podielom spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje fond podľa § 10 ods. 1 nového zákona o pozemkových spoločenstvách, predkupné právo. Fond je v takom prípade povinný ponúknuť prevod vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti do vlastníctva ostatných vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti a umožniť tak uplatnenie ich predkupného práva, a to prostredníctvom výboru, ktorý túto ponuku sprostredkuje na zasadnutí zhromaždenia, za cenových podmienok určených vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Cenu podielov spoločnej nehnu…

Osobitný režim nehnuteľností vo vlastníctve obce

Osobitné pravidlá pre režim nehnuteľností, ktoré patria do vlastníctva obce, sa týkajú najmä: a) poľnohospodárskych a lesných pozemkov, b) ciest a ďalších stavieb, c) bytových objektov a e) tzv. neknihovaných pozemkov. Obec získala opäť do vlastníctva poľnohospodárske nehnuteľnosti, pokiaľ boli v r.1991 štátne a pokiaľ ich obec vlastnila do roku 1950 a ku ktorým patrilo do roku 1991 vtedajšiemu MNV právo hospodárenia, pokiaľ pozemky ležali na území obce.

Uvedieme praktický príklad: Týka sa sporu mesta Šamorín a Slovenského pozemkového fondu (SPF) čo sa týka areálu Štátneho plemenárskeho podniku (ŠPP). Všetky nehnuteľnosti patrili pôvodne v r.1949 mestu Šamorín a do roku 1991 došlo len ku zmene správy na ŠPP v správe ministerstva pôdohospodárstva. Súčasťou podniku je aj neskôr vybudované závodisko či iné objekty na plnenie úloh plemenitby, teda poľnohospodárskej činnosti. Dňom účinnosti zákona o majetku obcí objekty plne podliehali reštitúcii mestu Šamorín. Dodatočne si ich však prisvojuje SPF a preukazuje, že športové objekty treba privatizovať. Odmieta podpísať protokol o vlastníckom práve mesta. Je zrejmé, že protokol mal vtedy ihneď podpísať ŠPP, ale vzhľadom na reorganizácie má zápis do katastra zabezpečiť svojím rozhodnutím súd. Tým skôr nemá právo prebrať areál SPF, tým že dokazuje, že ide len o športovisko. Nejde teda o poľnohospodárstvo? Sám SPF neguje svoju argumentáciu o tom, že mu nehnuteľnosti patria. Je preto nezmyselné, keď SPF na úkor skutočného vlastníka vymáha pozemky súdnou cestou (dnes vymáha objekty ten, kto ich sprivatizoval).

Cesty a stavby vo vlastníctve obce

Vlastnícke pomery ciest a ostatných stavieb z hľadiska vlastníctva obce upravujú niektoré špeciálne predpisy, najmä zákon č. 135/1961 Zb. a zákon č. 50/1975 Zb. Vo vlastníctve obcí sú miestne komunikácie. Obec vykonáva aj správu, pričom túto môžu vykonávať právnické osoby, obcou na tento účel založené alebo zriadené. Obec je povinná cestu udržiavať v stave zodpovedajúcom jej účelu. Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obce i verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave. Cesta sa považuje za stavbu, preto treba rozlišovať osobitný právny režim oddelene na pozemok a oddelene na cestu ako účelovú stavbu, ak táto bola postavená na cudzom pozemku. Aj v týchto prípadoch sú miestne komunikácie ako stavby vlastníctvom obce, aj keď cesta bola postavená na cudzom pozemku, čo sa bežne stávalo v období socializmu. Dnes sú tieto právne vzťahy neusporiadané a sú pre obce problematické. Pokiaľ sa vybudovali cesty v rámci hospodárskych dvorov poľnohospodárskych či lesných organizácií, sú vlastníctvom toho, kto ich vybudoval. Problematickými sa zdajú byť cesty, ktoré sa vybudovali v katastrálnom územní obce v rámci hospodársko-technických úprav pozemkov pre poľnohospodársku či lesnú veľkovýrobu. Dnes už tieto cesty neslúžia ani družstvu, ani veľkovýrobe, prípadne niektoré sa nevyužívajú vôbec. No majiteľom pozemkov patria tieto pozemky aj naďalej. Má obec povinnosť pozemky odkúpiť? Právny režim ponechal tento druh usporiadania vlastníckych pomerov na základné pravidlo trhového mechanizmu, aby sa vlastníci medzi sebou dohodli. Vzťahuje sa to na všetky pozemky zastavané cudzími stavbami, a teda aj na stavby vo vlastníctve obce. Často je to kultúrny dom a podobné účelové stavby, príp. aj bytovky vo vlastníctve obce. Obec ostáva vlastníkom cesty, ale nemá povinnosť pozemok pod cestou odkúpiť. Pri reštitúciách SPF poskytuje náhradné pozemky. Podľa § 11 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde pri reštitúcii sa takto zastavané pozemky nevydávajú, aj keď sa reštituentovi vlastnícke právo k nehnuteľnosti, teda pozemku, priznalo. Naše zákonodarstvo sa usiluje uspôsobiť súlad záujmov oboch vlastníkov. V podstate ide o dohodu o kúpe alebo o nájomný pomer. Žiaľ, nájomný pomer nemá v predpisoch pevný základ a je postavený na obojstrannej dohode, čo spôsobuje veľa problémov v praxi.

Vyvlastnenie pozemkov vo verejnom záujme

Podľa novely stavebného zákona č. 199/1995 Z. z. dostala obec právo vyvlastniť pozemky vo verejnom záujme, a to osobitne práve pri stavbách vo vlastníctve obce, keď ide o pozemky zastavané povolenými stavbami, ku ktorým mali ku dňu 24. 11. 1990 právo hospodáriť národné výbory a ktoré prešli do vlastníctva obce podľa zákona č. 138/1991 Zb., pri ktorých nedošlo k majetkoprávnemu vyrovnaniu. Návrh na vyvlastnenie k tomuto druhu pozemkov má právo podať obec, na ktorú prešli vlastnícke práva k stavbe (k budove, ceste a pod.). Zákon určil lehotu, dokedy môže obec požiadať o usporiadanie (môže podať návrh na vyvlastnenie práva k pozemku). Pôvodný text zákona č. 199/1995 Z. z. určil aj vyvlastňovacie ceny, (prakticky v pôvodnej výške, aká bola v čase budovania stavby, avšak Ústavný súd SR toto ustanovenie vyhlásil za protiústavné, lebo ústava určuje, že pri vyvlastnení sa musí poskytnúť „primeranᓠnáhrada; zákon určil náhradu max. 20 Sk za 1 m2, čo dnes nie je primerané - teraz platí vyhláška MF SR č. 465/1991 Zb.).

Majetok, ktorý prešiel do vlastníctva obcí

Do vlastníctva obce prešli aj rekreačné zariadenia ONV, pokiaľ boli vybudované na území obce. Obce získali do vlastníctva stavby, ktoré pred rokom 1950 neboli ich vlastníctvom, ale teraz ako štátne ich štát odovzdal do správy, neskôr do práva hospodárenia NV. Pokiaľ ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení patrilo právo hospodárenia NV, na území ktorého sa nachádzali, prešli do vlastníctva obce.

Bytové stavby a neknihované pozemky

Obec ako vlastník bytovej stavby je viazaná predpismi o hospodárení s bytmi a nebytovými priestormi a týka sa to pravidiel o nájme i predaji podľa Občianskeho zákonníka a ďalších predpisov vrátane predpisov o privatizácii. Pre obec je dôležitý zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami. Obec nemá osobitné postavenie v užívacích právach, je prenajímateľom bytu. Aj obec musí napr. nájsť primeranú bytovú náhradu pri deložovaní.

Osobitý právny režim je pri tzv. neknihovaných pozemkoch (verejný majetok), ktoré pri reštitúciách neprešli do vlastníctva obce a považovali sa za vlastníctvo štátu. Podľa § 14 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva neknihované pozemky prešli dňom 1. septembra 1995 do vlastníctva obce, pokiaľ sú v intraviláne, t. j. v zastavanom obvode obce. Podobné pozemky v extraviláne prešli do správy SPF. Pokiaľ tieto pozemky v intraviláne boli v správe miestneho orgánu štátnej správy podľa zákona o správe majetku štátu (č. 278/1993 Z. z.) sa nestali vlastníctvom obce. Nezaknihovanými pozemkami boli tie, ktoré neboli zaevidované vlastníckym právom v pozemkových knihách.

Praktické problémy a riešenia

#

tags: #vyvlastnenie #pôdy #za #socializmu #bez #náhrady