Vyvlastnenie v Slovenskej republike: Podmienky a proces

Vyvlastnenie je závažný zásah do vlastníckeho práva, ktorý umožňuje štátu alebo inému subjektu získať vlastníctvo nehnuteľnosti od jej vlastníka, ak to vyžaduje verejný záujem. V slovenskom právnom poriadku je vyvlastnenie upravené viacerými právnymi predpismi, pričom základné podmienky sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a Občianskom zákonníku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach, procese a náhradách spojených s vyvlastnením v Slovenskej republike.

Právny základ vyvlastnenia

Vyvlastnenie predstavuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je možné len za splnenia prísnych podmienok. Právny základ vyvlastnenia v Slovenskej republike tvoria:

• Ústava Slovenskej republiky: Článok 20 ods. 4 stanovuje, že k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
• Občiansky zákonník: § 128 ods. 2 upravuje vyvlastnenie v občianskom práve.
• Zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb: Upravuje problematiku vyvlastnenia z hmotnoprávneho aj procesného hľadiska.

Dôležité je, že účel vyvlastnenia je vždy viazaný na osobitné zákony, ktoré upravujú konkrétne druhy stavieb a s nimi spojené vyvlastnenie (napr. cesty, železnice, letiská).

Podmienky vyvlastnenia

Vyvlastnenie je možné len pri splnení nasledovných podmienok:

1. Verejný záujem: Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, čo znamená, že má slúžiť na uspokojenie potrieb verejnosti alebo na dosiahnutie cieľov, ktoré sú v prospech spoločnosti. Verejný záujem sa posudzuje individuálne v každom prípade, pričom sa zvažuje, či prevažuje nad záujmami vlastníka nehnuteľnosti. Verejný záujem je právny pojem, ktorý ale nie je pojmom legálne definovaným, pretože vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu. Stavebný zákon vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať len vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu.
2. Zákonnosť: Vyvlastnenie musí byť vykonané na základe zákona, ktorý upravuje podmienky a postup vyvlastnenia.
3. Primeranosť: Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia.
4. Náhrada: Vyvlastnenému musí byť poskytnutá primeraná náhrada za vyvlastnenie.
5. Nemožnosť dosiahnuť cieľ inak: Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom (napr. zrušením spoluvlastníctva, využitím predkupného práva, usporiadaním vzťahov súdnou cestou). Potenciálny vyvlastniteľ teda musí dať vlastníkovi pozemku alebo stavby najskôr návrh na uzavretie dohody.

Základné podmienky vyvlastnenia sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky a následne v Občianskom zákonníku. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Návrh zákona ustanovuje, so zdôraznením výnimočnosti tohto inštitútu, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom; za iný spôsob možno považovať napr. zrušenie spoluvlastníctva, využitie predkupného práva, usporiadanie vzťahov súdnou cestou. Nevyhnutnou podmienkou vyvlastnenia je teda, aby sa ten, kto má záujem na získaní vlastníckeho alebo iného práva k pozemku alebo stavbe vopred pokúsil o dohodu s vlastníkom pozemku alebo stavby alebo sa iným spôsobom pokúsil získať toto právo k pozemku alebo stavbe, ktorých použitie je nevyhnutné pre realizáciu stavby alebo opatrenia vo verejnom záujme. Potenciálny vyvlastniteľ teda musí dať vlastníkovi pozemku alebo stavby najskôr návrh na uzavretie dohody, t. j. dať mu možnosť dobrovoľne previesť vlastnícke právo. Ďalšou podmienkou je, že vyvlastniť možno len v takej miere, ako je to nevyhnutne potrebné pre zákonom ustanovený účel.

Prečítajte si tiež: Ochranný príspevok pre poberateľov pomoci v hmotnej núdzi

Proces vyvlastnenia

Vyvlastňovací proces sa začína návrhom, ktorý podáva vyvlastniteľ (osoba, ktorá má záujem na vyvlastnení) vyvlastňovaciemu orgánu.

Návrh na vyvlastnenie

Návrh na vyvlastnenie musí obsahovať:

• Údaje o vyvlastniteľovi a vyvlastňovanom.
• Označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby.
• Dokument, ktorým sa preukazuje súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania.

K návrhu sa prikladá aj dohoda vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva, ktoré vyvlastnením zaniknú. Ak vyvlastniteľ k návrhu nepriloží dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva, ktoré vyvlastnením zaniknú, vyvlastňovací orgán uspokojí prihlásené pohľadávky tretích osôb podľa ich výšky. Ak úhrnná výška pohľadávok prevyšuje náhradu za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu, vyvlastňovací orgán uspokojí prihlásené pohľadávky pomerne.

Z dôvodu hospodárnosti vyvlastňovacieho konania vo veciach, ktoré majú vzájomnú súvislosť v predmete vyvlastňovania alebo osobe vyvlastňovaného, môže vyvlastniteľ podať spoločný návrh na spoločné ústne prejednanie veci. V takom prípade vyvlastňovací orgán podľa povahy veci vydá spoločné rozhodnutie o vyvlastnení alebo samostatné rozhodnutia o vyvlastnení na každého vyvlastňovaného. Ak má vyvlastniteľ vedomosť o tom, že vyvlastňovací orgán má k dispozícii dokument, ktorý má tvoriť podľa tohto zákona prílohu návrhu, vyvlastniteľ nie je povinný k návrhu tento dokument priložiť, postačí ak naň v návrhu odkáže.

Začatie konania a oznámenie

Vyvlastňovací orgán je povinný písomne oznámiť začatie vyvlastňovacieho konania všetkým účastníkom konania, zúčastneným osobám a príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa doručenia návrhu. Vyvlastňovací orgán vyzve osoby, ktoré majú k vyvlastňovanému pozemku alebo k vyvlastňovanej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností, aby v lehote desiatich dní odo dňa doručenia výzvy prihlásili vyvlastňovaciemu orgánu svoje nároky s určením ich výšky voči náhrade za vyvlastnenie a súčasne ich upozorní, že na neprihlásené nároky alebo na nároky prihlásené po lehote neprihliada. Odo dňa doručenia oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania až do právoplatnosti skončenia vyvlastňovacieho konania je vyvlastňovaný povinný zdržať sa nakladania s vyvlastňovaným pozemkom alebo s vyvlastňovanou stavbou okrem práva uzavrieť nájomnú zmluvu.

Prečítajte si tiež: Nárok poisťovateľa podľa zákona o PZP

Ústne pojednávanie a námietky

Vyvlastňovací orgán nariadi ústne pojednávanie, na ktorom prerokuje návrh na vyvlastnenie s účastníkmi konania a zúčastnenými osobami. Účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby musia uplatniť námietky proti vyvlastneniu najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie zamietli alebo ktoré mohli byť pri tomto prerokúvaní uplatnené a uplatnené neboli, sa neprihliada. Účastník vyvlastňovacieho konania môže uplatniť námietku predpojatosti, ktorá obsahuje skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca vyvlastňovacieho orgánu, najneskôr na ústnom pojednávaní alebo do 30 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. V námietke predpojatosti musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť zamestnanec vyvlastňovacieho orgánu vylúčený, a kedy sa účastník vyvlastňovacieho konania podávajúci námietku predpojatosti o dôvode vylúčenia dozvedel.

Rozhodnutie o vyvlastnení

Ak sa vo vyvlastňovacom konaní preukáže, že nie sú splnené podmienky vyvlastnenia, vyvlastňovací orgán návrh zamietne. Vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba má voči vyvlastniteľovi pri zamietnutí návrhu nárok na náhradu škody a účelne vynaložených nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku.

Vyvlastňovací orgán doručí rozhodnutie o zastavení vyvlastňovacieho konania príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Ak vyvlastňovací orgán zastaví vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu, má vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba voči vyvlastniteľovi nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku.

Ak sú splnené podmienky vyvlastnenia, vyvlastňovací orgán vydá rozhodnutie o vyvlastnení, v ktorom:

• rozhodne o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe,
• určí primeranú náhradu za vyvlastnenie a lehotu a spôsob jej zaplatenia.

Rozhodnutie o vyvlastnení doručí vyvlastňovací orgán príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti.

Prečítajte si tiež: § 34 ods. 8 Zákona o dani z príjmov

Odvolanie a súdny prieskum

Proti rozhodnutiu o vyvlastnení sa možno odvolať. Na preskúmanie výrokov je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Zrušením výroku stráca platnosť aj výrok. Včas podané odvolanie proti výroku nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku.

Náhrada za vyvlastnenie

Vyvlastnený má právo na primeranú náhradu za vyvlastnenie. Náhrada sa poskytuje v peniazoch alebo, ak s tým vyvlastnený súhlasí, formou náhradného pozemku alebo stavby. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.

Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu, vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie.

Ak je s vlastníctvom vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby spojené vecné bremeno, od ktorého závisí riadne užívanie iného pozemku alebo inej stavby, poskytne sa oprávnenému z vecného bremena pri jeho obmedzení alebo pri jeho zrušení náhrada za vyvlastnenie zodpovedajúca všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Ak sa poskytuje náhrada za vyvlastnenie stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, náhradu poskytne vyvlastniteľ v lehote dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Do poskytnutia náhrady je vyvlastnený oprávnený bezodplatne užívať vyvlastnenú nehnuteľnosť primerane doterajším spôsobom. Vyvlastnený znáša náklady spojené s bežným užívaním vyvlastnenej nehnuteľnosti. Ak ide o asanovanú nehnuteľnosť, poskytne sa vyvlastňovanému náhrada nájomného.

Zrušenie vyvlastnenia

Na návrh vyvlastneného, vyvlastniteľa alebo ich právnych nástupcov zruší vyvlastňovací orgán úplne alebo čiastočne vyvlastnenie, ak sa v lehote nepoužíva pozemok alebo stavba na účel, na ktorý sa vyvlastnila. Návrh na zrušenie vyvlastnenia z dôvodu, že sa nezačalo v lehote s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, možno podať do piatich rokov po uplynutí tejto lehoty. Pred uplynutím lehoty.

Práva, ktoré boli vyvlastnenému rozhodnutím o vyvlastnení odňaté alebo obmedzené, opäť nadobúda vyvlastnený alebo jeho právny nástupca dňom právoplatnosti rozhodnutia o zrušení vyvlastnenia. Účinky spojené s vyvlastnením, ktoré nastali zostávajú zachované. Ak vyvlastnenie bolo úplne alebo čiastočne zrušené, má vyvlastniteľ nárok na vrátenie poskytnutej náhrady za vyvlastnenie.

tags: #108 #ods #2 #pism #d #vyvlastnenie