Výživné a Bývanie Matky: Nároky a Práva

Rozhodovanie o výživovacej povinnosti rodičov voči deťom je bežnou praxou slovenských súdov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o jeho príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby.

Určenie Otcovstva a Jeho Dôsledky

Ak sa žene narodí dieťa počas trvania manželstva, nemusí v súvislosti s určením otcovstva riešiť prakticky nič. Podľa tzv. prvej domnienky otcovstva totiž bude automaticky platiť, že za otca dieťaťa budú úrady považovať jej manžela. Slobodné matky sa však zvýšenej administratívnej záťaži nevyhnú; možno aj z tohto dôvodu sa mnohé rozhodnú otca dieťaťa do rodného listu neuvádzať. Uplatňovať nároky vyplývajúce z vyživovacej povinnosti k dieťaťu je totiž možné len voči mužovi, ktorého otcovstvo bolo riadne určené.

Otcovstvo dieťaťa narodeného mimo manželstva môže byť určené dvoma spôsobmi:

1. V prvom rade sa rodičia môžu dohodnúť a určiť osobu otca tzv. súhlasným vyhlásením urobeným pred súdom alebo matričným úradom. Súhlasným vyhlásením je možné určiť aj otcovstvo nenarodeného dieťaťa ešte počas tehotenstva.
2. Ak k dohode o určení otcovstva nedôjde, zostáva matke len súdna cesta.

Ak sa do rodného listu otec nezapisuje, bude mať dieťa priezvisko po matke. V prípade, že sa otec k dieťaťu riadne prizná, musia sa rodičia o priezvisku dohodnúť; priezvisko treba nahlásiť na matrike najneskôr do troch dní od narodenia dieťaťa. Keď rodičia nie sú schopní sa o priezvisku (či dokonca o krstnom mene) dohodnúť, rozhodne o ňom aj v tomto prípade príslušný súd.

Nárok Slobodnej Matky na Výživu

Je všeobecne známe, že otec, ktorý s maloletým nežije, má už od narodenia dieťaťa povinnosť prispievať na jeho výživu k rukám matky. Výška výživného sa stanoví podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov - podľa zákona platí, že dieťa musí mať rovnakú životnú úroveň ako otec. Už menej sa však vie, že nárok na výživné voči otcovi dieťaťa má aj nevydatá matka.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Otec dieťaťa je slobodnej mamičke povinný najneskôr odo dňa pôrodu prispievať primeranou čiastkou na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Táto povinnosť trvá po dobu dvoch rokov od narodenia dieťaťa, žena však môže o príspevok požiadať aj neskôr. Musí však počítať s tým, že jej právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

Výhody pre Osamelé Matky v Zákonníku Práce

Ak ste slobodná, môžete profitovať aj z výhod, ktoré pre tzv. osamelých zamestnancov vyplývajú zo Zákonníka práce. Za osamelú zamestnankyňu sa však budete považovať len vtedy, ak skutočne žijete s dieťaťom sama. Nebude teda postačovať, že otec má evidovaný trvalý pobyt inde; musí aj reálne bývať v inej domácnosti.

Ako osamelej zamestnankyni vám v prvom rade nemôže dať zamestnávateľ výpoveď, ak má vaše dieťa menej ako tri roky; výnimkou sú len niektoré organizačné dôvody pre výpoveď (výpoveď napríklad môžete dostať, ak sa zamestnávateľ zrušuje). Do úvahy neprichádza ani okamžité skončenie pracovného pomeru - ak by však boli naplnené dôvody pre okamžité skončenie, môže zamestnávateľ využiť za účelom rozviazania pracovného pomeru inštitút výpovede.

Ak sa staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže vám zamestnávateľ nerovnomerne (t.j. rozdielne v rôznych týždňoch) rozvrhnúť pracovný čas len s vaším súhlasom; zároveň vám bez vášho dovolenia nemôže nariadiť nadčasovú prácu. V neposlednom rade platí, že ako osamelá mamička budete mať materskú dovolenku až 37 týždňov (bežná materská dovolenka trvá 34 týždňov). S tým súvisí aj nárok na čerpanie materského, ktoré budete poberať o tri týždne dlhšie, než mamičky s partnerom.

Výživné Počas Manželstva

Výživné na dieťa počas manželstva môže jeden z manželov požadovať, pokiaľ si druhý z manželov neplní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Výživné na dieťa nie je spojené iba s rozvodom. Obyčajne súd určí výživné na dieťa počas manželstva vtedy, ak rodičia (stále nerozvedení) spolu nežijú. Pokiaľ Vaša dcéra býva v byte so súhlasom vlastníkov, potom sa nebude musieť z bytu odsťahovať. Vaša dcéra ma právo okrem výživného na dieťa aj na tzv. manželské výživné. Výživné na manželku je však potrebné požadovať osobitným návrhom na súd.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Povinnosť Prispievať na Výživné

Ak s otcom maloletých detí nežijete, pričom deti zostali vo vašej osobnej starostlivosti, potom je otec (váš manžel) povinný prispievať na výživné maloletých. Vyživovacia povinnosť je totiž zákonná povinnosť každého rodiča, ktorú si musí plniť mesačne aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, toho času aspoň v sume 37,53 EUR. Zákon preto vyžaduje aj od rodičov, ktorí sú bez práce, aby na svoje deti prispievali v tomto čase aspoň v minimálnom rozsahu. Výživné má totiž prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča. Tejto povinnosti sa pritom rodič nemôže nijako zbaviť. Ak si ju neplní, dopúšťa sa trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle ust. § 207 ods.

Žiadosť o Výživné

V prípade, ak nemáte vyživovaciu povinnosť určenú súdnym rozhodnutím, tak potom je potrebné podať návrh na súd, aby vyživovaciu povinnosť určil. Návrh sa podáva na súd v obvode, ktorého má dieťa bydlisko. V návrhu rozpíšte Vaše príjmy a výdavky a priložte k nim aj doklady (napr. Ak už súdnym rozhodnutím disponujete, avšak otec Vám neplatí, tak potom je možné celú vec rovno postúpiť na exekúciu.

Vyživovacia Povinnosť Obidvoch Rodičov

Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia. V prípade, že všetko Vášmu dieťaťu financujete Vy a otec dieťaťa neprispieva žiadnym spôsobom, tak potom môžete podať návrh na súd, aby výživné určil, pretože vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 62 ods. 2 a ods. 2/ Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 4/ Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Povinnosť Finančne Prispievať

Odpoveď na otázku, čo je zákonné je, že ak nežijete s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti a neplníte svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, bežnými nákupmi a hradením výdavkov dieťaťa, má rodič zo zákona plniť svoju povinnosť finančne.

Manželská Vyživovacia Povinnosť

V súlade s ust. § 71 zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá počas celého manželstva. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Ohľadom výživného na Vás ako manželku platí ust. § 71 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.

Citujeme z rozsudku Krajského súdu Trnava, sp. zn. : 24CoP/40/2017 z 26. 4. "Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikol rozdiel v ich životnej úrovni. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, výživné na manželku (manžela) sa týka osobných potrieb: stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia a prípadne iné. Východiskom je v zásade rovnaká životná úroveň manželov.

Započítavanie Cestovných Náhrad do Príjmu

Predmetné náhrady sa započítavajú do príjmu, čo je podporené aj judikatúrou. K tomu citujeme z rozsudku KS Prešov č.j. "Správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri určení výšky výživného do príjmu otca zohľadnil aj benefity z pracovného pomeru ako sú cestovné náhrady. Otec argumentuje tým, že cestovné náhrady sa do čistého priemerného mesačného príjmu nezapočítavajú. Do príjmu otca zo zamestnania správne započítal súd prvej inštancie diéty a poskytnuté finančné náhrady, lebo ide o faktory, ktoré určujú životnú úroveň povinného rodiča. K odvolacej námietke otca, že cestovné náhrady sú jeho príjmom, ktorý slúži na zabezpečenie jeho výdavkov a reprodukciu jeho pracovnej sily, a preto ich nemožno považovať za zložku mzdy, s týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. Pokiaľ by otec pri vedomí, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére a plnoletému synovi a pri reálnej výške minimálnej mzdy vyplácané cestovné náhrady plne spotreboval, takýto postup otca by bolo nutné v zmysle § 75 ods.

Príspevok na Výživu a Náklady Spojené s Tehotenstvom

Podľa ust. 1. Príspevok na výživu, kde podmienkou priznania je to, že na strane matky došlo k zníženiu jej príjmov z dôvodu tehotenstva a materstva v porovnaní s obdobím pred tehotenstvom. 2. Príspevok na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom : Podmienkou priznania uvedeného jednoráazového príspevku je existencia preukázateľných výdavkov /napr. pokladničné doklady/ spojených s tehotenstvom a pôrodom, napr. Výdavky na tzv. výbavičku pre maloleté dieťa sa mal. dieťaťa sa v rámci príspevku nezohľadňujú, keďže tieto sa majú zohľadniť pri určovaní výživného na mal. Citujeme z rozsudku Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn. : 34P/273/2012 /pozn. "U nevydatej matky sa nejedná o zabezpečenie celej jej výživy, ale len o poskytnutie príspevku na jej výživu, pričom súd pri rozhodovaní musí prihliadať aj na mnohé ďalšie faktory ako je napr. prihliadnuť na to, či má k nevydatej matke vyživovaciu povinnosť aj niekto iný, napr.

Vyživovacia Povinnosť Detí Voči Rodičom

Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom, ak som situáciu správne pochopil, tak v súčasnosti si plníte zákonnú vyživovaciu povinnosť voči rodičom iba Vy. S poukazom na rozsudok KS v BB sp. zn. 10 Co 402/79 môžete od Vašich súrodencov požadovať náhradu. Ak dieťa plnilo vyživovaciu povinnosť voči rodičom aj za ostatných súrodencov, je oprávnené od nich požadovať úhradu tohto plnenia podľa § 101 ZR (teraz § 79 ods.

Podľa § 75 a nasl. Zákona o rodine majú deti voči rodičom vyživovaciu povinnosť, ak rodičia nie sú schopní sami sa živiť. Táto povinnosť je solidárna, čo znamená, že všetky deti sú povinné prispievať podľa svojich možností a schopností, pokiaľ nie je medzi nimi dohodnuté inak. Skutočnosť, že jeden zo súrodencov získal rodičovský dom kúpnou zmluvou s vecným bremenom doživotného užívania pre rodiča, nemá sama osebe vplyv na vyživovaciu povinnosť ostatných detí resp. aj tohot dieťaťa. Rozhodujúce je, či rodič nie je schopný sám sa živiť a či jeho príjem nestačí na pokrytie nákladov na starostlivosť.

Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom vzniká vtedy, ak rodič nie je schopný sám sa živiť a nemá dostatočný príjem ani majetok na zabezpečenie základných životných potrieb. Súd vždy posudzuje aktuálny stav v čase rozhodovania. Ak sa jej finančná situácia zlepší, môžete podať návrh na zmenu alebo zrušenie výživného.Vaša povinnosť platiť výživné závisí aj od Vašich možností a schopností. Súd prihliada na Vaše príjmy, výdavky (napr. na dieťa, bývanie, škôlku, hypotéku) a celkovú životnú situáciu. Ak by platenie výživného znamenalo, že by ste neboli schopná zabezpečiť základné potreby svojej rodiny, súd môže výživné zamietnuť alebo určiť len symbolickú sumu.

Podľa slovenského práva má aj vaša sestra povinnosť prispievať na starostlivosť o svojich rodičov, ak sú odkázaní na pomoc. Táto povinnosť je zakotvená vo vyživovacej povinnosti detí voči rodičom, ktorá je uvedená v zákone o rodine. Vyživovacia povinnosť sa uplatňuje, ak to rodič potrebuje, t. j. ak nie je schopný zabezpečiť si svoje základné potreby vlastnými prostriedkami. Ak sa sestra vášho priateľa zdráha prispievať na matkinu starostlivosť, môže byť táto povinnosť vymáhaná súdne, nakoľko každé dieťa je povinné prispievať na výživu svojho rodiča, ak to ten potrebuje, a to v rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí.

V otázke uvádzate nezáujem zo strany matky, darovanie bytu synovi. To sú dosť podstatné skutočnosti. Podstatný je aj dôvod umiestnenia v domove dôchodcov vzhľadom na darovanie bytu Vášmu bratovi, ako aj výška jej dôchodku. Sme názoru toho, že ak matka má dostatočný dôchodok na pokrytie jej potrieb v soc. zariadení, pričom je trvajúci nezáujem o Vás ako potomka, vrátane toho, že byt darovala Vášmu bratovi, sme názoru, že súd voči Vám žalobu zamietne aj s poukazom na ust. § 75 ods.

Uvádzame však, že Vaša dcéra nenesie nijakú právnu zodpovednosť za dlhy svojho otca, lebo nie je ako dlžníkom, ani spoludlžníkom a ani ručiteľom pri predmetných záväzkoch jej otca.

domovu soc. služieb neposkytujte žiadne svoje údaje, ani svoje príjmy. Aj keď v zmysle zákona o rodine je daná vyživovacia povinnosť detí voči rodičom, avšak sú tam stanovené podmienky. Teoreticky ak by návrh podala vaša mama proti vám a aj vašim súrodencom, súd by bral do úvahy aj ustanovenia § 75 ods. Je však na vašom rozhodnutí, či matke prispievať nejakou sumou budete alebo nie. DSS vám k tomu prinútiť nemôže, jedinou cestou je žaloba na súd, ktorú by musela podať vaša mama.

Na vami položenú otázku uvádzame, že zo zákona nie ste povinná doplácať vašej mame na domov dôchodcov. Bolo to rozhodnutie brata a matky. Možnosť je len na strane matky, aby sa obrátila na súd o výživné v zmysle ust. § 66 a nasl. Uvádzame súčasne, že ak by podala návrh na súd voči vám a aj bratovi, potom platí aj ust.

1./ Ak Váš otec žije, vy ako jeho syn nie ste povinný uhradiť dlhy voči sociálnemu zariadeniu. Ak by otec žiadal od vás výživné ako od potomka, potom súd by vzhľadom na skutočnosť, že výživné vám neplatil, by návrh zamietol podľa ust. § 75 ods.

áno platí, že v prípade, ak už nemáte manžela (nakoľko vyživovacia povinnosti medzi manželmi predchádza vyživovacej povinnosti detí voči svojom rodičom) a od rozvodu uplynulo už 5 rokov (už nemáte nárok na príspevok na rozvedenú manželku), pričom si neviete zo svojho príjmu zabezpečiť svoje potreby, tieto sú povinné zabezpečiť vaše deti, ak sú schopné samé sa živiť. To znamená, že ako rodič máte vo vzťahu k nim nárok na zabezpečenie primeranej výživy, ak to potrebujete.Preto ich o toto môžete požiadať. Platí, že ak by ste podali návrh na súd, súd by vám voči vašim deťom priznal nárok na výživné, ak to potrebujete a neviete výjsť zo svojho platu.

Uvádzame, že o toto výživné v prospech rodiča v zmysle ust. V uvedenej veci platí ust. § 75 ods. Sme preto názoru, že súd by návrh matky zamietol a výživné nepriznal. keďže dieťa umiestnila do detského domova.

Určenie Výživného a Zmena Pomerov

Pokiaľ má dieťa viac ako 2 roky nemôžete žiadať určiť výživné na seba (tzv. výživne nevydatej matke). Výška výživného závisí od príjmov otca dieťaťa a nie je možné predpovedať (bez bližších údajov), aké výživné Vám súd určí. Súd prihliada aj na majetkové pomery. Súdne určené výživné je záväzné a jeho platenie je povinné, pokiaľ súd nerozhodne inak. Ak sa podmienky výrazne zmenili, napríklad ak skutočne zabezpečujete všetky potreby detí, odporúča sa požiadať súd o zmenu výšky alebo zrušenie výživného. Dôležité je situáciu preukázať a riadiť sa rozhodnutím súdu. pokiaľ nastalo opätovné spolužitie s matkou vašich detí, znamená to, že sa podstatne zmenili pomery, čo je dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Z tohto dôvodu vám navrhujem podať návrh na zrušenie výživného z dôvodu, že sa od jeho poslednej úpravy zmenili pomery. V návrhu odôvodnite, že ste s matkou detí opäť začali spolu žiť, z dôvodu čoho zabezpečujete výživné aj v naturálnej forme.

Vzájomná Vyživovacia Povinnosť Manželov

Podľa Zákona o rodine majú obaja manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá počas celého manželstva a zahŕňa povinnosť prispievať na potreby spoločnej domácnosti a detí. Táto povinnosť platí nezávisle na tom, či jeden z manželov pracuje alebo nie. Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov znamená, že by ste sa mali obaja podieľať na financovaní potrieb rodiny. Ak vaša manželka nepracuje dlhodobo a nie je schopná prispievať iným spôsobom (napr. starostlivosťou o domácnosť alebo dieťa), môžete túto situáciu riešiť. V prípade, že druhý z manželov nepomáha finančne, môžete požiadať súd o určenie povinnosti platiť výživné. Pokiaľ ide o povinnosť prispievať na dieťa, obaja rodičia sú povinní prispievať v súlade s ich finančnými možnosťami a schopnosťami.

V prvom rade si dovoľujem uviesť, že vyživovacia povinnosť nie je len medzi rodičom a dieťaťom, ale aj medzi manželmi navzájom. Z uvedeného vyplýva, že Váš manžel má vyživovaciu povinnosť nielen voči Vášmu spoločnému synovi, ale aj voči Vám. Pritom všetci by ste mali mať rovnakú životnú úroveň. Len pre úplnosť si dovoľujem uviesť, že príspevok na syna v sume 30 € mesačne je nízky a je na hranici minimálneho výživného (t.j. suma 28,79 €).

Spoločná Domácnosť Po Rozvode a Výživné

Ak máte povinnosť platiť výživné určené súdom, potom musíte platiť. Ale nemusíte platiť celé nájomné.

Stanovenie Výšky Výživného

Na Vašu otázku nie je možné jednoznačne odpovedať, pretože stanovenie výšky výživného závisí od oveľa širšieho spektra kritérii ako je len príjem rodiča, ktorému sa má vyživovacia povinnosť určiť. Rovnako vo Vašom prípade bude potrebné preukázať, že Váš manžel súčasne dostáva aj príjmy tzv. na ruku a aj ich výšku. Inak súd bude vychádzať z výšky jeho príjmu, ktorú preukáže napr. Súd pri určovaní výživného totiž prihliadne jednak na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Výživné Pred Rozvodom

Aj keď nie ste rozvedení, máte právo požadovať od manžela výživné na deti, ak Vám neplatí.

Výživné Po 18. Roku Dieťaťa

Vaša otázka sa týka pomerne významnej okolnosti, a to dosiahnutia plnoletosti dieťaťa počas doby, kedy má nárok na výživné. Priamo zákon určuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Inak povedané, pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť.

Plnoletosť sa v zásade nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku a spolu s plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony. Z hmotnoprávneho hľadiska teda plnoleté dieťa už nepotrebuje zákonných zástupcov, ktorými boli až do tohto momentu rodičia dieťaťa. Po dosiahnutí plnoletosti by preto malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom. Je vhodné, aby ste mali zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom.

Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domávať napr. zvýšenia výživného. R 2/1985: „Ak súd v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/58/2007: „Na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie ktorého sa vyžaduje návrh (§ 79 ods. 1 OSP). V prípade, ak došlo k začatiu konania o výžinom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konania sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka.

Záverom možno skonštatovať, že po dosiahnutí plnoletosti by mal povinný rodič zasielať výživné priamo plnoletému dieťaťu. Pokiaľ ide o druhého rodiča, tento po dosiahnutí plnoletosti už nezastupuje dieťa ako zákonný zástupca a ak by aj došlo k podaniu napr.

Právo na Výživné Plnoletého Študujúceho Dieťaťa

Ako prvé je potrebné povedať, že dcéra má v danej situácii právo na výživné ako plnoleté študujúce dieťa pripravujúce sa na svoje budúce povolanie. To, že po strednej škole začala na malú chvíľu pracovať a de facto vaša vyživovacia povinnosť ako rodiča vtedy zanikla ešte neznamená, že táto sa nemôže v budúcnosti obnoviť. Vzhľadom na to, ak dcéra začala študovať dennou formou a teda popri štúdiu nedokáže pracovať tak, aby si zabezpečila všetky svoje životné potreby, potom jej patrí výživné. Ale samozrejme nie je možné to zneužívať. Ak by sa popri štúdiu mohla sama živiť, výživné jej nepatrí. Čo sa týka jeho výšky, ak sa na tejto neviete s dcérou dohodnúť, môžete nechať súd, aby o nej rozhodol. Výživné súdy spravidla určujú pri jednom dieťati vo výške cca 20% z príjmov povinného rodiča bez ohľadu na výšku rodinných prídavkov. Ale tie percenta nie sú určené zákrokom. Súčasne platí, že dieťa má právo zdielať životnú úroveň svojho rodiča. Podľa tohto si viete cca vypočítať, v akej výške by vám určil výživné súd. Pokiaľ ide o styk s dcérou, nakoľko je dospelá, tento si od nej neviete vynútiť. Ani súd jej nemôže prikázať, aby sa s vami stýkala. To vás však ako rodiča nezbavuje plniť si voči nej vyživovaciu povinnosť, a to až do času, kým dcéra nenadobudne schopnosť sama sa živiť (ak študuje na VŠ, potom dosiahnutím II. Ak sa nedohodnete, dcéra by to musela dať na súd, také súdne konanie ale môže trvať aj niekoľko rokov.

Striedavá Starostlivosť Po Dosiahnutí Plnoletosti

Vzhľadom na okolnosť, že deti dosiahli plnoletosť, ani súdnym rozhodnutím nie je možné nariadiť striedavú starostlivosť.

Poskytovanie Finančnej Podpory Plnoletému Dieťaťu

Odporúčam mu, aby poštové poukážky posielal priamo na jej meno, resp. najvhodnejšie je platiť výživné bankovým prevodom na účet dcéry. Z pohľadu práva totiž v tomto prípade neplatí výživné oprávnenej osobe. Hoci sa peniaze, zrejme, reálne dostanú k dcére, nepostupuje Váš brat správne a v súlade s právom. Ak by mu chceli matka a dcéra robiť zle, mohli by podať návrh na vykonanie exekúcie (nakoľko výživné neplatí dcére).

Zvýšenie Výživného Pri Štúdiu na Vysokej Škole

Na zvýšenie výživného sú s určitosťou dané podmienky. Otázkou je skôr to, v akej výške bude zvýšené výživné. Za účelom dosiahnutia maximálneho zvýšenia výživného bude potrebné z Vašej strany čo najdôkladnejšie preukázať Vaše výdavky. Súd totiž musí v súdnom konaní zistiť Vaše odôvodnené potreby od nákladov na bývanie, stravovania až po nákup materiálov na štúdium, prípadne iné výdavky spojené s študovaním na VŠ. Súdy nepožadujú predloženie pokladničných bločkov o nákupe stravy (ak netrpíte žiadnou potravinovou intoleranciou, súd pozná z vlastnej činnosti približné výdavky na stravu človeka vo Vašom veku), ale najmä preukázanie nie bežných výdavkov (napríklad nákup literatúry do školy, platby za záujmové krúžky, platby za bývanie…). Rovnako bude výsledok súdneho konania závisieť od toho, či sa od posledného rozhodovania zmenila výška príjmu Vášho otca. Pri príjme povinného rodiča pritom nie je nutné brať ohľad iba na jeho aktuálny súčasný príjem. Podľa relevantnej judikatúry totiž súd má vziať do úvahy aj jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Tzn. že ak je vysokoškolsky vzdelanou osobou, je v jeho schopnostiach, aby mal vyšší príjem.

tags: #výživné #a #bývanie #matky #nárok