
Prístup k spravodlivosti by nemal byť obmedzený finančnými možnosťami. V tomto článku sa zameriame na dve kľúčové oblasti, kde finančná situácia môže zohrávať významnú rolu: výživné a náklady na právne zastúpenie. Preskúmame možnosti získania právnej pomoci, ak si nemôžete dovoliť právnika, a rovnako sa pozrieme na problematiku výživného pre nezaopatrené deti a plnoleté študujúce deti.
Od 1. júla je štátna právna pomoc dostupnejšia pre širší okruh ľudí. Novela zákona rozširuje okruh osôb, ktoré majú nárok na bezplatné alebo zvýhodnené právne služby. Ide o reakciu na zvýšené životné náklady, ktoré najviac zasahujú nízkopríjmové domácnosti.
Zvýšenie príjmovej hranice: Príjmová hranica pre priznanie bezplatnej právnej pomoci sa zvýšila z 1,4-násobku životného minima (383,59 eur) na 1,8-násobok životného minima (511,43 eur).
Ďalšie zmeny: Novela zákona prináša aj zmeny v oblasti oddlženia. Klienti platia 6 eur za konzultáciu a 50 eur ako správny poplatok pri podaní žiadosti o osobný bankrot. Ministerstvo však zdôrazňuje, že celý proces je stále dostupnejší a výhodnejší v porovnaní s komerčnými právnymi službami.
Ak je vaša majetková situácia zlá, a platenie advokáta by pre vás mohlo byť likvidačné, môžete sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o štátnu organizáciu, ktorá poskytuje právne služby prostredníctvom svojich zamestnancov, určených advokátov alebo mediátorov. Právna pomoc sa poskytuje v dvoch režimoch, podľa majetkových pomerov žiadateľa:
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Na bezplatnú právnu pomoc môžete pomýšľať, ak:
Podmienky pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci musíte spĺňať počas celého jej trvania. Za príjem sa nepovažuje napríklad dávka v hmotnej núdzi a príspevky k nej, materské či dávky štátnej sociálnej podpory. Pri posudzovaní výšky vášho príjmu sa zohľadňujú aj príjmy vášho manžela či nezaopatrených detí, s ktorými žijete v spoločnej domácnosti, ak uvedené osoby nemajú byť v súdnom spore vašou protistranou.
Ak váš príjem presahuje 1,8-násobok sumy životného minima a využívanie právnych služieb si nemôžete zabezpečiť svojím majetkom, máte právo na poskytnutie právnej pomoci, ak sa na nákladoch jej poskytnutia budete podieľať aspoň v rozsahu 20 %. Aj pre čiastočné hradenie nákladov právnej pomoci platí, že vami vedený spor nesmie byť zrejme bezúspešný a jeho hodnota musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy.
Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (či už bezplatnej alebo s vašou spoluúčasťou) začína na základe písomnej žiadosti. Musíte ju podať na osobitnom formulári, ktorý nájdete na webových stránkach Centra právnej pomoci. K žiadosti treba pripojiť aj prílohy, ktoré sú v nej označené (dokumenty týkajúce sa sporu a doklady preukazujúce vaše majetkové pomery). Žiadosť treba podať v kancelárii Centra právnej pomoci, ktorej príslušnosť určíte podľa miesta vášho trvalého alebo prechodného pobytu. Centrum o žiadosti rozhodne do 30 dní od jej doručenia v podobe, v ktorej spĺňa zákonné náležitosti.
Ak si s vyplnením žiadosti neviete rady, môžete v centre absolvovať tzv. predbežnú konzultáciu. Jej obsahom je bližšie vysvetlenie podmienok nároku na právnu pomoc, základná právna rada a inštruktáž pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Predbežná konzultácia trvá maximálne 1 hodinu a vyberá sa za ňu poplatok.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Ak vašej žiadosti nebude vyhovené, môžete sa brániť podaním správnej žaloby. Ak vám naopak centrum právnu pomoc prizná, môže mať formu právneho poradenstva, mediácie (mimosúdneho riešenia právneho sporu) alebo právneho zastúpenia pred súdom.
V niektorých súdnych sporoch nie je právne zastúpenie nevyhnutné. Prekážkou získania súdneho rozhodnutia však môže byť nedostatok finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku. Zákon upravuje 2 druhy výnimiek z platenia poplatkov:
Podľa Zákona o rodine majú obaja rodičia povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. To platí aj v prípade, ak dieťa dosiahne plnoletosť. Ak plnoleté dieťa študuje dennou formou na vysokej škole, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu Mgr./Ing./MUDr. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia).
Plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné sa samé živiť, môže podať návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti rodičov. V návrhu je potrebné uviesť údaje o účastníkoch konania (dieťaťa a rodičov), popísať aktuálny stav dieťaťa (napr. štúdium na vysokej škole), rozpísať mesačné výdavky dieťaťa (stravu, oblečenie, bývanie, mimoškolské aktivity a pod.) a priložiť k nim dôkazy. Taktiež je potrebné priložiť rodný list dieťaťa a staršie rozhodnutie o výživnom (ak existuje). Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane dieťaťa alebo na strane rodiča. Ak sa zmenia potreby dieťaťa (napr. začne študovať na vysokej škole a zvýšia sa mu náklady) alebo sa zmenia príjmy rodiča, je možné podať návrh na zvýšenie alebo zníženie výživného.
Ak rodič neplatí výživné dobrovoľne, je možné podať návrh na exekúciu. Rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na jeho výživu, je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto rozhodnutia má oprávnená osoba právo podľa podať návrh na vykonanie exekúcie. V prípade, že povinný rodič neplatí výživné, je možné požiadať o náhradné výživné od štátu.
Inštitút bezplatnej právnej pomoci v pracovných veciach upravuje osobitný zákon. Bezplatná právna pomoc zahŕňa konzultáciu prípadu, návrh možností riešenia veci súdnou i mimosúdnou cestou, podanie potrebných podaní a zastupovanie pred zamestnávateľom alebo pred súdmi. Podmienkou poskytnutia bezplatnej právnej pomoci je stav materiálnej núdze žiadateľa, zrejmá bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšujúca hodnotu minimálnej mzdy.
Odmena advokáta sa určuje dohodou s klientom. Existujú rôzne formy odmeňovania, ako napríklad: