
Zákon o rodine upravuje rôzne druhy vyživovacích povinností, vrátane povinnosti detí prispievať na výživu svojich rodičov. Táto téma je často spojená so zložitými rodinnými situáciami a vyžaduje si dôkladné pochopenie právnych predpisov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok, za ktorých môžu rodičia žiadať výživné od svojich detí, a tiež rozoberá praktické aspekty a možné scenáre.
Zákon o rodine v ustanovení § 66 upravuje možnosť určenia primeraného výživného detí, ktoré sú schopné sa samé živiť voči svojim rodičom, ak to potrebujú. Táto povinnosť je zakotvená v § 66 a nasl. Zákona o rodine.
Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine platí, že každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Nie je teda vylúčené, že by sa výživné žiadalo len od 1 dieťaťa, ale musí sa skúmať, či sú schopné sa sami živiť aké majú majetkové pomery. Ak sú schopné sa sami živiť aj ostatné deti a ich pomery sú dobré, potom by povinné dieťa mohlo namietať, že uhradí len svoju časť (podiel) a zvyšok nech si žiadajú od ostatných detí.
Prvou podmienkou pre uplatnenie nároku na výživné je, že rodič potrebuje pomoc. To znamená, že nie je schopný sám sa živiť a nemá dostatočný príjem ani majetok na zabezpečenie základných životných potrieb. Napríklad, je na dôchodku a dôchodok mu nevystačuje ani na primeraný život. Rodičovi treba poskytnúť príspevok, na zabezpečenie primeranej výživy.
Druhou podmienkou je, že deti sú schopné samé sa živiť. To znamená, že ich príjmová a majetková situácia im dovoľuje a odôvodňuje schopnosť trvale samostatne si uhrádzať svoje osobné potreby.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Poskytovaná výživa má byť primeraná. Na rozdiel od výživného na dieťa, kedy má rodič zabezpečiť dieťaťu obdobnú životnú úroveň, pri výživnom na rodiča toto pravidlo neplatí.
Presná výška výživného sa následne určuje v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd bude zisťovať odôvodnené potreby rodiča, ale tiež schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (t.j. dieťaťa). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
V súdnom konaní bude musieť rodič preukázať, že vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je schopný si zabezpečiť dostatočný príjem na hradenie všetkých jeho odôvodnených potrieb. Bude musieť predložiť napríklad lekársku správu o jeho zdravotnom stave, uviesť všetky jeho odôvodnené potreby (t.j. náklady na stravu, bývanie, lieky, zdravotnú starostlivosť a pod.).
Súd bude zisťovať majetkové pomery dieťaťa dopytom na neho, aby predložil relevantné doklady o jeho pomeroch. Súd prihliada na príjmy, výdavky (napr. na dieťa, bývanie, škôlku, hypotéku) a celkovú životnú situáciu dieťaťa. Ak by platenie výživného znamenalo, že by dieťa nebolo schopné zabezpečiť základné potreby svojej rodiny, súd môže výživné zamietnuť alebo určiť len symbolickú sumu.
Súd konanie o určenie výživného začína iba na základe návrhu oprávnenej osoby (prípadne povinnej ak ide o jeho zníženie alebo zrušenie). Tento návrh sa má podľa ustanovenia § 154 Civilného mimosporového poriadku podať na okresný súd, určený podľa miesta trvalého pobytu navrhovateľa. Tzn. ak rodič žiada výživné, návrh podáva na súde v mieste svojho trvalého pobytu.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Každá strana (v nesporovom konaní účastník konania) sa môže dať pred súdom zastúpiť zástupcom. Týmto zástupcom môže byť ktokoľvek, kto má spôsobilosť na právne úkony (tzn. že sa nemusíte dať zastúpiť iba advokátom, ale v konaní Vás môže zastupovať i tzv. občiansky zástupca).
Výsluch účastníkov konania však patrí v nesporových konaniach medzi základné dôkazy, a preto sa môže stať, že sudca nebude chcieť o návrhu rozhodnúť bez toho, aby účastníka vypočul. V takýchto prípadoch ako je Váš, je možné požiadať súd o určenie výživného, nakoľko nie ste schopná si sama zabezpečiť výživu. Je však veľmi ťažké zhodnotiť to, či súd nebude trvať na Vašom osobnom výsluchu.
V prípade, že rodič trpí závislosťou od alkoholu a v dôsledku toho má zdravotné problémy, je možné, že by súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol aj na túto skutočnosť a mohol by ju primerane znížiť alebo dokonca vylúčiť, ak by išlo o hrubé zavinenie zo strany rodiča.
Zákon o rodine obsahuje aj ustanovenie, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi ( ust. § 75 ods. 2 ZR). Uvedené sa týka presne aj situácie, kedy sa rodič voči dieťaťu nesprával tak ako mal, sám sa o neho ako o svoje dieťa nestaral, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby dieťa teraz prispievalo na jeho výživu.
Ak rodič daroval byt jednému z detí a tým sa pripravil o bývanie, môže to zavážiť u súdu pri rozhodovaní o výživnom. Podstatný je aj dôvod umiestnenia v domove dôchodcov vzhľadom na darovanie bytu synovi, ako aj výška jeho dôchodku.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Ak rodič nie je schopný sa o seba postarať, je možné obrátiť sa na obec alebo mesto, ktoré má podľa zákona o sociálnych službách povinnosť zabezpečiť sociálne služby osobám, ktoré to potrebujú a nemajú nikoho, kto by im túto starostlivosť poskytol.
S deťmi sa môžete dohodnúť na tom, že Vám budú mesačne platiť výživné, resp. prispievať na výživu. S týmto však deti nemusia súhlasiť, a ak súhlasiť nebudú, tak možnosťou zostáva už len podanie návrhu na súd.
V prípade, že dieťa nesúhlasí s nárokom rodiča na výživné, má právo sa brániť. Môže namietať napríklad:
Môžem požiadať o výživné od syna, ktorý sa o mňa nestará, nezaujíma sa o to, že som ťažko zdravotne postihnutá a takmer imobilná s dôchodkom 150 eur? Je možné, aby som sa s ním nestretla a na súde ma zastupoval právny zástupca?
Áno, v takomto prípade je možné požiadať o výživné od syna. Zákon o rodine predpokladá takéto situácie a na ich riešenie umožňuje požiadať o určenie výživného detí voči ich rodičom. Matka bude musieť preukázať svoj zdravotný stav a nízky príjem. Je tiež možné, aby sa s synom nestretla a na súde ju zastupoval právny zástupca.
Obrátilo sa na mňa sociálne zariadenie s tým, že mám uhradiť dlh môjho otca, ktorého som nevidel viac ako rok a ktorý sa o mňa nestaral. Keď som kontaktoval spomínané zariadenie s tvrdením, že nič neuhradím, bolo mi odporučené, že si túto záležitosť musím vyriešiť súdnou cestou. Mohli by ste mi, prosím, poradiť, aký návrh mám podať, aby mi nepripisovali dlhy môjho otca?
Ak otec žije, syn nie je povinný uhradiť dlhy voči sociálnemu zariadeniu. Ak by otec žiadal od syna výživné, súd by vzhľadom na skutočnosť, že výživné synovi neplatil, návrh zamietol podľa ust. § 75 ods. Ak otec zomrel, sociálne zariadenie je oprávnené svoju pohľadávku prihlásiť do dedičského konania.
Dnes som obdržala zásielku z DSS, kde je umiestnená moja matka. V liste ma žiadajú, aby som zdokladovala príjmy všetkých členov rodiny, ktorí žijú so mnou v domácnosti, aj svoje príjmy. Alebo aby som stanovala sumu, s ktorou by som vedela prispievať na pobyt mojej matky v zariadení, kde je umiestnená. Moji rodičia sa rozviedli pred 40 rokmi, vtedy som mala 12 rokov a boli sme zverení do starostlivosti otca. Matka sa o nás nezaujímala. Počas môjho života matka neprejavovala žiaden záujem, nestretávali sme sa a ani nás nekontaktovala.
V tomto prípade by dcéra nemala poskytovať domovu sociálnych služieb žiadne svoje údaje, ani svoje príjmy. Aj keď v zmysle zákona o rodine je daná vyživovacia povinnosť detí voči rodičom, avšak sú tam stanovené podmienky. Podľa ust. "Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú." Teoreticky ak by návrh podala matka proti dcére a aj jej súrodencom, súd by bral do úvahy aj ustanovenia § 75 ods.