Výživné na deti: Zákon, termín platby a dôležité aspekty

Problematika výživného na deti je komplexná a dotýka sa mnohých rodín na Slovensku. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na zákonné aspekty, termíny platieb a ďalšie dôležité faktory, ktoré ovplyvňujú vyživovaciu povinnosť rodičov.

Úvod

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zakotvená v Zákone o rodine a trvá do momentu, kedy je dieťa schopné sa samé živiť. Zákon o rodine jasne definuje povinnosti oboch rodičov prispievať na výživu svojich detí.

Základné princípy vyživovacej povinnosti

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine obaja rodičia majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov.

Dôležité je zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov a výživné nie je určené pre druhého rodiča, ale výlučne pre dieťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Návrh môže podať rodič sám, no ak si netrúfa, môže využiť služby advokáta.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Určenie výšky výživného

Výška výživného sa určuje na základe viacerých faktorov. Pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Zohľadňuje sa najmä:

• Príjem rodičov: Súd posudzuje príjmy rodičov zo závislej činnosti (pracovný pomer, štátnozamestnanecký pomer, príjmy konateľov), príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a príjmy z prenájmu. Rodičia sú povinní súdu oznámiť zdroj a výšku svojich príjmov.
• Majetkové pomery rodičov: Súd berie do úvahy zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku povinného rodiča.
• Potreby dieťaťa: Zohľadňujú sa odôvodnené potreby dieťaťa, ako sú strava, ošatenie, bývanie, vzdelanie, zdravotná starostlivosť, záujmové krúžky a iné. Dieťa môže mať špecifické potreby, ktoré je potrebné zohľadniť vo výške výživného (napr. dieťa má bezlepkovú diétu alebo ťažké zdravotné postihnutie).
• Osobná starostlivosť o dieťa: Súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti a stará sa o dieťa veľkú časť mesiaca, tak svoju časť vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou a osobným plnením.

Ak rodič nepreukáže súdu všetky potrebné dokumenty o príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby.

Minimálne výživné

Zákon upravuje inštitút tzv. minimálneho výživného, na základe ktorého každý rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery a finančnú situáciu, je povinný platiť výživné v min. výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné je stanovené zákonom. Jeho výška je 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa.

Aj rodič bez preukázateľného príjmu má povinnosť prispievať. Jeho hodnota sa rovná 30 % zo životného minima na nezaopatrené dieťa.

Termín platby a spôsob platenia

V súdnom rozhodnutí je určené plnenie vyživovacej povinnosti slovným spojením „k rukám matky“ / „k rukám otca“. Neznamená to však, že je povinnosť platiť sumu výživného mesačne do rúk druhého rodiča v hotovosti, ale toto slovné spojenie označuje len platobné miesto.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Je vhodné, a to klientom odporúčame, plniť vyživovaciu povinnosť prevodom z účtu/vkladom na účet druhého rodiča. Takto je možné vždy platby dohľadať aj s presnou špecifikáciou (dátum a výška plnenia).

Ak je v rozhodnutí súdu napísané, že výživné musí byť v rukách oprávneného do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, odporúča sa upozorniť povinného, najlepšie písomne, aby výživné platil riadne a v stanovenej lehote, inak sa dostane do omeškania.

Zmena a zrušenie výživného

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Po podaní návrhu súd dieťaťu ustanoví procesného opatrovníka (tzv. kolízneho opatrovníka), ktorý bude v konaní zastupovať záujmy dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Vyživovacia povinnosť voči plnoletým deťom

Vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená dosiahnutím 18 roku života dieťaťa. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole. Trvanie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom v podstate vôbec nezávisí od veku potomka. Zákon stanoví, že rodičia musia platiť výživné dovtedy, kým dieťa nie je schopné živiť sa samé.

Súdna prax ustálila, že ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť roičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.). Vek 26 rokov nie je v slovenskom práve hranicou, po ktorej by výživné automaticky zanikalo. Tento vek sa niekedy spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi (napr. zdravotné poistenie), ale nie je to hranica pre výživné.

Vyživovacia povinnosť spravidla zaniká, keď je dieťa schopné sa samo živiť.

Problémy s platením výživného

Ak povinný rodič dlhodobo neplatí, môžete požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska dieťaťa. Podmienkou na vplácanie náhradného výživného je to, aby ste podali návrh na vykonanie exekúcie. Orgány činné v trestnom konaní nevymáhajú od povinného rodiča dlžné výživné, vymáhanie je možné len v rámci exekučného konania.

Ak bývalý partner a otec detí žije a pracuje v zahraničí, je možné podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti na súd v obvode, ktorého majú deti bydlisko.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy

Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy zaniká vtedy, ak povinný, teda Váš bývalý manžel, svoju povinnosť zaplatiť dlh na výživnom dodatočne splní, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky.

Exekúcia výživného

V prípade, že povinný rodič neplatí výživné riadne a včas, oprávnený rodič môže podať návrh na vykonanie exekúcie. Ak výživné nie je uhrádzané včas, ide o porušenie súdneho rozhodnutia. V prípade omeškania s platbou výživného máte právo požadovať aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Premlčanie výživného

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch.

Ak bolo v rozhodnutí určené, že Váš manžel má zaplatiť zameškané výživné na dieťa za určitú dobu a toto výživné bolo v rozsudku vyčíslené pevnou sumou, oprávnený sa ho môže domáhať v rámci desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Ale ak v právoplatnom rozhodnutí o určení výživného bolo určené, že Váš manžel má platiť výživné vždy k určitému dňu mesiaca a Váš manžel je v omeškaní od určitého mesiaca s určitou výškou výživného, tak premlčacia doba je tri roky. Teda mesačné platby výživného sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote. Premlčanie plynie osobitne pri každej platbe.

tags: #vyzivne #na #deti #zakon #termin #platby