
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je rozsiahla téma s mnohými nuansami. Tento článok sa zameriava na špecifický aspekt tejto problematiky - výživné pri externom štúdiu. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na podmienky, za ktorých trvá vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom, ktoré študujú externe, a ako sa na túto situáciu pozerá slovenská legislatíva a súdna prax.
Podľa zákona o rodine je rodič povinný prispievať na výživu dieťaťa, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Náš právny poriadok nepozná konkrétny časový medzník, kedy zaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom, ako napr. dovŕšením plnoletosti. To znamená, že vyživovacia povinnosť nie je automaticky ukončená dosiahnutím určitého veku, ale závisí od schopnosti dieťaťa samostatne sa finančne zabezpečiť. Pri posudzovaní každého prípadu sa berie do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, subjektívne okolnosti, individuálne zárobkové možnosti a schopnosti. Zákonodarca nemal na mysli také prípady, keď sa deťom takpovediac nechce do práce a volia cestu „večného študenta“, ktorý ide z jednej školy do druhej alebo si ani po ukončení školy nehľadajú prácu.
Pri študujúcich deťoch je judikatúra pomerne ustálená v právnom názore, podľa ktorého ak dieťa skončí strednú školu (i odbornú) a pokračuje v štúdiu na vysokej škole (aj iného zamerania), má sa za to, že sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a nie je schopné sa samo živiť, súčasne sa ale prihliada i na formu štúdia. Kľúčovým faktorom pri posudzovaní vyživovacej povinnosti pri externom štúdiu je schopnosť dieťaťa samé sa živiť. Denné štúdium prezumuje závislosť študenta od výživy rodičov, naproti tomu externá forma štúdia vytvára študentovi podmienky k tomu, aby vlastnou činnosťou získalo pravidelný príjem a tým i schopnosť uspokojovať svoje potreby z vlastných zdrojov.
Pri externom štúdiu sa neprihliada len na objektívnu existenciu trvalého príjmu zo zamestnania či podnikania, ale i na potenciálne nadobudnutie schopnosti samé sa živiť. V ukončení vzdelania v určitom odbore na strednej popr. vysokej škole vidia súdy (i keď nie bez výnimky) nadobudnutie tejto schopnosti a v konaní o zrušení vyživovacej povinnosti k dieťaťu rozhodujú zväčša v prospech rodiča.
Pod ukončením prípravy na povolanie sa však nerozumieme len úspešné ukončenie štúdia, či vyradenie študenta zo štúdia, ale i prerušenie štúdia. Súdy pri rozhodovaní o návrhu povinného rodiča o zrušení vyživovacej povinnosti k dieťaťu z dôvodu prerušenia štúdia zvyknú návrhu rodiča spravidla vyhovieť. Vychádzajú z toho, že v čase keď o tomto návrhu rozhodujú, sa dieťa z dôvodu prerušeného štúdia prestalo sústavne pripravovať na povolanie. Keďže v zmysle § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nie je pre rozhodovanie súdu relevantné, či dieťa v budúcnosti obnoví prerušené štúdiu (ide o neistú, hypotetickú realitu).
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Súdy sa však zaoberajú dôvodmi prerušenia štúdia a vyhodnocujú i komplexnú situáciu a možnosti dieťaťa. Ak dieťa preruší štúdium, je dôležité zistiť, akou formou využíva čas získaný prerušeným štúdiom, napr. iným dovzdelávaním sa, či pracovnými činnosťami, a pod. Ak zistíte, že sa počas prerušeného štúdia zamestnal a má pravidelný príjem, podajte návrh na zrušenie výživného. Avšak ak dosahuje iba skutočne ojedinelý príjem popri štúdiu (príležitostné brigády), Vaša vyživovacia povinnosť trvá naďalej. V prípade, že Vám Váš syn nezdokladuje dennú formu štúdia školy, vyzve ho k tomu súd v konaní o zrušení výživného. Ak by dieťa prerušilo štúdium napr.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu naproti tomu môže za určitých okolností zaniknúť aj v prípade keď sa dieťa síce nie je schopné samé živiť, ale uzavrelo manželstvo. Neustále študovanie na viacerých vysokých školách za sebou súdy budú vyhodnocovať individuálne, najpravdepodobnejšie však vyhodnotia pokračovanie vyživovacej povinnosti ako neúčelné, keďže po úspešnom ukončení štúdia na jednej vysokej škole vznikla objektívna možnosť dieťaťa samé sa živiť.
Sama skutočnosť, že plnoleté dieťa sa vzdeláva na strednej škole vo forme externého štúdia, ktoré je organizované len raz týždenne, neopodstatňuje záver, že sa sústavne nepripravuje na budúci výkon povolania a je schopné samo sa živiť.
Ak máte podozrenie, že Vaše dieťa nie je schopné alebo ochotné sa samo živiť, je vhodné preveriť si jeho situáciu. Bolo by vhodné, aby ste si preverili u syna a v prípade ochoty konkrétnej školy aj priamo v nej, či má Váš syn štúdium na vysokej škole prerušené a ak áno z akého dôvodu. Ak zistíte, že sa dieťa zamestnalo a má pravidelný príjem, môžete podať návrh na zrušenie výživného.
V prípade, že si rodičia neplnia vyživovaciu povinnosť, dieťa môže podať návrh na súd na určenie výživného. V návrhu na súd je potrebné uviesť dôvody pre určenie výživného a musíte preukázať Vaše výdavky na živobytie príslušnými dokladmi. Máte právo žiadať výšku výživného takú, aby boli pokryté všetky Vaše náklady na živobytie.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Ak dieťa študuje dennou formou štúdia, vyživovacia povinnosť stále trvá a to až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Podľa platnej legislatívy však výživné nie je možné určiť žiadnym konkrétnym výpočtom. V každom jednotlivom prípade súd skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného vo vzťahu k oprávneným výdavkom dieťaťa. Súd rovnako môže zohľadniť aj nevyhnutné výdavky otca dieťaťa. Výška výživného tak závisí od uvedených skutočností, ktoré budú predmetom dokazovania v súdnom konaní. Okrem uvedeného, je mnoho faktorov, ktoré majú vplyv na určenie výšky výživného (napr. frekvencia styku otca s dieťaťom, ďalšia vyživovacia povinnosť povinného rodiča, zdravotný stav dieťaťa a i.). Pri preukazovaní výdavkov, odporúčam zahrnúť aj ročné výdavky, či náhodné dovolenky (vypočítajte ich na pomernú časť mesiaca).
Súdna prax je v týchto prípadoch rôznorodá a závisí od konkrétnych okolností. Napríklad, ak dieťa ukončí štyri roky vysokoškolského štúdia s titulom Bc. a pokračuje na tej istej škole ďalšie dva roky, aby získala titul Mgr., vyživovacia povinnosť trvá. Avšak, pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu tretieho stupňa, prípadne vyššieho nezakladá nárok na výživné od rodiča. Ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing., MUDr. končí vyživovacia povinnosť.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa študentovi vysokej školy začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia. Ak sa spojí prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína dňom zápisu na také vysokoškolské štúdium.
Štúdium na vysokej škole nie je prekážka na to, aby ste mohli uzatvoriť pracovný pomer, ak Vám to Vaše štúdium z časových dôvodov umožňuje. Zamestnávateľ totiž môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve aj kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, pričom kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Študent tretieho ročníka vysokej školy môže pracovať na pracovný pomer. V prípade pracovného pomeru sa na neho vzťahujú rovnaké povinnosti ako na ostatných zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ za neho odvádza odvody do zdravotnej aj sociálnej poisťovne v plnej výške. Študentské výhody, ako napríklad odvodová úľava, sa vzťahujú najmä na dohodu o brigádnickej práci študentov, nie na klasický pracovný pomer. Ak by sa študent rozhodol pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov, môže využiť výnimku z platenia odvodov do sociálnej poisťovne pri príjme do určitej sumy (mesačný príjem do stanovenej hranice je oslobodený od odvodov na dôchodkové poistenie).
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné