
V živote občas nastanú situácie, keď sa okolnosti zmenia a je potrebné prehodnotiť výšku výživného na dieťa. Či už ide o zmenu finančnej situácie rodiča, dosiahnutie plnoletosti dieťaťa alebo iné relevantné skutočnosti, je dôležité vedieť, ako postupovať pri odvolaní sa proti rozhodnutiu o výživnom. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, od dôvodov na odvolanie až po samotný proces podania odvolania.
V živote sa stávajú situácie, kedy sa sociálna a finančná situácia rodiča môže zhoršiť. Či už z dôvodu straty zamestnania, zníženia príjmu, krachu podnikania, vážneho ochorenia, úrazu či z iných, častokrát aj nepredvídateľných dôvodov.
Pokiaľ sa výživné platilo dobrovoľne druhému rodičovi alebo priamo plnoletému dieťaťu bez rozhodnutia súdu, je na vzájomnej dohode rodiča a oprávnenej osoby dospieť k zmene tejto dohody (častokrát len ústnej).
Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ, a to menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním, štátnym občianstvom, a označenie dieťaťa, ktorý sa v tomto konaní nazýva odporca. V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške. Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. Tiež musí uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi (stačia fotokópie, ak sa súd bude chcieť oboznámiť s originálmi dokladov, vyzve rodiča na ich predloženie).
Súdu sa za takéto konanie neplatí nič, keďže konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené. Náklady však môžu vzniknúť aj pri dokazovaní súdu. Napríklad, ak by si súd vyžiadal správu od banky o výške zostatku na bankovom účte, alebo pohyboch na účte, súd musí banke zaplatiť poplatok za túto správu a následne si zaplatenú sumu vyžiada od neúspešného účastníka.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Pokiaľ je dieťa maloleté, tak je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, keďže ide o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Platiť výživné na Vaše dieťa je Vašou zákonnou povinnosťou, ktorá vzniká jeho narodením a zaniká dosiahnutím jeho schopnosti samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku, ale na schopnosť samostatne sa živiť. Z toho dôvodu je potrebné po nadobudnutí schopnosti samostatne sa živiť podať na súd návrh na zrušenie výživného na plnoleté dieťa.
V každom súdnom konaní má súd viesť účastníkov konania (v sporovom konaní sporové strany) k zmierlivému vyriešeniu prejednávanej právnej veci. Túto svoju povinnosť súd vo veľkej väčšine prípadov splní tak, že sa snaží spolu s účastníkmi konania hľadať možnosť vyriešenia sporu uzatvorením tzv. súdneho zmieru. Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. Aj vo Vašej právnej veci sa môžete so synom dohodnúť a uzatvoriť súdny zmier. Tento súdny zmier však podlieha schváleniu súdom. Nie je možné sa s Vaším synom dohodnúť ústne alebo písomne na zrušení jeho vyživovacej povinnosti bez toho, aby to schválil súd. Ak by išlo o tzv. sporovú vec, bolo by možné, aby súd za určitých okolností rozhodol i bez pojednávania. V takom prípade by Vám súd doručil do vlastných rúk iba uznesenie o schválení súdneho zmieru. Zákonná možnosť súdu rozhodovať o predmetnej veci bez nariadenia pojednávania je však v prípadoch tzv. Podľa ustanovenia § 33 Civilného mimosporového poriadku súd musí nariadiť pojednávanie v mimosporových veciach vždy. Súd by pojednávanie na prejednanie veci nemusel nariadiť iba v tom prípade, ak by mu to umožňoval tento zákon. Civilný mimosporový poriadok však vo svojich ustanoveniach §§ 154 až 157 upravujúcich konanie o zrušenie výživného na plnoleté dieťa neupravuje možnosť súdu rozhodnúť o takýchto veciach bez nariadenia pojednávania.
Vzhľadom na to, že ste sa so svojim synom dohodli na zrušení Vašej vyživovacej povinnosti bude nariadené súdne pojednávanie viac formálne a nebude sa na ňom vykonávať rozsiahle dokazovanie. Súd však nemôže postupovať v rozpore so zákonom, ani ho svojim postupom obchádzať, preto musí zákonom upravený procesný postup dodržať. Nakoľko však Váš syn nebude namietať existenciu nároku na výživné, takým spôsobom k tomu pristúpi i sudkyňa. Výsledkom súdneho konania a priebehu pojednávania s vysokou pravdepodobnosťou bude súdom schválený zmier účastníkov konania, ktorý súd schvaľuje uznesením (k tomu je potrebné, aby ste sa obaja zúčastnili pojednávania). Takýto postup môže súd zvoliť z dvoch dôvodov. Jednak proti uzneseniu o schválení súdneho zmieru nie je prípustné odvolanie (právoplatnosť nadobudne doručením účastníkom konania) a na druhej strane podľa ustanovenia § 221 písm. a) Civilného sporového poriadku súd takéto uznesenie nemusí odôvodňovať.
V súvislosti s platením výživného na plnoleté dieťa je dôležité zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom vyplýva priamo zo zákona a platí do toho času, kým deti nie sú samé schopné sa živiť. Takže rozhodnutie súdu, ktorým bolo rodičom určené výživné pre maloleté dieťa, nestráca svoje účinky hneď po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Z toho vyplýva, že netreba podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky na určenie vyživovacej povinnosti naďalej trvajú, aj keď dieťa dosiahlo plnoletosť. Môžete si byť istý, že po dovŕšení 18 rokov Vášho syna nemusíte podať na súd žiadnu novú žiadosť alebo oznámenie ohľadom miesta plnenia, pokiaľ stále pretrvávajú podmienky pre platenie výživného. po dosiahnuté plnoletosti dieťaťa je rodič oprávnený posielať výživné priamo na bankový účet alebo poštou priamo plnoletému.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Ak Váš syn má 18, neštuduje a je evidovaný ako nezamestnaný, som toho názoru, že už nie sú splnené podmienky na to, aby ste mu ďalej platili výživné. Na druhej strane ak o Vašej vyživovacej povinnosti rozhodol súd, tak bude potrebné, aby rozhodol aj o jej zániku, inak sa vystavujete riziku exekúcie, ak jednoducho prestanete platiť.
Ojedinelý príjem Vašej dcéry nie je prekážkou na priznanie výživného, ak si otec neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Dôležité je to, aby sa Vaša dcéra naďalej trvalo pripravovala na svoje budúce povolanie. Tzn. aby naďalej študovala dennou formou na vysokej škole. Tento jej príjem nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti jej otca. Pri určení výživného sa bude prihliadať najmä na jej odôvodnené potreby. Bude povinnosťou Vašej dcéry, aby v rámci súdneho konania čo najdôkladnejšie preukázala svoje náklady a odôvodnené potreby. Na strane jej otca bude súd posudzovať jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Samozrejme súd prihliadne i na to, že dcéra žije naďalej s Vami v spoločnej domácnosti, a preto sa môže stať, že bude súd zisťovať aj Váš príjem.
Je potrebné si dať veľký pozor pri sťahovaní sa zo zahraničia na tzv. obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Ak ste totiž s maloletým dieťaťom žili dva roky v Nemecku a po týždni na Slovensku by ste podali príslušné návrhy, súd by mohol posúdiť, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je Nemecko a vyhlásil by, že nemá právomoc vo veci rozhodovať. Rovnako má otec právo podať od presťahovania do jedného roka návrh na nariadenie návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu.
Vo vzťahu k výživnému si Vám dovoľujem uviesť, že neexistujú žiadne tabuľky pre výpočet výživného. Výška výživného sa určuje podľa odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Iba súd je oprávnený rozhodovať o výške výživného po zistení všetkých potrebných podkladov. Vy ako manželka, resp. po rozvode môžete sama v samostatnom konaní požiadať o výživné na manželku, resp. o príspevok na výživu rozvedenému manželovi. Opätovne však ani v tomto prípade neexistujú tabuľky na výpočet výšky výživného.
Keby ste sa odsťahovali od nich, museli by Vám platiť na výživu peniaze. Ak sa rozhodnete odsťahovať, môžete.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Pokiaľ ste ukončili strednú školu a neplánujete nastúpiť na vysokú školu súd bude posudzovať, či ste schopná sama sa živiť a či Vám v tom nebránia závažné okolnosti (napríklad zlý zdravotný stav). Ak posúdi že nie sú závažné okolnosti, ktoré by Vám bránili nájsť si prácu a uživiť sa v tom prípade pravdepodobne dôjde k zrušeniu vyživovacej povinnosti Vášho otca voči Vám a to rozhodnutím súdu. Samozrejme v súdnom konaní súd prihliadne na Váš vek, zdravotný stav, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, Vaše majetkové pomery atď. Nárok na poberanie výživného máte dovtedy, kým súd nerozhodne právoplatným rozsudkom o zrušení vyživovacej povinnosti.
Aby bolo možné zodpovedať Vašu otázku, je potrebné oboznámiť sa so skutkovými okolnosťami Vášho prípadu a rozhodnutím, najmä jeho odôvodnením, ktorým súd zamietol Váš návrh. Je potrebné poznamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho zákonná povinnosť, ktorá vzniká narodením dieťaťa a zaniká jeho schopnosťou samostatne sa živiť. Nie je podstatné, či povinný rodič je alebo nie je v manželstve alebo tvorí s druhým rodičom spoločnú domácnosť.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Ak má Vaša dcéra príjem zo zamestnania, ktorým uhrádza svoje životné potreby, nemáte už voči nej vyživovaciu povinnosť.
Všeobecne predpísané tlačivo vyjadrenia (formulár) neexistuje. Vyjadrenie však musí splňať určité náležitosti. V hornej časti uveďte svoje meno, priezvisko, bydlisko, následne označte súd ktorému to adresujete. Nezabudnite uviesť spisovú značku konania. Je vhodné označiť podanie - vyjadrenie k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Následne opíšte kedy Vám bola súdna výzva doručená, čo od Vás súd požadoval, akého konania sa týkalo (konanie vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti). Je nutné označiť aj druhého účastníka konania (meno, priezvisko, bydlisko). Najdôležitejšou časťou je Vaše vyjadrenie. Postačí ak súdu uvediete, že súhlasíte so zrušením vyživovacej povinnosti určenej na dieťa (uviesť meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko).
Ak nesúhlasíte s návrhom na zvýšenie výživného, odporúčam podať písomné vyjadrenie (nesúhlas) na súd, ktorý vo veci koná. Vo vyjadrení by ste mali jasne a vecne uviesť dôvody, prečo so zvýšením výživného nesúhlasíte, a doložiť relevantné dôkazy, a síce odporúčame poukázať na dlhodbú PN - predložiť rozhodnutia sociálnej poisťovne ako aj na Vašu životnú situáciu (choroba a pod.). V návrhu by ste mali uviesť spisovú značku, ku ktorej vyjadrenie podávate a označiť účastníkov konania. Ak nepreukážete dostatočne svoju situáciu, súd môže návrhu na zvýšenie vyhovieť. Preto je dôležité všetko riadne zdokladovať. Odporúčam podať toto vyjadrenie v lehote, ktorú Vám súd určil, alebo čo najskôr.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe uzavretím manželstva vyživovacia povinnosť voči dieťaťu nezaniká. Táto povinnosť zostáva v platnosti, pokiaľ sú splnené zákonné podmienky, stáva sa však tzv. podpornou vo vzťahu k vyživovacej povinnosti medzi manželmi. To znamená, že prioritne si musia manželia vzájomne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Rodič dieťaťa plní svoju vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak manžel dieťaťa, vo vašom prípade manželka syna Vášho priateľa, nevie zabezpečiť výživu, napríklad ak sú obaja študentmi a nemajú dostatočné príjmy. Čo sa týka prepísania firmy na manželku a ponechania statusu spoločníka, táto skutočnosť nemá priamy vplyv na povinnosť platiť výživné. Výživovacia povinnosť sa určuje predovšetkým na základe schopností, možností a majetkových pomerov rodičov a oprávnených potrieb dieťaťa. Rodič by si mal plniť svoju povinnosť platiť výživné až do rozhodnutia súdu o jej zrušení ak táto bola určená rozhodnutím súdu, inak do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Preto, ak nastali okolnosti, že syn vášho priateľa sa oženil za ženu, ktorá je schopná ho uživiť, alebo ak samotný syn nadobudol schopnosť sám sa živiť, potom môže priateľ podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na súd. V opačnom prípade však môže podať návrh na zníženie výživného s tým, že sa zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, t. j. syna, a síce, že sa oženil a teda primárna vyživovacia povinnosť na jeho manželku, a iba v prípade, že ho táto nedokáže uživiť, zostáva vyživovacia povinnosť rodičov zachovaná. Ideálne by však bolo spojiť sa priamo so synom a dopýtať sa ho na jeho príjmy a príjmy jeho manželky, či sú schopní sa sami živiť a pod.
V takomto prípade by bolo podľa nášho názoru najjednoduchším krokom podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti spolu s písomnou rodičovskou dohodou, ktorú obaja podpíšete, kde by ste poukázali na zmenu pomerov, teda, ako v súčasnosti prebieha starostlivosť o dieťa, že spolu žijete v spoločnej domácnosti a obaja sa o dcéru staráte. Navrhnite, aby starostlivosť prebiehala formou spoločnej osobnej starostlivosti, pričom výživné sa určovať nebude a navrhnite, aby súd túto dohodu schválil.
V tomto prípade by ste mali podať návrh na zrušenie výživného. Návrh zašlite príslušnému súdu, ktorý rozhodoval o výživnom. Treba tiež uviesť, že je v záujme otca, aby došlo k zrušeniu výživného súdom.
Ak je výživné určené súdnym rozhodnutím, tak je potrebné podať návrh na jeho zrušenie na súd. Vyživovacia povinnosť trvá až do okamihu, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, to čo tento pojem znamená v praxi je ponechané na súdoch.
Vyživovacia povinnosť rodiča vo vzťahu k svojmu dieťaťu je jeho zákonná povinnosť, ktorú si je každý z rodičov povinný plniť aspoň v minimálnej výške, a to až do času, kým dieťa nebude schopné samo sa živiť. Dokonca náš Trestný zákon pozná aj trestný čin zanedbania povinnej výživy, ktorého sa dopúšťa každý rodič, ktorý si najmenej dva mesiace v priebehu dvoch rokov neplní svoju vyživovaciu povinnosť.
Objektívne podmienky sú predpoklady, ktoré musia nastať podľa zákona o rodine na vznik vyživovacej povinnosti. Napr. v prípade výživného na maloleté dieťa, je tou objektívnou podmienkou narodenie dieťaťa, nakoľko týmto momentom vzniká každému z rodičov povinnosť vyživovať svoje dieťa až do času, kým toto nebude schopné živiť sa samo. Rovnako aj medzi manželmi platí vzájomná vyživovacia povinnosť. Táto vzniká momentom uzavretia manželstva (objektívna podmienka), kedy primárnu vyživovaciu povinnosť má manžel / manželka a nie rodičia oprávneného z výživného, .t j. druhého manžela, napr. V prípade vyživovacej povinnosti detí vo vzťahu k rodičom musí byť naplnená podmienka, že rodičia si nevedia zabezpečiť primeranú výživu sami.
Návrh môžete podať aj bez tohto dokladu. Stačí uviesť, že so synom nie ste už niekoľko rokov v kontakte. Následne má súd právne prostriedky na to, aby zistil, či vyživovacia povinnosť zanikla alebo trvá. Môže sa preto stať, že súd Váš návrh zamietne s odôvodnením, že syn navštevuje školu (hoci UPSVaR neeviduje potvrdenie). Rovnako sa môže stať, čo je pravdepodobnejšie, že súd návrhu vyhovie a zruší Vašu vyživovaciu povinnosť.
To, že tam prídete pozrieť Vás môže najviac utvrdiť v tom, že na VŠ už neštuduje, avšak súdu nebude vedieť (okrem Vašej výpovede) relevantným spôsobom preukázať túto skutočnosť. Pre súd bude relevantným dôkazom, ak cez súd vyžiadate od školy potvrdenie o návšteve školy, resp. vyjadrenie školy, či tam študuje.
Nakoľko je Váš syn už plnoletý, VŠ Vám neposkytne žiadne údaje o jeho štúdiu. Tieto skutočnosti budete musieť overiť prostredníctvom súdu. Tzn. že je potrebné podať na súd návrh, v ktorom požiadate súd, aby buď od Vášho syna alebo priamo zo školy vyžiadal potvrdenie o návšteve školy.
Pokiaľ ide o odvolanie proti rozhodnutiu o výživnom tak môžete podať odvolanie (opravný prostriedok) aj proti rozhodnutiu súdu o výživnom v dobe, keď ste ešte neboli plnoletá. Súd Vaše odvolanie proti rozhodnutiu o výživnom bude akceptovať. Súdy sa často dopúšťahú hmotnoprávnych (ale aj procesných) chýb, ktoré dávajú priestor na odvolanie, či už je to príliž vysoké výživné alebo naopak príliž nízke výživné. Každé určenie výživného musí zohľadňovať schopnosti a možnosti rodiča, ktorý má platiť. Súd nemôže rozhodovať na základe svojvôle.
Ak máte právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým Vám bolo určené výživné vo výške 400 € mesačne, ste povinný túto sumu platiť až do prípadnej zmeny rozhodnutia. Podanie odvolania nemá odkladný účinok, pokiaľ súd výslovne nerozhodne inak. To znamená, že aj počas trvania odvolacieho konania by ste mali platiť určené výživné v plnej výške.Ak zaplatíte len 200 €, zvyšných 200 € sa bude považovať za dlh na výživnom. Tento dlh môže byť v budúcnosti vymáhaný oprávneným (napr. exekúciou), a to vrátane úrokov z omeškania. Ak by ste dlhodobo neplatili výživné, môže to mať aj trestnoprávne dôsledky - neplatenie výživného je trestným činom podľa § 207 Trestného zákona.Odporúčam Vám, aby ste si viedli dôkladnú evidenciu o všetkých platbách, ktoré uhradíte /pri platbe uviesť za ktorý mesiac a rok platíte výživné/. a ak je to možné, komunikujte s oprávneným (napr. druhým rodičom dieťaťa) o Vašej situácii. Ak nemáte žiadny príjem, môžete požiadať súd o zníženie výživného z dôvodu zmeny pomerov podľa § 78 zákona o rodine. V návrhu na zníženie výživného je potrebné podrobne opísať Vašu aktuálnu finančnú situáciu, doložiť doklady o nezamestnanosti, prípadne iné relevantné dokumenty. Otázkou je na základe čoho súd rozhodol o výživnom vo výšk 400 €, ktorú sumu treba tiež spochybniť.Kým súd nerozhodne o zmene, odporúčam platiť aspoň toľko, koľko môžete, a všetko riadne dokladovať. Tým preukážete snahu plniť si vyživovaciu povinnosť podľa svojich možností, čo môže byť dôležité aj v prípadnom trestnom konaní.
Ak zarobíte mesačne 1000 eur, tak výživné by malo predstavovať sumu približne vo výške 17 % z Vášho mesačného prijmu, čo činí sumu 170 eur na jedno dieťa. Toto vyplýva z tabuliek schválených ministerstvom spravodlivosit. Neplatní to však za každých okolností, avšak ide o určitú sumu okolo ktorej sa bude súdom určené výživné pohybovať. Ak bude vydané rozhodnutie a vy nebudete s výškou výživného spokojný, tak samozrejme môžete podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
Ak máte na mysli situáciu, že Váš partner podal návrh na rozvod, resp. žiadosť o rozvod, a v tomto návrhu uviedol, že je schopný platiť sumu výživného vo výške 40 eur mesačne, tak takýto návrh z jeho strany nie je pre súd záväzný, teda súd môže pokojne určiť aj vyššie výživné. Súd totiž rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa, berúc do úvahy výdavky dieťaťa, ako aj príjmy a výdavky rodičov. Ak sa Vášmu partnerovi určené výživné javí ako privysoké, tak bude potrebné podať odvolanie, ak Vám lehota na podanie odvolania ešte neuplynula. Lehota na odvolanie je 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
Odporúčame Vám kontaktovať advokáta, ktorý by si rozhodnutie bližšie naštudoval.
Áno, voči každému rozhodnutiu o zvýšení výživného je možné podať odvolanie (ibaže by bola uzatvorená rodičovská dohoda). Odvolanie sa v jeho prípade oplatí najmä v tom prípade, ak sa dieťa napríklad narodilo po rozhodnutí súdu alebo súd vôbec narodenie dieťaťa nebralo do úvahy.
Pri určení výživného je najpodstatnejšie ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Nižšie Vám ho citujem. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Rozhodujúce je, čo presne na súde podpísala, ak podpísala vyhlásenie o tom, že sa vzdáva práva podať odvolanie, tak odvolať sa už nemôže.
Pri výživnom platí špeciálna úprava vykonateľnosti rozhodnutia. V dôsledku tohto stručného ustanovenia platí, že hoci rozsudok o výživnom nenadobudol právoplatnosť, vykonateľný (a teda aj tvorí exekučný titul) ak bol doručený. Platil rozsudok z roku 2016 do jeho zrušenia.
Nemožnosť podať odvolanie voči výroku súdu, ktorým bola schválená rodičovská dohoda vyplýva priamo zo zákona. Ak sa teda Váš manžel v rámci súdneho konania so svojou bývalou manželkou dohodol na určitom výživnom, pričom ich dohodu schválil súd, voči výroku o schválení dohody sa nemožno odvolať. Navyše Vy, ako súčasná manželka účastníka konania, nemáte možnosť podať odvolanie bez ohľadu na citované zákonné ustanovenie.
Odvolanie musíte podať v lehote. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (kto ho robí, akej veci sa týka, ktorému súdu adresujete, spisová značka) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).