
Sociálny fond je významný nástroj sociálnej politiky podniku, ktorý slúži na zabezpečenie rôznych plnení pre zamestnancov. Tvorba, použitie a zdaňovanie prostriedkov zo sociálneho fondu sa riadi zákonom č. 152/1994 Z.z.
Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca na pracovný alebo služobný pomer, je povinný tvoriť sociálny fond. Povinný minimálny prídel je 0,6% zo základu, bez ohľadu na to, či je tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zisk a splnil si všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1%.
V prípade, ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodne tvorbu a použitie sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, je možné okrem povinného prídelu dohodnúť aj ďalší prídel do sociálneho fondu, a to vo výške max. 0,5% zo základu. Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu dohodou v kolektívnej zmluve nie je podmienená adresným použitím tohto prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, čo znamená, že môže byť použitý na akýkoľvek účel, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve. Ak sa v kolektívnej zmluve nedohodne použitie fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovenú podmienku, nemajú na tento príspevok nárok.
Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu podľa §3 ods. 1 písm.b) bod 2 (vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky, najviac vo výške 0,5% zo základu) sa týka predovšetkým tých zamestnávateľov, ktorí nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo sa v nej nedohodli na tvorbe a použití sociálneho fondu. Na základe tohto ustanovenia má zamestnávateľ povinnosť tvoriť okrem povinného prídelu ďalší prídel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou alebo mestskou hromadnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nedosahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku ( 456€ - pri tvorbe SF na rok 2018 a 477€ pri tvorbe SF na rok 2019 ), max. do výšky 0,5% zo základu. Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) prvého bodu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu tvoreného najviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. b) druhého bodu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kal. Rok predchádzajúci dva roky kal.
Sociálny fond sa môže tvoriť aj z ďalších zdrojov.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z.
Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu, za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
Zákon o sociálnom fonde ukladá zamestnávateľovi povinnosť zúčtovať prostriedky sociálneho fondu za kalendárny rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5%. (povinný prídel v max. výške 1% zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5%). Povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm.
Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom rôzne príspevky zo sociálneho fondu. Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom príspevky zo sociálneho fondu na:
Príspevok z fondu možno poskytnúť v rozsahu a podľa zásad dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise aj rodinným príslušníkom zamestnanca a poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. Za rodinného príslušníka sa považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca.
Poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť je možné z povinného prídelu alebo z ďalšieho prídelu. Na príspevky poskytnuté z povinného prídelu sa nevzťahuje povinnosť preukazovania výdavkov ani splnenie žiadnych podmienok. Príspevok na dopravu z povinného prídelu možno poskytnúť každému zamestnancovi bez ohľadu na spôsob dopravy, výšku výdavkov na dopravu a výšku príjmu zamestnanca. Príspevok možno použiť aj na vykompenzovanie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom určeným v § 7 ods. 5 (t. j. zamestnancom využívajúcim verejnú dopravu s príjmom do 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku) v prípade nedostatku finančných prostriedkov vytvorených ďalším prídelom podľa § 3 ods. 1 písm.
Starostlivosť zamestnávateľa o zdravú výživu svojich zamestnancov je jednou z jeho základných zákonných povinností v rámci podnikovej sociálnej politiky. Táto povinnosť zamestnávateľa je ustanovená prostredníctvom § 152 ods. 1 Zákonníka práce voči zamestnancom vo všetkých zmenách. Vychádzajúc z ustanovenia § 152 ods. zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby napr. Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať na stravovanie zamestnancov vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, ktoré vyplýva z § 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, resp. z príslušného opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Okrem toho zamestnávateľ podľa § 152 odsek 3 je povinný poskytnúť zamestnancovi príspevok podľa § 7 zákona č. 152/1994 Z. z.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ podľa § 7 zákona o sociálnom fonde je povinný poskytovať príspevok na stravovanie zamestnancov vo výške prevyšujúcej príspevok určený podľa § 152 Zákonníka práce, t. j. Výška príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu nie je zákonom limitovaná, to znamená, že celkové náklady na jedno jedlo zamestnanca môžu byť financované nie z troch zdrojov (zamestnávateľ, sociálny fond a zamestnanec), ale aj z dvoch zdrojov, t. j. podielom zamestnávateľa a príspevkom zo sociálneho fondu. Čiže zamestnanec by sa na vlastnom stravovaní (napr. obede) finančne nepodieľal. Výška príspevku na stravovanie zamestnancov zo sociálneho fondu sa spravidla dohodne v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, pokiaľ u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo sa nedohodla kolektívna zmluva, alebo v nej nie je výška príspevku dohodnutá.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Účasť na športových a kultúrnych podujatiach môže byť aktívna alebo pasívna. Pri pasívnej účasti na kultúrnych alebo športových podujatiach sa poskytuje príspevok na vstupenku. Pri aktívnej účasti je možné poskytnúť príspevok na vložné do súťaže alebo na členské v klube a podobne.
Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.
Ani v prípade existencie kolektívnej zmluvy, ani v prípade vydania smernice o tvorbe a čerpaní sociálneho fondu zamestnávateľom nie je prípustné zvýhodňovať pri poskytovaní príspevkov zo sociálneho fondu členov odborov. Fond sa tvorí prídelmi vypočítanými z hrubých miezd alebo platov všetkých zamestnancov a pravidlá použitia platia tiež pre všetkých zamestnancov. Sociálny fond je fondom zamestnávateľa, nie odborov. Podstatou existencie sociálneho fondu je realizácia sociálnej politiky zamestnávateľa voči všetkým zamestnancom. Skutočnosť, že sa sociálny fond tvorí vo výške 0,6 % alebo 1 %, nie je zásluhou odborárov. Je to zásluhou zamestnávateľa (napr. podnikateľa, ktorý dosiahol v predchádzajúcom roku zisk a splnil si všetky odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni) alebo možnosťou rozpočtu, prípadne dohodou v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Zákon takému zamestnávateľovi umožňuje, aby v kolektívnej zmluve (alebo aj mimo nej) dohodol povinný prídel do fondu vo výške 1 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1, t. j. zo súhrnu hrubých platov zúčtovaných na výplatu. Existencia odborov je predpokladom existencie kolektívnej zmluvy, ale neoprávňuje diferenciáciu príspevkov zo sociálneho fondu z titulu príslušnosti zamestnancov k odborom. Išlo by o diskrimináciu zamestnancov, ktorí nie sú organizovaní v odborovej organizácii, a to zákon o sociálnom fonde v § 7 odsek 7 zakazuje, pričom sa odvoláva na zásadu rovnakého zaobchádzania pri čerpaní prostriedkov sociálneho fondu definovanú v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou.
Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. Predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, ani ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu je príjmom, ktorý je od dane oslobodený. V prípade poskytnutia takéhoto príjmu nad rámec osobitného predpisu je tento príjem už predmetom dane.
Podľa zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov. Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce. Poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce - finančný príspevok poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom, tento zostáva aj naďalej oslobodený!
Od dane je oslobodené použite rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinných príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia ( prenajatie fitnes - centra, plavárne, atď.). V prípade, ak zamestnávateľ zakúpi napr.
Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%.
Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. Zároveň je vymeriavacím základom pre platenie poistného na zdravotné poistenie.
Zamestnávateľ je povinný vybrať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov. Povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, nie je možné uhradiť zo sociálneho fondu. Poistné platené zamestnávateľom za zamestnanca je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 3 písm.