Výpočet výživného na dieťa z úhrnu príjmov: Komplexný sprievodca

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku výpočtu výživného na dieťa na Slovensku, pričom zohľadňuje relevantnú legislatívu, súdnu prax a faktory ovplyvňujúce jeho výšku. Okrem toho sa zameriava na daňové bonusy a ich vzájomný vzťah s výživným, a to aj v kontexte medzinárodného porovnania s Rakúskom. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad pre rodičov, zamestnancov, podnikateľov a všetkých, ktorých sa táto téma dotýka.

Základné princípy určovania výživného

Rozhodovanie o výživnom na dieťa je bežnou súčasťou rodinného práva na Slovensku. Súdy pri určovaní výšky výživného zohľadňujú množstvo faktorov, pričom sa snažia zabezpečiť, aby dieťa malo zabezpečené primerané životné podmienky a aby sa obaja rodičia podieľali na jeho výchove a výžive v rozsahu svojich možností.

Zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z.) v znení neskorších predpisov upravuje vyživovaciu povinnosť a rozsah výživného v ustanoveniach § 62 až § 81. Vyživovacia povinnosť nevzniká len medzi rodičmi a deťmi, ale aj medzi manželmi, ostatnými príbuznými alebo rozvedenými manželmi. Pre vznik vyživovacej povinnosti voči dieťaťu je rozhodujúca objektívna právna skutočnosť - narodenie dieťaťa.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádza z dvoch základných kritérií:

1. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča: Súd zvažuje všetky druhy príjmov (plat, zisk, autorské honoráre, odmeny, dividendy, preukázané sprepitné), ako aj celkovú majetkovú situáciu (vlastníctvo cenných papierov, hnuteľných vecí). Zohľadňujú sa aj pasíva, ako sú pôžičky, úvery a iné záväzky. Prioritou je vždy vyživovacia povinnosť, takže ak sa rodič zadlží na kúpu nadštandardných statkov, súd na to nebude prihliadať.
2. Odôvodnené potreby dieťaťa: Potreby dieťaťa sa posudzujú individuálne s ohľadom na vek, zdravotný stav, vzdelanie, záujmy, nadanie a talent. Súd zohľadňuje aj výdavky na bývanie dieťaťa a prípadné výdavky na povolenie na pobyt.

Dôležité je, že muži a ženy, ako aj manželské a nemanželské deti majú rovnaké postavenie, preto nie je možné žiadnu z týchto skupín zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Minimálna výška výživného

Zákon o rodine stanovuje minimálnu výšku výživného, ktorú musí platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto suma predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Výška životného minima je stanovená zákonom č. 601/2003 Z. z. Od 1. júla 2024 je minimálne výživné 37,53 EUR mesačne (30 % zo životného minima vo výške 125,11 EUR). Táto suma sa pravidelne upravuje v závislosti od zmien životného minima.

Výpočet výživného: percentuálny podiel z príjmu

V praxi sa pri výpočte výživného často vychádza z percentuálneho podielu z čistého príjmu povinného rodiča. Podľa zaužívanej súdnej praxe by výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, malo predstavovať 20 až 30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.

Čistý príjem sa pre tieto účely definuje ako hrubá mzda po odpočítaní zálohy na daň z príjmov fyzických osôb a odvodov na poistné do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Do čistého príjmu sa započítavajú aj príplatky za prácu nadčas, vo sviatok, v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a v noci, osobné ohodnotenie, prémie, odmeny a odmena za pracovnú pohotovosť.

Súdy však môžu určiť aj nižšie výživné, než 20 až 30 % z čistého príjmu rodiča, ak ide o rodiča s vyšším zárobkom a odôvodnené potreby dieťaťa sú už uspokojené. Metodika zohľadňuje vek dieťaťa a počet vyživovacích povinností rodiča. Tabuľka v metodike rozdeľuje deti do piatich vekových kategórií:

• Predškolský vek (0 - 5 rokov)
• Prvý stupeň základnej školy (6 - 9 rokov)
• Druhý stupeň základnej školy (10 - 14 rokov)
• Stredná škola (15 - 18 rokov)
• Vysoká škola (19 a viac rokov)

Pre každú vekovú kategóriu a počet vyživovacích povinností (1, 2, 3, 4 a viac detí) je stanovený odporúčaný percentuálny podiel z čistého príjmu rodiča, ktorý by mal byť použitý na výpočet výživného.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Príklad:

Matka má tri deti, na ktoré má platiť výživné. Jej čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Deti majú nasledovné vekové kategórie: jedno má 4 roky, druhé 10 rokov a tretie 17 rokov.

• Pre 4-ročné dieťa (predškolský vek) je odporúčaná výška výživného 9 % z čistého príjmu, t.j. 135 eur.
• Pre 10-ročné dieťa (druhý stupeň základnej školy) je odporúčaná výška výživného 13 % z čistého príjmu, t.j. 195 eur.
• Pre 17-ročné dieťa (stredná škola) je odporúčaná výška výživného 15 % z čistého príjmu, t.j. 225 eur.

Celková odporúčaná výška výživného pre všetky tri deti je teda 555 eur mesačne.

Je dôležité si uvedomiť, že metodika má len odporúčací charakter a súd pri rozhodovaní zohľadňuje aj ďalšie individuálne okolnosti prípadu, ako sú špecifické potreby dieťaťa (napr. zdravotné problémy, špeciálne záujmy) a finančná situácia oboch rodičov.

Faktory ovplyvňujúce výšku výživného

Okrem už spomínaných základných kritérií (schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa) súd pri určovaní výšky výživného prihliada aj na ďalšie faktory:

• Starostlivosť o dieťa: Súd zohľadňuje, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak sa o dieťa stará prevažne jeden z rodičov, môže to mať vplyv na výšku výživného, ktoré platí druhý rodič.
• Špecifické okolnosti: Ak má povinný rodič štatút ZŤP (osoba so zdravotným postihnutím), súd zohľadňuje jeho príjem (invalidný dôchodok, príjmy zo zamestnania, sociálne dávky), výdavky spojené so zdravotným postihnutím (lieky, zdravotnícke pomôcky, rehabilitácie) a možnosti zamestnania.
• Príjem dieťaťa: Za príjem dieťaťa sa považuje sociálne štipendium a plnenia zo zmlúv.
• Forma plnenia vyživovacej povinnosti: Vyživovacia povinnosť môže byť plnená v peňažnej aj naturálnej forme. Nie je pravidlom, že obaja rodičia musia mať výšku vyživovacej povinnosti určenú súdom. Nezriedka sa stáva, že len jeden z rodičov neplní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, preto súd určuje výšku výživného len vo vzťahu k tomuto rodičovi.

Zmena výšky výživného

Ak sa zmenia pomery (napr. príjem rodiča, potreby dieťaťa), je možné požiadať súd o úpravu výšky výživného. Návrh na zmenu možno podať, keď sa zmenia pomery. Ak bolo výživné stanovené už v čase, keď bol rodič v nepriaznivej situácii (napr. bol uznaný za ZŤP, mal zdravotné problémy) a súd stanovil danú výšku, potom súd s najväčšou pravdepodobnosťou návrhu nevyhovie. Ak by však daná výška bola stanovená za odlišných okolností, teda ešte pred týmto nepriaznivým stavom, existuje tu možnosť, že pokiaľ rodič preukáže zmenu pomerov a neschopnosť plniť výživné v doterajšej výške, súd by mohol rozhodnúť o znížení výživného. Rozhodnutie sa však nedá predvídať, pretože súd skúma skutočný stav, a síce príjmy, možnosti, schopnosti, majetkové pomery, potreby detí a zohľadňuje pritom najlepší záujem dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Vyživovacia povinnosť a vek dieťaťa

Zánik vyživovacej povinnosti sa neviaže na skončenie povinnej školskej dochádzky, či dovŕšenie určitého veku dieťaťa. Častou mylnou predstavou je, že dovŕšením 26. roku veku automaticky zaniká aj vyživovacia povinnosť rodiča voči deťom. Takéto tvrdenie však nemá žiadnu oporu v zákone o rodine ani iných právnych predpisoch.

Zánik vyživovacej povinnosti sa viaže výlučne na okamih, keď je dieťa schopné samé sa živiť, čo znamená, že dokáže trvale uspokojovať relevantné životné náklady z vlastných zdrojov. V praxi to môže znamenať, že aj neplnoleté dieťa, ktoré sa nepripravuje sa svoje budúce povolanie, ale pracuje, môže naplniť podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti súdom. Naopak, aj osoba, ktorá presiahla vek 26 rokov, avšak z objektívneho dôvodu nie je schopná sa sama živiť (napr. zdravotné znevýhodnenie), budú rodičia povinní naďalej plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

Životné minimum a jeho vplyv

Životné minimum je zákonom stanovená hranica príjmu, pod ktorú sa nesmie dostať fyzická osoba, aby neupadla do tzv. hmotnej núdze. Jeho účelom je garantovať, že človek má zabezpečené aspoň úplné minimum - najzákladnejšie podmienky na dôstojný život. Je dôležité nezamieňať si ho s minimálnou mzdou, ktorá je najnižšou povolenou odmenou za prácu.

Životné minimum sa každoročne upravuje, aby odrážalo vývoj životných nákladov a inflácie. Úprava životného minima vychádza z ekonomických ukazovateľov za predchádzajúce obdobie. Ak je napríklad rast životných nákladov nižší než rast príjmov, použije sa na výpočet valorizácie práve tento nižší koeficient. Základný princíp výpočtu životného minima spočíva v sčítaní súm pridelených jednotlivým členom domácnosti.

Životné minimum ovplyvňuje aj:

• Nezdaniteľnú časť základu dane: Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane pre zamestnanca je naviazaný na výšku životného minima.
• Dávky v hmotnej núdzi: Životné minimum je kľúčové pre posudzovanie nároku na dávky v hmotnej núdzi.
• Exekúcie: Pri exekúcii má každý nárok na určitú sumu zo mzdy, ktorú mu exekútor nemôže zraziť. Nazýva sa to nepostihnuteľná suma a slúži na zabezpečenie základných životných potrieb dlžníka. Nepostihnuteľná suma pri exekúcii závisí od jej typu.
• Sociálne štipendiá: Niektoré druhy sociálnych štipendií, ktoré poskytujú vysoké školy alebo štát, sú naviazané na životné minimum.
• Zdravotné poistenie: V určitých prípadoch môže zdravotné poistenie za poistenca platiť štát. Pri rozhodovaní sa posudzuje aj výška príjmu v porovnaní so životným minimom.
• Hypotéky: Pri žiadosti o hypotéku banka vždy posudzuje, či bude žiadateľ schopný úver splácať.

Daňové bonusy v Rakúsku a na Slovensku

Daňový bonus je nástroj štátu, ktorý priamo ovplyvňuje čistý príjem zamestnancov alebo daňovú povinnosť podnikateľov - živnostníkov, ktorí majú vlastné deti alebo sa o ne starajú. Daňový bonus je upravený v §33 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. Novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2025 sa zmenili niektoré podmienky na jeho uplatnenie a aj jeho výška.

Daňové bonusy v Rakúsku

V Rakúsku majú zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby za určitých podmienok nárok na rôzne daňové bonusy, ktoré priamo znižujú výšku dane. Niektoré z nich sa vyplácajú ako negatívna daň. Medzi tieto bonusy patrí:

• Príspevok pre rodiny s najmenej tromi deťmi, na ktoré sú v Rakúsku vyplácané rodinné prídavky.
• Kinderabsetzbetrag, daňový bonus na dieťa, ktorý sa automaticky vypláca k rodinným prídavkom.
• Unterhaltsabsetzbetrag je bonus pre osoby, ktoré nežijú v spoločnej domácnosti s dieťaťom a majú zákonnú povinnosť platiť výživné. Môže sa uplatniť na každé dieťa v spoločnej domácnosti do dosiahnutia 25 roka veku dieťaťa.

Daňové bonusy na Slovensku

Na Slovensku je takisto možné získať daňový bonus, a to aj v prípade, ak príjmy pochádzajú iba zo zdrojov v zahraničí. Nárok na daňový bonus majú daňovníci, ktorí spĺňajú podmienky podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Daňový bonus je daňové zvýhodnenie pre rodičov alebo iné osoby, ktoré vyživujú vlastné či iné dieťa (osvojené, dieťa druhého z manželov, prevzaté do starostlivosti) do 25 rokov, ak študuje. Na rozdiel od nezdaniteľných častí neznižuje základ dane z príjmov, ale až samotnú vypočítanú daň. Daňový bonus na dieťa si môže uplatniť len fyzická osoba s príjmami zo závislej činnosti alebo z podnikania ako fyzická osoba - konkrétne príjmy zo živnosti alebo inej samostatnej činnosti.

Podmienky pre získanie daňového bonusu

Ešte donedávna získal daňový bonus len ten, kto v predmetnom roku dosiahol buď prvú skupinu alebo druhú skupinu príjmov a to v určitej výške. Na získanie daňového bonusu v prvom rade stačí mať uvedené príjmy v akejkoľvek výške. Čím vyšší príjem (resp. v prípade SZČO podnikateľské príjmy mínus daňové výdavky.

Uplatnenie daňového bonusu

Daňový bonus sa v prvom rade ani nie vypláca, ale znižuje sa oň daň z príjmov. Až potom, čo sa daň znížená o bonus dostane na nulu, sa ide „k mínusu“. T. j. buď sa o sumu mesačného daňového bonusu znižuje jeho preddavok na daň zo sumy mesačnej mzdy. A ak je bonus vyšší ako tento preddavok, „prečnievajúca“ suma daňového bonusu zamestnancovi pristane na výplatnej pásky ako plusová suma, t. j. alebo si ho zamestnanec neuplatňuje na mesačnej báze a daňový bonus mu znižuje jeho celkovú daň z príjmov uvedenú v daňovom priznaní k dani z príjmov až po skončení roka (resp. v ročnom zúčtovaní dane, ak o tento zjednodušený spôsob požiadal svojho aktuálneho zamestnávateľa). Samozrejme, aj tu platí, že ak je celkový ročný daňový bonus vyšší ako celková daň, štát sumu bonusu vyplatí. Pri podaní daňového priznania k dani z príjmov príde daňový bonus priamo na účet (preto je potrebné vo formulári priznania vyplniť aj žiadosť o jeho vyplatenie vrátane čísla bankového účtu). Živnostník a iné SZČO si ho uplatňujú len na ročnej báze - t. j. až v daňovom priznaní k dani z príjmov, ktoré podávajú v marci resp. apríli, máji či júni po skončení predmetného roka. Štát bonus vyplatí najneskôr do 40 dní od termínu na podanie daňového priznania - ak si ho podnikateľ podáva do 31.3, bonus príde do 10.5.

Príklady výpočtu daňového bonusu

Príklad 1: Zamestnankyňa

Pani Anna vyživuje 10-ročnú dcéru Júliu. Daňový bonus na dcéru je v absolútnej sume 140 EUR mesačne. Musí však zároveň byť nižší ako percentuálny limit čiastkového základu dane - pri jednom dieťati musí byť teda nižší ako 20 % zo sumy 1 299 EUR. A keďže 140 EUR je menej ako 259,80 EUR, t. j. Preddavok na daň z príjmov bude teda 168,86 EUR mínus 140 EUR, t. j. Čistá mzda resp.

Príklad 2: Živnostníčka (SZČO)

Skúsme teraz prípad, kedy je rovnaká pani Anna tentoraz pre zmenu živnostníčkou (SZČO) a jej mesačný príjem z podnikania je rovnakých 1 500 EUR. Maximálna možná suma daňového bonusu je 140 EUR x 12, t. j. 1 680 EUR. Túto sumu je však potrebné otestovať na 20 % z čiastkového základu dane, t. j. 20 % z 3 774,12 EUR - horným limitom je teda suma 754,82 EUR. Pani Anne patrí daňový bonus len 754,82 EUR (vzhľadom na to, že daň je nulová, túto sumu štát Anne pošle). V tomto prípade vidno, že SZČO -najmä vzhľadom na paušálne výdavky - môžu byť pri daňovom bonus znevýhodnené.

Zmeny od roku 2025

Najväčšia zmena pre pracujúcich v zahraničí ale je, že daňový bonus si môže uplatniť daňovník, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR za rok 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka. Ak daňovník uplatňuje aj postup so započítaním základu dane z aktívnych príjmov druhej oprávnenej osoby, musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá s daňovníkom vyživuje dieťa v domácnosti dosiahnuť za rok 2025 úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR vo výške najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov.

Daňový bonus a výživné

Daňový bonus na dieťa si uplatňuje rodič alebo osoba, ktorá má zverené dieťa do starostlivosti. Nárok má zamestnanec, resp. osoba s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov (tzv. závislá činnosť) a aj podnikateľ - fyzická osoba, resp. SZČO, ktorá dosahuje príjem podľa § 6 ods. Daňový bonus na dieťa (deti) si uplatňuje vždy iba jeden z rodičov. Je možné postupovať aj tak, že pomernú časť daňového bonusu po časť roka si uplatní jeden z rodičov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť roka druhý z rodičov. Ak nárok na daňový bonus spĺňajú obidvaja z rodičov, na jeho uplatnení sa dohodnú.

Príklady z praxe

Príklad 1: Manželia sú rozvedení, ale žijú naďalej v spoločnej domácnosti. Dieťa bolo súdom zverené matke. Otec platí na dieťa výživné. Matka je nezamestnaná a nemôže si uplatniť daňový bonus na dieťa, preto o uplatnenie daňového bonusu požiada u svojho zamestnávateľa otec.

Príklad 2: Dieťa je zverené do starostlivosti matky, ale vo vzťahu k otcovi sa nič nemení, stále ide o jeho vlastné dieťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti. Ak sa rodičia dohodli na takomto uplatnení daňového bonusu, zamestnávateľ prizná otcovi daňový bonus na základe dokladu o tejto vzájomnej dohode medzi rodičmi dieťaťa.

Postup pri uplatnení daňového bonusu

Ak si chce zamestnanec uplatniť daňový bonus u zamestnávateľa naraz za celý rok, má povinnosť do 15. februára požiadať o ročné zúčtovanie dane a dodať podklady na uplatnenie daňového bonusu, ak tak neurobil počas roka. Zamestnávateľ má povinnosť vyhotoviť ročné zúčtovanie dane do 31. Pokiaľ zamestnanec o ročné zúčtovanie dane do daného termínu nepožiadal, podá daňové priznanie fyzickej osoby typ A, v ktorom si uplatní daňový bonus na dieťa.

V prípade, že daňová povinnosť bude nižšia než daňový bonus na dieťa, o vyplatenie daňového bonusu požiada daňový úrad priamo v daňovom priznaní, a to buď vyplatením na účet, ktorý uvedie do daňového priznania, alebo na svoju adresu. Prílohou daňového priznania je Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie rok 2020 od zamestnávateľa/zamestnávateľov, rodný list dieťaťa (prípadne rozhodnutie súdu o osvojení dieťaťa, rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti alebo sobášny list a rodný list dieťaťa, ak ide o dieťa druhého z manželov) a ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, tak aj potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa (potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa nie je potrebné predkladať v prípade, ak dieťa študuje na škole na Slovensku).

Pri spracovaní ročného zúčtovanie zamestnancov, ale aj pri podaní daňového priznania fyzickej osoby k dani z príjmov, či už typu A, ak daňové priznanie podáva zamestnanec alebo typu B, ak daňové priznanie podáva SZČO, je potrebné správne vypočítať výšku daňového bonusu, ktorý sa mení podľa veku dieťaťa. Výška daňového bonusu pre dieťa, ktoré dovŕši hranicu 15 rokov (resp. 18 rokov v prípade daňového bonusu za rok 2024), sa v uvedenej sume uplatní naposledy v tom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕši príslušný vek. Nárok na daňový bonus však možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti) alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods.

Vzhľadom na percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) si nie každý daňovník bude môcť uplatniť daňový bonus v plnej výške. Zamestnávatelia musia pozorne sledovať všetky zmeny zákonov, aby ich vedeli správne uplatniť pri výpočte miezd svojich zamestnancov. Veľkou pomocou je účtovný systém, ktorý tieto zmeny aplikuje v správnom čase. Jedným z takýchto účtovných systémov s modulom mzdovej agendy je systém Money S3 alebo Money S4, ktoré po zadaní údajov do mzdovej agendy zamestnanca prepočítavajú nárok na daňový bonus a jeho výšku podľa dokumentov poskytnutých zamestnancom.

Zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Pri výpočte výšky zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia je zamestnávateľ povinný postupovať podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. Zamestnancovi sa v zmysle uvedeného nariadenia nesmie zraziť z mesačnej mzdy tzv. základná nepostihnuteľná suma.

Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy

Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je odvodený zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorá sa podľa § 5 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime upravuje k 1. Ak koeficient, na základe ktorého sa úprava životného minima vykonáva, je rovný jednej alebo je nižší ako jedna, suma životného minima sa neupravuje. Z dôvodu negatívneho koeficientu sa k 1. júlu 2014 suma životného minima neupravuje, naďalej platí suma životného minima ustanovená od 1.

• Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok - 100 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platnej v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.
• Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné - za každú osobu sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.
• Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok na každú osobu, ktorej poskytuje výživné - za každú osobu sa započítava 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.
• Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem - 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.
• Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem - 50 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.
• Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, keď ide o výživné pre maloleté dieťa - 70 % z celkovej vypočítanej základnej sumy.

Správny poriadok umožňuje výkon rozhodnutia o uloženej pokute za vybrané priestupky realizovať aj prikázaním zrážok z vybraných sociálnych dávok a príspevkov páchateľov, ktoré poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálna poisťovňa, ktoré sú tiež povinné postupovať podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

Na účely zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia sa za vyživovanú osobu považuje osoba, voči ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Manžel a manželka sú považovaní za vyživované osoby, aj keď majú vlastný príjem bez ohľadu na druh a výšku vlastného príjmu. Druh a družka nie sú vyživované osoby. Vyživovacia povinnosť voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Vyživovacia povinnosť k deťom nie je podmienená rovnakým miestom pobytu. Pri osvojení dieťaťa pôvodní rodičia vyživovaciu povinnosť strácajú, vyživovacia povinnosť vzniká osvojiteľovi. Ak je potrebné vykonať zrážku zo mzdy u oboch rodičov, dieťa je považované za vyživovanú osobu u oboch rodičov. Ako vyživovaná osoba sa nezapočítava osoba, v prospech ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Mzda podliehajúca zrážkam, t. j. mzda, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, sa rozdelí na tretiny.

#

tags: #vyživne #na #dieťa #z #úhrnu #príjmov