
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku dražieb bytov na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec, práva a povinnosti zúčastnených strán, a praktické aspekty celého procesu. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľné informácie pre širokú verejnosť, od vlastníkov bytov až po potenciálnych záujemcov o dražby.
Dražba bytu je proces, ktorý môže nastať v rôznych situáciách, najčastejšie v dôsledku finančných problémov vlastníka. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (č. 182/1993 Z. z.) upravuje práva a povinnosti vlastníkov bytov, pričom niektoré z týchto povinností sú spojené so zákonným záložným právom, ktoré môže byť vymáhané prostredníctvom dražby.
Podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov vzniká zo zákona záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Toto záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj pohľadávok týkajúcich sa samotného bytu alebo nebytového priestoru.
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže na schôdzi prijať rozhodnutie o podaní návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby na nebytový priestor aj bez súdneho rozhodnutia, ak je tento zaťažený zákonným záložným právom. Na prijatie takéhoto rozhodnutia je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže rozhodnúť o podaní návrhu na exekúciu len v prípade, že voči vlastníkovi disponuje exekučným titulom. To znamená, že najprv by voči dlžníkovi muselo byť vedené civilné konanie na podklade žaloby o zaplatenie. Súd je teda potrebný k prijatiu rozhodnutia o exekúcii, ak sa ostatní vlastníci rozhodnú viesť voči neplatiacemu vlastníkovi exekučné konanie.
Prečítajte si tiež: Informácie o dražbách v Ružomberku
Podľa zákona o vlastníctve bytov, termín, miesto a program schôdze vlastníkov alebo termín, miesto a otázky písomného hlasovania musia byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome oznámené najneskôr sedem dní vopred. Zápisnica a výsledok hlasovania sa musia zverejniť v lehote do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým; oznámenie o výsledku hlasovania musí obsahovať dátum jeho zverejnenia.
V prípade dlhu nad 2000 € je možné sa so spoločenstvom vlastníkov dohodnúť na splátkovom kalendári. Avšak, ak je na nehnuteľnosti záložné právo banky, jedinou možnosťou, ako predísť dražbe, je vyplatenie splatného úveru.
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách upravuje proces dobrovoľných dražieb na Slovensku. V roku 2007 bol prijatý zákon č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Cieľom tejto novely bolo stransparentniť proces dobrovoľných dražieb a zamedziť nekalostiam pri ich vykonávaní.
Navrhované zmeny sa zameriavajú na zefektívnenie procesu doručovania, zvýšenie právnej ochrany vlastníka veci, ktorá má byť predmetom dražby, a zvýšenie právnej ochrany vydražiteľa. Cieľom je minimalizovať neplatné dražby a predchádzať súdnym sporom.
Novela zákona explicitne zakotvuje oznamovaciu (informačnú) povinnosť dražobníka. Na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby je dražobník povinný oznámiť žiadateľovi výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Výnimkou je situácia, kedy žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.
Prečítajte si tiež: Ponuky nehnuteľností Hlohovec a okolie
So zámerom stransparentniť priebeh dražieb sa navrhuje rozšíriť publikačné zdroje, v ktorých sa doteraz informácie o konaní dražieb zverejňovali, napr. pri nehnuteľnostiach je to v súčasnosti úradná tabuľa tej obce, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza a Notársky centrálny register dražieb. Navrhované rozšírenie zverejňovania vo vybraných prípadoch (napr. dražba nehnuteľnosti) smeruje na publikovanie v Obchodnom vestníku a ďalej v periodickej tlači s minimálne pôsobnosťou pre obec.
S posilnením prvkov transparentnosti súvisí aj doplnenie doteraz chýbajúcej právnej úpravy týkajúcej sa kontroly dodržiavania zákonných podmienok organizovania a priebehu dražieb dražobníkmi a na to nadväzujúce sankcie pre prípad porušenia resp. obchádzania zákonom vymedzených povinností dražobníkov.
V článku II sa navrhuje vykonať zmeny v Občianskom zákonníku v inštitúte zabezpečenia záväzkov prevodom práva v súvislosti s „nekalosťami“ vyskytujúcimi sa v praxi. Zabezpečovací prevod vlastníckeho a iného práva sa v aplikačnej praxi ukázal ako protikladný inštitút, ktorý na jednej strane síce výrazne posilňuje právne postavenie veriteľa, ale na druhej strane je značne zneužiteľný pri disproporcii práv a povinností medzi veriteľom a dlžníkom.
S cieľom minimalizovať zneužívanie uvedeného inštitútu, predkladateľ navrhuje rozšíriť platnú právnu úpravu o ďalšie náležitosti zmluvy o zabezpečení pohľadávky prevodom práva, o úpravu výkonu tohto práva pre prípad, že dlžník svoj dlh splní a rovnako aj pre prípad, že dlžník svoj dlh nesplní.
V zmysle zákona o vlastníctve bytov, správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy.
Prečítajte si tiež: Príležitosti a riziká dražieb nehnuteľností
Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv. Ak vlastník neplní túto povinnosť, stáva sa dlžníkom všetkých ostatných vlastníkov v celom bytovom dome.
Najčastejšou chybou správcov či predsedov je, že v dobrom “prehliadnu“ prvú/é omeškanú/é platbu/y vlastníka. Každá včas nevykonaná úhrada síce môže mať vždy nejaký dôvod, no „privieranie očí“ rozhodne nie je na mieste. Dlh sa môže postupne navyšovať a kumulovať za každý príslušný neuhradený mesiac.
Už v začiatkoch porušenia platobnej disciplíny je dôležité vyzvať dlžníka na riadne a včasné plnenie a upovedomiť ho o možných následkoch jeho konania, resp. nekonania. Prvý kontakt smerom k dlžníkovi zo strany správcu je vždy na mieste.
Samotný výkon záložného práva v sebe nesie aj prevenčnú funkciu a nemusí vždy skončiť dražbou. Každý vlastník nehnuteľnosti nadobúda nehnuteľnosť s vedomím ust. § 15 ods. Jedným zo spôsobov, ktorým sa záložný veriteľ v rámci vyššie spomenutého výkonu záložného práva môže uspokojiť, je predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe, podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
Na uskutočnenie dobrovoľnej dražby nie je potrebné podávať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu, príp. žaloby na zaplatenie dlžnej sumy vlastníkom bytu a násl. potrebné vydanie súdneho rozhodnutia - exekučného titulu. Dražba nehnuteľnosti sa z toho dôvodu môže uskutočniť pomerne v krátkom čase od vzniku pohľadávky.
Po splnení vyššie uvedených základných podmienok, sa môže pristúpiť k výkonu záložného práva v prvom rade písomným oznámením záložcovi a ak nejde o totožnú osobu s dlžníkom, tak aj dlžníkovi. Obsahom tohto oznámenia bude informácia, že záložný veriteľ začína výkon záložného práva, a tiež, akým spôsobom sa uspokojí alebo akým spôsobom sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
Zároveň sa podáva návrh na vykonanie dražby a po odsúhlasení návrhu sa uzatvára zmluva o vykonaní dražby, ktorú podpíše správca v mene a na účet vlastníkov alebo predseda spoločenstva. V celom priebehu prípravy dražby sa môže dlžník resp. vlastník bytu so žiadosťou u dražobníka domáhať vyčíslenia výšky pohľadávky s príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby.
Príprava dražby: Zabezpečiť riadny a zákonný proces prípravy a priebeh dobrovoľnej dražby je v prvom rade úlohou dražobníka.
Samotná dobrovoľná dražba: Fáza, ktorá začína otvorením dražby resp. jej vyvolaním, ktorého obsahom je označenie a opis predmetu dražby, jeho odhadnutá alebo zistená cena, údaje o právach a záväzkoch na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak majú podstatný vplyv na hodnotu predmetu dražby, údaje o nájomných zmluvách týkajúcich sa predmetu dražby a záväzkoch z nich vyplývajúcich, najnižšie podania a najnižšie prihodenie, následne sa pristúpi k licitácii a dražba sa končí buď príklepom licitátora v prospech vydražiteľa predmetu dražby alebo ukončením neúspešnej dražby z dôvodu, že žiaden účastník nespravil podanie alebo sa nikto nezúčastnil dobrovoľnej dražby.
Úkony nastupujúce po dražbe: Ide najmä o zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením, rozvrh výťažku, doručovanie listín a samotné odovzdanie draženého predmetu.
V procese dražby sa uplatňuje zásada verejnosti, ktorá súvisí nielen s účelom samotných dražieb, resp. aby sa vec vydražila za čo najvyššiu cenu, čo môže byť dosiahnuté len vtedy, keď je na dražbe prítomných čo najviac potenciálnych záujemcov, ale aj so zabezpečením dohľadu nad dražbou resp. jej zákonnosti, ktorú týmto zabezpečuje verejnosť prítomná na tejto dražbe. Priebeh dobrovoľnej dražby je zároveň osvedčený vo forme notárskej zápisnice. Notár je povinný v notárskej zápisnici uviesť presný priebeh dražby a v prípade akýchkoľvek nesúlad so zákonom, je dlžník (resp. záložca) oprávnený obrátiť sa na súd a domáhať sa ochrany svojich práv.
Jednou z ďalších veľkých výhod dražieb v prospech vlastníkov (Navrhovatelia dražby) je, že náklady dražobnej spoločnosti (skutočné vynaložené náklady a odmena) sa hradia z výťažku dražby. V prípade ak sa dlžník „prebudí" a chce pohľadávku uhradiť v procese pred samotnou dražbou, je povinný tak isto uhradiť aj náklady dražobnej spoločnosti. Vlastníci sú tým odbremenení od akýchkoľvek nákladov s vymáhaním dlhu.
Zákon o dobrovoľných dražbách definuje, kto sa môže zúčastniť dražby. Účastníkom dražby je osoba spôsobilá na právne úkony. Účastníkom dražby nemôže byť dražobník a zamestnanci dražobníka.
Dražobník je povinný viesť riadnu spisovú evidenciu a zabezpečiť účelné a bezpečné uloženie písomností súvisiacich s dražbou. Dražobník je povinný uzatvoriť zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s činnosťou dražobníka s minimálnou výškou plnenia 2 000 000 eura.
Dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby.
Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov.
Účastník dražby je povinný na vyzvanie dražobníka alebo osoby ním písomne poverenej preukázať svoju totožnosť, prípadne oprávnenie konať za účastníka dražby, dať sa zapísať do zoznamu účastníkov dražby, a ak sú rozdávané dražobné čísla, prevziať dražobné číslo; ak bolo požadované zloženie dražobnej zábezpeky, je účastník dražby povinný doložiť aj doklad o zložení dražobnej zábezpeky. Účastník dražby je ďalej povinný doložiť čestné vyhlásenie, že nie je osobou vylúčenou z dražby.
V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt.