Vyživovacia povinnosť na nemanželské dieťa: Komplexný sprievodca podmienkami a aspektmi

Tento článok sa zaoberá zložitou problematikou vyživovacej povinnosti na nemanželské dieťa, starostlivosti oň a s tým súvisiacich povinností, pričom sa zameriava na právne, sociálne a etické aspekty. Článok je určený širokej verejnosti, vrátane rodičov, opatrovateľov, právnikov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o túto problematiku. Rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je bežnou praxou slovenských súdov.

Úvod

Život prináša rôzne situácie a nie vždy je všetko ideálne. Príkladom môže byť príbeh matky takmer dvojročného chlapčeka, ktorá sa ocitla v ťažkej životnej situácii. Po rozchode s otcom dieťaťa, ktorý je cudzincom žijúcim v Českej republike, trpí úzkosťami. Rodičia, ktorí jej boli oporou, teraz sami bojujú s rakovinou. Táto situácia poukazuje na dôležitosť komplexného pohľadu na starostlivosť o dieťa a povinnosti s tým spojené, najmä v kontexte neúplnej rodiny.

Trestnoprávne aspekty zanedbania povinnej výživy

Trestné právo zohráva dôležitú úlohu pri ochrane najvýznamnejších spoločenských vzťahov, vrátane tých, ktoré sa týkajú výživy. Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona chráni vyživovacie vzťahy, ktoré vznikajú priamo zo zákona.

Dobré mravy a trestnoprávna zodpovednosť

Príspevok JUDr. poukazuje na prepojenie súkromného a trestného práva, konkrétne na vplyv inštitútu dobrých mravov na trestnosť neplnenia vyživovacej povinnosti. Dobré mravy predstavujú elementárne pravidlá slušnosti a morálky, ktoré sú v trestnom práve reflektované ako morálne minimum povýšené na zákon.

Špecifiká trestného činu zanedbania povinnej výživy

Tento trestný čin má svoje špecifiká v hmotnoprávnej aj procesnoprávnej rovine. Dôležitým momentom je, že trestnoprávnu ochranu požívajú len vyživovacie vzťahy, ktoré vznikajú a zanikajú priamo zo zákona.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Výživné v pravom zmysle slova

Výživné predstavuje osobitný druh súkromnoprávneho záväzku, ktorý vychádza zo solidarity v rodinných vzťahoch. Jeho účelom je uspokojovanie hmotných aj nehmotných potrieb. Rodinnoprávny vyživovací vzťah má privilegované postavenie v porovnaní s občianskoprávnym.

Zákonná povinnosť vyživovať a zaopatrovať

Trestný zákon používa pojmy "vyživovať" a "zaopatrovať". Vzhľadom na extenzívne poňatie pojmu výživné je rozdiel medzi nimi prakticky nulový. Trestnoprávnu ochranu požívajú len vyživovacie vzťahy, ktoré vznikajú priamo zákonom, nie na základe konštitutívneho rozhodnutia súdu.

Rozpor s dobrými mravmi a jeho dôsledky

Ak konanie oprávnenej osoby (napr. plnoleté dieťa, manžel) je v rozpore s dobrými mravmi, súd nemusí výživné priznať. Takéto konanie sa považuje za nehodné ochrany. Rozpor s dobrými mravmi však nie je dôvodom absolútneho zániku vyživovacej povinnosti, ale má za následok, že oprávnená osoba dočasne stráca nárok na výživu.

Starostlivosť o dieťa v kontexte sociálnych systémov

Starostlivosť o dieťa sa líši v závislosti od krajiny. Napríklad, v Rakúsku je možné rodinných príslušníkov pripoistiť k poisteniu, vrátane detí.

Starostlivosť o dieťa v kontexte rakúskeho sociálneho systému

V Rakúsku je možné pripoistiť rodinných príslušníkov k poisteniu, vrátane detí. Pripoistenie detí je bezplatné, a to až do 27. roku života v prípade štúdia. Aj keď sú deti spravidla poistencami štátu v mieste ich bydliska, v prípade pobytu alebo bydliska v Rakúsku je ich pripoistenie potrebné. Pripoistenie manžela/ky alebo životného druha/družky je spoplatnené. Žiadosť o pripoistenie rodinných príslušníkov sa podáva cez zdravotnú poisťovňu na Slovensku.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Povinnosti nevlastných rodičov

Aj keď medzi nevlastným rodičom a dieťaťom nie je pokrvné puto, má právo podieľať sa na jeho výchove, ak je manželom/manželkou rodiča dieťaťa a žije s nimi v jednej domácnosti.

Výživné na nevlastné deti

Nevlastný rodič nemá priamu povinnosť platiť výživné na partnerovo dieťa, pokiaľ si ho neosvojí. Avšak, ak je s partnerom zosobášený, jeho dieťa ho bude nepriamo niečo stáť. Dôvodom je vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi a skutočnosť, že do spoločného majetku patria aj príjmy manžela.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nevlastným dieťaťom

Za škodu spôsobenú maloletým dieťaťom partnera môže zodpovedať aj nevlastný rodič, ak mal povinnosť vykonávať nad ním dohľad.

Psychologické aspekty starostlivosti o dieťa v ťažkých životných situáciách

Príbeh matky, ktorá trpí úzkosťami a stará sa o dieťa v náročnej situácii, poukazuje na dôležitosť psychologickej podpory. Je dôležité vyhľadať odbornú pomoc a nezostávať s problémami sama.

Základné princípy rodinného práva

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, ktorý spoločnosť všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach, pričom hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Vznik manželstva

Manželstvo vzniká na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia muža a ženy uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo, majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav. Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (matričný úrad), alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo. Štátny občan Slovenskej republiky môže v cudzine uzavrieť manželstvo podľa tohto zákona pred orgánom Slovenskej republiky na to určeným.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom

Vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce.

Určenie výšky výživného

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o jeho príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby. Minimálne výživné je stanovené zákonom. Jeho výška je 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa.

Zmena výšky výživného

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Ako bolo judikované aj v R 97/1967, zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa alebo súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Rozsudky o výživnom sú v zmysle § 44 Civilného mimosporového poriadku vykonateľné doručením.

Ak rodičia nežijú spolu

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Už v čase keď si manžel neplnil vyživ. povinnosť ste mala možnosť podať návrh v zmysle ust. § 65 : Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Spätné výživné na dieťa

Podľa ust. § 77 zákona o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že cieľom doplnenia klauzuly možnosti spätného priznania výživného len v prípadoch ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa bolo, zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne od začatia konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. "Súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom, sám musí určiť začiatok, kedy povinný prestal platiť výživné, alebo ho platil v obmedzenej miere a či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ak je otec dieťaťa cudzincom

Ak aj s deťmi žijete od roku 2016 na území SR, tak právomoc bude mať slovenský súd.

Následky neplatenia výživného

V prípade omeškania s platbou výživného máte právo požadovať aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak bývalý manžel nezaplatil ani splátku zameškaného výživného, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu je možné vykonať prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý môže siahnuť na jeho príjmy (napr. mzdu, účet v banke, prípadne iný majetok). Pred žiadosťou o náhradné výživné je potrebné podať návrh na vykonanie exekúcie. Až keď je aj exekúcia neúspešná a nie je možné od povinného rodiča vymôcť výživné, je možné celú vec vybaviť tzv. náhradným výživným prostredníctvom úrade práce, soc. vecí a rodiny.

Ako postupovať pri vymáhaní výživného

Písomne vyzvite bývalého manžela na úhradu dlžného výživného a úrokov z omeškania, pričom mu určte primeranú lehotu na zaplatenie. Ak nezaplatí, obráťte sa na súdneho exekútora. Návrh na vykonanie exekúcie môžete podať priamo cez súdneho exekútora alebo prostredníctvom elektronického formulára na stránke Ministerstva spravodlivosti SR, ak disponujete elktronickou schránkou.

Výživné pre manželku/manžela

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, tak dôsledkom je stav, keď manželia majú rozdielnu životnú úroveň. Ide napríklad o prípady, keď jeden z manželov riadne alebo vôbec neprispieva na spoločnú domácnosť, na starostlivosť o deti a iné spoločné výdavky a druhý manžel musí ich úhradu zabezpečovať samostatne, čím sa znižuje jeho životná úroveň. Ďalším príkladom je, keď manželia majú rôzne príjmy a nevedia sa dohodnúť na ich spravodlivom rozdelení tak, aby mali rovnakú životnú úroveň. Pokiaľ teda nastane stav, kedy manželia majú rozdielnu životnú úroveň a nevedia sa dohodnúť na jej vyrovnaní, môže sa ktorýkoľvek z manželov domáhať na súde určenia výživného na manžela. Súd určuje výšku výživného na manžela tak, aby táto v zásade vyrovnávala rozdielnu životnú úroveň manželov. Nejde však o dosiahnutie mechanickej - matematickej rovnosti medzi manželmi. Ide skôr o dosiahnutie spravodlivej rovnosti, keďže súd posudzuje aj schopnosti a možnosti oboch manželov. Súd tak posudzuje nielen majetkové pomery, ale aj napr.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela

Príspevok na výživu rozvedeného manžela je možné uplatniť najskôr po rozvode manželstva, keďže ide o vyživovaciu povinnosť medzi rozvedenými manželmi. Účelom prípadnej výživy po rozvode však v žiadnom prípade nie je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov. Účelom je len zabezpečenie primeranej výživy pre toho manžela, ktorý nie je schopný sa sám živiť. Výška tohto príspevku tak bude vždy obmedzená jej primeranosťou, čo znamená, že výživné bude slúžiť na pokrytie časti niektorých opodstatnených výdavkov na domácnosť o osobu. Výživné tak nemá slúžiť na udržovanie životnej úrovne tohto rozvedeného manžela. Na výšku výživného majú vplyv aj dôvody, pre ktoré bolo manželstvo rozvedené. Základnou zákonnou podmienkou priznania tohto nároku je, že rozvedený manžel, ktorý o príspevok žiada, nie je schopný sa sám živiť a teda je výživou odkázaný na rozvedeného manžela. Pri posudzovaní schopnosti sa samostatne živiť súd posudzuje subjektívne aj objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného manžela na trhu práce, t.j. či je schopný pracovať, nestačí len skutočnosť, že je napr. nezamestnaný. Rozvedený manžel sa môže domáhať na súde určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela, ak spĺňa uvedené zákonné podmienky. Trvanie tejto vyživovacej povinnosti je časovo obmedzené na dobu najdlhšie piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Túto dobu je možné po jej uplynutí na návrh predĺžiť v ďalšom súdnom konaní, avšak jedine ak ide o rozvedeného manžela, ktorý nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú starostlivosť.

Ako podať návrh na súd

V prípade oboch vyššie uvedených vyživovacích povinností súd rozhoduje len na základe podaného návrhu na súde a prípadné výživné určuje najskôr odo dňa tohto podania na súde. Nie je možné riešiť tieto dva nároky v jednom súdnom konaní, pretože ide o samostatné nároky. Ešte predtým, ako podáte návrh na súd, odporúčame sa pokúsiť s manželom, resp. rozvedeným manželom, dohodnúť na výške výživného a jeho splatnosti. Dohodou môžete predísť zvýšeným výdavkom v súvislosti s vymáhaním tohto nároku ako aj časovým prieťahom. V takomto prípade odporúčame, aby dohoda mala písomnú formu. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko manžel, resp. rozvedený manžel, proti ktorému návrh smeruje. Osobné údaje navrhovateľa - manžela, resp. rozvedeného manžela, ktorý sa nároku domáha s uvedením mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu - manžela, resp. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate určenia výživného na manžela alebo príspevku na výživu rozvedeného manžela a v akej výške. Výšku výživného je nevyhnutné odôvodniť. V návrhu podrobne opíšte Vaše príjmy a opodstatnené výdavky na domácnosť, na deti a osobné výdavky. Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch oboch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje obom účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.

Ďalšie aspekty

Priezvisko dieťaťa slobodnej mamy

Pre ženu, ktorá je osamelá a žije iba s dieťaťom, býva voľba priezviska dieťaťa jasná. Ak sa expartneri nedohodli inak, dostane ho po svojej mame. Každú budúcu mamičku, ktorá nie je vydatá, ale žije s partnerom v spoločnej domácnosti však zaujíma, ako je to s určovaním otcovstva a priezviskom dieťaťa vtedy, ak chce, aby sa ‘volalo‘ po ňom. Ak totiž nevybavíte niektoré náležitosti pred pôrodom alebo tesne po ňom, bude niesť dieťa matkino priezvisko. Ak je teda žena nevydatá, aké náležitosti potrebuje vybaviť, aby mohla uviesť v rodnom liste dieťaťa otcovo priezvisko? Priezvisko dieťaťa môže nevydatá mama určiť dvomi spôsobmi:

• pred narodením dieťaťa - len na matričnom úrade, alebo
• po jeho narodení na matričnom úrade alebo súde.

Ak sa rodičia rozhodnú určiť otcovstvo pred narodením dieťaťa, tak na matrike spoločne prejavia svoj súhlas a potvrdia priezvisko, ktorého z nich bude dieťa po narodení používať (uvádza sa mužský aj ženský tvar priezviska). Po narodení dieťaťa obaja rodičia prídu na matričný úrad, predložia občianske preukazy a prejavia svoj súhlas s právnym úkonom určenia otcovstva, dohodnú sa na mene a priezvisku dieťaťa. V prípade nezhody rozhodne súd.

Dieťa rodičov, ktorí žijú v manželstve, nemusí automaticky dostať otcovo priezvisko. Nie je to dané zo zákona. Na Slovensku a všeobecne vo svete je však skôr zaužívané, že dieťa narodené v manželskom zväzku nesie otcovo priezvisko. Snúbenci pri uzatváraní manželstva deklarujú svoju dohodu, aké priezvisko budú mať ich spoločné deti. Nakoľko snúbenci môžu prijať spoločné priezvisko alebo si každý ponechá svoje doterajšie, dohodnú sa však, koho priezvisko z nich bude určené pre deti. Prípadne sa dohodnú na spoločnom priezvisku a jeden z nich si k nemu ponechá aj svoje doterajšie.

Špecifická situácia nastáva, ak sa práve rozvádzate, no otcom dieťaťa, ktoré čakáte nie je váš manžel, ale súčasný partner. Aké priezvisko vtedy dieťa dostane? V prípade, že sa vaše dieťa narodí do 300 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželského zväzku, tak dieťa narodené v tejto časovej lehote bude niesť priezvisko, na ktorom ste sa s exmanželom dohodli.

Podľa informácií z Ministerstva vnútra SR nie je určenie otcovstva nijako časovo obmedzené, takže ho možno uplatniť kedykoľvek. Samozrejme, pokiaľ nie je otcovstvo priznané inému mužovi na základe 1. alebo 3. domnienky určenia otcovstva (1. domnienka - manžel matky dieťaťa, 3. domnienka - otcovstvo určené rozhodnutím súdu).

Určenie otcovstva k nenarodenému dieťaťu, ak je už počaté, je na matričnom úrade potrebné preukázať:

• tehotenskou knižkou
• potvrdením gynekológa o tehotenstve

V tomto prípade ide o právny úkon s odkladacou podmienkou. Po narodení dieťaťa je zápisnica o určení otcovstva k nenarodenému dieťaťu podkladom pre zápis do knihy narodení.

Dedenie nemanželského dieťaťa a vydedenie

Na dedenie sú povolané všetky deti poručiteľa, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo manželstva. Deti či manželské alebo nemanželské dedia rovnako. Môžete sa ale v dedičskom konaní dohodnúť na takom usporiadaní, že sa s tým dieťaťom (zastúpeným rodičom) dohodnete, že komu pripadne majetok.

Nemanželské dieťa má rovnaké postavenie v dedičskom konaní ako deti z aktuálneho manželstva. Tieto deti (bez ohľadu na, či ste zosobášený alebo nie) majú nárok iba na majetok, ktorý bude predmetom dedičstva v dedičskom konaní. Tzn. že nárok budú mať na majetok, ktorý je vo Vašom výlučnom vlastníctve a prípadne majetok, ktorý Vám bude patriť z titulu vyporiadania BSM v dedičskom konaní (BSM v tomto prípade zaniká Vašou smrťou). Ak má Vaša súčasná manželka majetok (dom) vo svojom výlučnom vlastníctve (nadobudla ho pred uzavretím manželstva a Vy na LV nie ste vedený ako vlastník), tento majetok nebude patriť do dedičského konania, a preto nebude môcť Vaše nemanželské dieťa nadobudnúť k tomuto majetku žiadny podiel.

Vydedenie potomka je podľa § 469a Občianskeho zákonníka možné len zo zákonom presne stanovených dôvodov, napríklad ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, neprejavuje o neho opravdivý záujem, vedie trvalo neusporiadaný život alebo bol odsúdený za úmyselný trestný čin. Vydedenie musí byť urobené písomne a musí jasne uvádzať dôvod. Ak dôvod nie je dostatočne konkrétny alebo nie je pravdivý, vydedený potomok môže vydedenie napadnúť na súde. Súd potom skúma, či dôvod na vydedenie skutočne existoval. V praxi sa často stáva, že vydedenie je napadnuté a nie vždy je úspešné, ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky.

Daňový bonus na dieťa

Daňový bonus je nástroj štátu, ktorý priamo ovplyvňuje čistý príjem zamestnancov alebo daňovú povinnosť podnikateľov - živnostníkov, ktorí majú vlastné deti alebo sa o ne starajú. Daňový bonus je upravený v §33 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. Novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2025 sa zmenili niektoré podmienky na jeho uplatnenie a aj jeho výška. Daňový bonus na dieťa si uplatňuje rodič alebo osoba, ktorá má zverené dieťa do starostlivosti. Nárok má zamestnanec, resp. osoba s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov (tzv. závislá činnosť) a aj podnikateľ - fyzická osoba, resp. SZČO, ktorá dosahuje príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, čiže nejde iba o príjmy zo živnosti, ale aj napr. Daňový bonus na dieťa (deti) si uplatňuje vždy iba jeden z rodičov. Je možné postupovať aj tak, že pomernú časť daňového bonusu po časť roka si uplatní jeden z rodičov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť roka druhý z rodičov. Ak nárok na daňový bonus spĺňajú obidvaja z rodičov, na jeho uplatnení sa dohodnú.

Nárok na daňový bonus vzniká mesiacom, v ktorom sa dieťa narodí a zanikne dosiahnutím veku 18 rokov dieťaťa (25 rokov dieťaťa, pokiaľ ide o daňový bonus za rok 2024), pokiaľ sa sústavne pripravuje na povolanie denným štúdiom na strednej alebo vysokej škole. Ak si chce zamestnanec uplatniť daňový bonus u zamestnávateľa naraz za celý rok, má povinnosť do 15. februára požiadať o ročné zúčtovanie dane a dodať podklady na uplatnenie daňového bonusu, ak tak neurobil počas roka. Zamestnávateľ má povinnosť vyhotoviť ročné zúčtovanie dane do 31. Pokiaľ zamestnanec o ročné zúčtovanie dane do daného termínu nepožiadal, podá daňové priznanie fyzickej osoby typ A, v ktorom si uplatní daňový bonus na dieťa. V prípade, že daňová povinnosť bude nižšia než daňový bonus na dieťa, o vyplatenie daňového bonusu požiada daňový úrad priamo v daňovom priznaní, a to buď vyplatením na účet, ktorý uvedie do daňového priznania, alebo na svoju adresu.

Prílohou daňového priznania je Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie rok 2020 od zamestnávateľa/zamestnávateľov, rodný list dieťaťa (prípadne rozhodnutie súdu o osvojení dieťaťa, rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti alebo sobášny list a rodný list dieťaťa, ak ide o dieťa druhého z manželov) a ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, tak aj potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa (potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa nie je potrebné predkladať v prípade, ak dieťa študuje na škole na Slovensku). Pri spracovaní ročného zúčtovanie zamestnancov, ale aj pri podaní daňového priznania fyzickej osoby k dani z príjmov, či už typu A, ak daňové priznanie podáva zamestnanec alebo typu B, ak daňové priznanie podáva SZČO, je potrebné správne vypočítať výšku daňového bonusu, ktorý sa mení podľa veku dieťaťa. Výška daňového bonusu pre dieťa, ktoré dovŕši hranicu 15 rokov (resp. 18 rokov v prípade daňového bonusu za rok 2024), sa v uvedenej sume uplatní naposledy v tom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕši príslušný vek. Nárok na daňový bonus však možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti) alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods.

tags: #vyživne #na #nemanželské #dieťa #podmienky