Vyživovacia povinnosť voči plnoletému dieťaťu a predbežné opatrenie

Rozvod manželstva je na Slovensku stále frekventovanou témou na súdoch. S rozvodom je neoddeliteľne spojené konanie o úprave pomerov k maloletým deťom a určenie výživného. Výživné predstavuje ekonomickú funkciu rodiny, ktorá má zabezpečovať uspokojovanie materiálnych potrieb jej členov vzájomnou pomocou, a to podľa ich schopností, možností a majetkových pomerov.

Trvanie vyživovacej povinnosti

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Rodič sa tejto povinnosti nemôže zbaviť ani ju obmedziť dohodou s druhým rodičom. Vyživovacia povinnosť nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku, teda ani plnoletosťou, ani prekročením veku 25 rokov, ako to určuje Zákon o prídavku na dieťa.

Zákon o rodine vníma vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom ako trvajúcu do času, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť. Táto schopnosť je individuálna. Dieťa môže byť schopné samostatne sa živiť po ukončení strednej školy, ak mu to podmienky na trhu práce umožňujú, alebo až po ukončení vysokej školy. Ak sa dieťa rozhodne študovať na ďalšej vysokej škole, súd spravidla určí, že vyživovacia povinnosť zanikla, z dôvodu splnenia zákonnej podmienky schopnosti samostatne sa živiť. Súdy však túto okolnosť posudzujú individuálne.

Ak je dieťa schopné sa samé živiť, povinný rodič musí podať návrh na zrušenie výživného. Schopnosť dieťaťa sa samé živiť automaticky nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rozhodnutím súdu o zániku vyživovacej povinnosti táto povinnosť nezaniká úplne. Ak dieťa stratí schopnosť sa samé živiť, napríklad z dôvodu ťažkej choroby alebo úrazu, rodičom opäť vzniká povinnosť svoje dieťa živiť.

Určenie výšky vyživovacej povinnosti

Výška vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia, pričom súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z nich. Súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča, nielen jeho čistý priemerný mesačný príjem. Cieľom je, aby sa rodič nemohol zbavovať alebo znižovať vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu napríklad prijatím finančne nevýhodného zamestnania, dobrovoľnou nezamestnanosťou alebo zbavovaním sa majetku.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Súd pri určovaní výšky výživného skúma aj majetkové pomery rodičov, ktoré sa preukazujú napríklad listami vlastníctva, výpismi z bankových účtov a výpismi z evidencie motorových vozidiel. Smerodajná pre určenie výživného je životná úroveň rodičov, pretože dieťa má právo sa na nej podieľať.

Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa, ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť a školská dochádzka. Ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia, ako napríklad výlety a športové aktivity.

Jednotlivé náklady na dieťa sa spočítajú tak, že pravidelné mesačné platby sa započítajú do mesačných nákladov v celosti, a nepravidelné platby sa rozpočítajú tak, aby bolo možné určiť ich výšku na jeden kalendárny mesiac. Miera, v akej sa bude každý z rodičov podieľať na celkových nákladoch, závisí od majetkových pomerov rodiča a jeho životnej úrovne. Súd prihliada aj na ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré rodič má k iným deťom.

Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení, ako je strava, zdravotnícke potreby a bývanie. Druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia. Ak je životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti, nižšia alebo rovnaká ako druhého rodiča, možno tohto rodiča zaviazať na plnenie výživného vo vyššej sume ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa.

Miestna príslušnosť súdu a konanie o zrušení vyživovacej povinnosti

Pri zrušení alebo znížení výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas sa spotrebované výživné nevracia. Toto sa však netýka zrušenia výživného pre plnoleté dieťa.V konaniach vo veciach výživného plnoletých osôb je účastníkom konania navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Ak ale podá osoba povinná platiť výživné návrh napr. na jeho zníženie, ďalšie konanie už bude nadväzovať na pôvodné konanie, to znamená, že účastníkmi konania budú tí, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Princíp potencionality príjmov

Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, vzdelanie, prax a jazykové znalosti. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré ohrozujú dosiahnutie príjmu. Na zníženie príjmu povinného súd prihliada len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.

Určovanie výživného za minulé obdobie

Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa a prihliada na už poskytnuté plnenia. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa.

Povinnosť prihliadať na štátne sociálne dávky

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov.

Vyživovacia povinnosť k plnoletému dieťaťu a štúdium

Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, ktorá na predchádzajúcu školu jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať tým, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie a či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.

Schopnosť dieťaťa samé sa živiť

Teleológia Zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Ťažké zdravotné postihnutie dieťaťa a trvanie vyživovacej povinnosti

Samotným priznaním invalidného dôchodku a príspevku na starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Ak dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, napríklad z dôvodu plnej invalidity, vyživovacia povinnosť rodičov bude trvať po dobu celého jeho života.

tags: #vyživovacie #povinnosti #voči #plnoletému #dieťaťu #predbežné