
Osemnásty rok života dieťaťa prináša zásadné zmeny v oblasti výživného. Tento článok sa zameriava na praktické aspekty výživného na plnoleté dieťa, vrátane práv a povinností rodičov a detí, ako aj na skúsenosti a rady, ktoré môžu pomôcť v rôznych situáciách.
S nadobudnutím plnoletosti dieťaťa zaniká zverenie dieťaťa rodičovi a právo rodiča spravovať majetok dieťaťa. Dieťa získava plnú právnu spôsobilosť a samo rozhoduje o svojich záležitostiach. Ak sa dieťa rozhodne osamostatniť a odíde z domácnosti rodiča, je to jeho právo a rodič mu v tom nesmie brániť. Dieťa samé uzatvára zmluvy a rozhoduje o svojom majetku.
Napriek tomu, že zverenie a správa majetku zanikajú, samotná vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nezaniká automaticky dosiahnutím osemnástich rokov. Rodičia sú povinní plniť si vyživovaciu povinnosť, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje individuálne v každom prípade.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z.) platí, že rodičia sú povinní vyživovať svoje deti, kým tie nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že ani dosiahnutie určitého veku (napríklad 18 alebo 26 rokov) automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti. Relevantné je, či je dieťa schopné trvale a úplne uhrádzať svoje životné potreby.
Je dôležité si uvedomiť, že vyživovacia povinnosť má tzv. obnoviteľný charakter. To znamená, že aj keď dieťa dočasne získa príjem a stane sa schopným samo sa živiť (napríklad počas dočasného zamestnania pred nástupom na vysokú školu), v prípade, že sa situácia zmení (napríklad začne študovať), vyživovacia povinnosť sa môže obnoviť.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania a vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium (napríklad v inom odbore alebo postgraduálne štúdium) už nemusí byť považované za relevantné vo vzťahu k trvaniu vyživovacej povinnosti.
V súčasnosti existuje množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch je náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Súd musí vziať do úvahy schopnosti a nadanie dieťaťa, no nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Konanie o výživnom v prípade plnoletého dieťaťa sa začína iba na návrh samotného dieťaťa. Plnoleté dieťa už nezastupuje rodič ani kolízny opatrovník. Návrh sa podáva na súde príslušnom podľa trvalého pobytu dieťaťa.
V návrhu na určenie výživného je potrebné uviesť dôvody, prečo dieťa nie je schopné samostatne sa živiť, preukázať jeho odôvodnené potreby a zdokladovať výdavky na živobytie. Dieťa má právo žiadať výšku výživného takú, aby boli pokryté všetky jeho náklady na živobytie.
Právo na výživné sa nepremlčuje, avšak výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. To znamená, že nie je možné žiadať spätné výživné za obdobie pred podaním návrhu na súd.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane dieťaťa alebo rodiča. Ak sa dieťa stane schopným samostatne sa živiť, rodič môže podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Ak súd zistí, že dieťa je schopné sa samé živiť, môže vyživovaciu povinnosť zrušiť. Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa, ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť.
Vyživovacia povinnosť sa plní v peňažnej alebo naturálnej forme. Rodičia môžu plniť vyživovaciu povinnosť aj dobrovoľne, napríklad platením internátu, hradením telefónnych nákladov, poskytovaním stravy a pod. Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu bežného darovania.
Pri určení výšky výživného súd prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ministerstvo spravodlivosti SR stanovilo metodiku výpočtu výživného, ktorá má pre súdy odporúčací charakter.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Zákon stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.
V prípade, ak má dieťa nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má dieťa právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ak sa plnoleté dieťa odsťahuje od rodičov, má právo žiadať výživné od oboch rodičov, ak nie je schopné samo sa živiť. Súd bude prihliadať na jeho odôvodnené potreby (ubytovanie, strava, ošatenie, školské potreby) a na schopnosti a možnosti oboch rodičov.
Štúdium na vysokej škole je relevantným dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Súd bude skúmať, či dieťa riadne študuje a či sa snaží získať vzdelanie, ktoré mu umožní uplatniť sa na trhu práce.
Ak dieťa preruší štúdium, vyživovacia povinnosť môže zaniknúť. Ak však dieťa opäť začne študovať, vyživovacia povinnosť sa môže obnoviť.
V prípade, ak plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, ktorá na predchádzajúcu školu jednoznačne nenadväzuje, súd sa bude zaoberať tým, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či má aktuálne študovaná škola zodpovedajúcu kvalitu a či zvyšuje šance dieťaťa na uplatnenie na trhu práce.
Ak je dieťa zdravotne postihnuté a nie je schopné sa samo živiť, vyživovacia povinnosť trvá aj po skončení štúdia.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak má rodič vyšší príjem, súd môže určiť vyššie výživné, avšak bude prihliadať aj na výdavky rodiča a na životné náklady v mieste jeho bydliska.
Ak má otec nízky oficiálny príjem, súd bude skúmať aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň a schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard.
V prípade, že potrebujete pomoc s vypracovaním návrhu na súd alebo zastupovaním na súde, odporúčame obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo.
tags: #vyzivne #na #plnolete #dieta #skusenosti