Vyživovacia Povinnosť Rodičov po Ukončení Vysokej Školy: Podmienky a Aspekty

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je rozsiahla téma, ktorá sa dotýka mnohých aspektov života, najmä v kontexte vysokoškolského štúdia a jeho prípadného prerušenia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, pričom zohľadňuje rôzne faktory a situácie, ktoré môžu nastať.

Vyživovacia povinnosť rodičov: Základný rámec

Zákon o rodine v tretej hlave upravuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Táto povinnosť je zákonná a trvá, až kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Všeobecne podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) platí, že trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Zákon neobmedzuje právo na výživu konkrétnym vekom dieťaťa. Rozhodujúce sú viaceré faktory, ako vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, odôvodnené záujmy, potreby a majetkové pomery. Vo väčšine prípadov výživné zaniká ukončením magisterského štúdia prvej vysokej školy. Ak by dieťa chcelo študovať ďalšiu vysokú školu po ukončení jednej, vyživovacia povinnosť už zvyčajne netrvá. Avšak, ak dieťa ukončí prípravu na povolanie a má pracovné príležitosti, ale nemá záujem pracovať, povinnosť platiť výživné nepokračuje. Ak dieťa žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, je povinné prispievať na domácnosť podľa svojich možností.

Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/ 2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. dieťa, ktoré sa po skončení povinnej školskej dochádzky zúčastňuje dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, najdlhšie však do skončenia školského roka, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, (okrem prípravných kurzov poskytovaných podľa zákona č. 5/2004 Z. z.

Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov], resp. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia. Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem.

Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31.8.2025 bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Vyživovacia povinnosť počas vysokoškolského štúdia

Výživné na vysokoškoláka nezaniká automaticky, ak dieťa popri dennom štúdiu brigáduje. Výnimkou je situácia, keď dieťa pracuje a študuje externe, čím sa predpokladá, že sa dokáže samo živiť. Vo vzťahu k rodičom platí aj princíp solidarity, ktorý hovorí, že deti majú právo na rovnakú životnú úroveň ako ich rodičia. Ak sú majetkové pomery dieťaťa lepšie ako rodičov, nemá to vplyv na ich vyživovaciu povinnosť. Pri stanovení výšky výživného sa berú do úvahy majetkové pomery a životná úroveň rodičov. Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdom a dôvody pre jej určenie zanikli, je vhodné, aby rodič podal návrh na zrušenie výživného pre plnoleté dieťa. Až do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení je však potrebné výživné platiť.

Dobrý deň, zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu (aj plnoletému) trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. V prípadoch, kedy plnoleté dieťa navštevuje vysokú školu, sa má za to, že sa sústavne pripravuje na výkon svojho budúceho povolania a z toho dôvodu nie je schopný sa sám živiť. Tzn. že zákonná vyživovacia povinnosť jeho otca voči nemu stále trvá. Nakoľko však bolo prednedávnom súdom zrušené, bude potrebné, aby Váš syn podal na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti. Súdne rozhodnutia týkajúce sa výživného je možné meniť, ak dôjde k zmene pomerov. Tým, že Váš syn začal študovať, došlo k výraznej zmene pomerov. Z toho dôvodu odporúčam Vášmu synovi podať na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti. V návrhu je potrebné kvalifikovane preukázať náklady (výdavky), ktoré má Váš syn a tiež uviesť jeho majetkové pomery (napr. kde býva, či má nejaký príjem, či mu Vy prispievate, či má sociálne štipendium…).

Štúdium na vysokej škole sa považuje za objektívny dôvod toho, že dieťa nie je ešte schopné samo sa živiť. Počas štúdia na vysokej škole sa považujete za tzv. Podľa zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Štúdium na vysokej škole je nepochybne veľmi nákladná záležitosť, nakoľko okrem ubytovania a stravy, je potrebné hradiť náklady aj na učebnice a iné študijné pomôcky. Rovnako netreba zabúdať ani na to, že v zmysle judikatúry sa za odôvodnené potreby dieťaťa považujú náklady na sociálny život, či rôzne kurzy a krúžky.

Prerušenie štúdia a jeho vplyv na výživné

Prerušenie štúdia samo o sebe automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti. Dôležité je, či je dieťa schopné sa samo živiť. Ak dieťa preruší štúdium, aby pracovalo, môže to mať vplyv na posúdenie jeho schopnosti samostatne sa živiť. Súd bude skúmať dôvody prerušenia štúdia a či je dieťa schopné si zabezpečiť všetky svoje potreby. Ak dieťa nie je schopné sa samo živiť, napríklad z dôvodu choroby alebo invalidity, rodičia sú naďalej povinní ho vyživovať. Ak sa však dieťa nezamestnáva z lenivosti, existuje dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Napríklad, ak študentka prvého ročníka vysokej školy zistí, že odbor nie je pre ňu vhodný a štúdium ukončí ešte v prvom semestri, vyživovacia povinnosť otca, ktorý jej platí výživné, pravdepodobne skončí v momente, keď prestane byť študentkou VŠ.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Podľa už zmieňovaného § 62 ods. Samozrejme, neprerušované vysokoškolské štúdium bezprostredne po absolvovaní strednej školy je potrebné zohľadňovať, pretože rozhodujúci moment zániku vyživovacej povinnosti odďaľuje. Pavelková v súvislosti s tým uvádza, že: „Vyživovacia povinnosť (z uhľa pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita - magister.) Rozhodnutie dieťaťa po skončení jednej vysokej školy pokračovať v štúdiu na druhej vysokej škole už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania.

Myslíme si, že ak sa na túto situáciu pozrieme z objektívneho hľadiska, tak dcéra v tomto prípade nadobudla schopnosť samostatne sa živiť, pretože sa mohla zamestnať vo vyštudovanom odbore. Opäť pripomíname, že Zákon o rodine nehovorí o tom, či sa dieťa je s prihliadnutím na jeho časové a iné možnosti schopné v aktuálnej fáze života samostatne živiť. Naopak, hovorí o tom či dieťa objektívne má schopnosť samostatne živiť. Ak je dieťa schopné zamestnať sa a samostatne sa živiť, ale rozhodne sa (dobrovoľne) nepokračovať v štúdiu a zvyšovaní jeho kvalifikácie a rovnako sa rozhodne nezamestnať, ale študovať iný odbor, tak podľa nášho názoru nastáva zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu ku dňu skončenia štúdia na vysokej škole v prvom vyštudovanom odbore. Takýto záver je v súlade s teologickým výkladom § 62 ods.

Schopnosť samostatne sa živiť: Kľúčový faktor

Schopnosť samostatne sa živiť znamená schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Súdna prax spája vznik tejto schopnosti aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. Pri posudzovaní, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, súd zohľadňuje nielen výšku zárobku, ale aj jeho pravidelnosť, dlhodobosť a či je schopný pokryť všetky životné náklady dieťaťa (bývanie, strava, štúdium, zdravotná starostlivosť a pod.). Príležitostná alebo čiastočná brigáda s nižším príjmom spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti rodiča.

Medzi faktory ovplyvňujúce posúdenie schopnosti samostatne sa živiť patrí:

• Vek dieťaťa
• Jeho zdravotný stav
• Štúdium
• Schopnosť zamestnať sa
• Schopnosť vykonávať prácu
• Odôvodnené záujmy a potreby
• Majetkové pomery

V zmysle súčasnej právnej úpravy je nevyhnutné platiť výživné na dieťa až do momentu, kedy je dieťa schopné samo sa živiť a tým pádom samo sa o seba postarať. Máte možnosť podať na súd návrh na úpravu výšky výživného, resp. jej zrušenie k plnoletému dieťaťu. Existuje súdne rozhodnutie, ktoré hovorí o účelovom štúdiu.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti

Ak rodič zvažuje podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, je dôležité zvážiť všetky relevantné faktory a zhromaždiť potrebné dôkazy. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd v obvode bydliska navrhovateľa.

Návrh by mal obsahovať:

• Označenie účastníkov konania: Osobné údaje navrhovateľa a dieťaťa, proti ktorému návrh smeruje (meno, priezvisko, bydlisko, štátna príslušnosť).
• Čoho sa navrhovateľ domáha: Zrušenie výživného na plnoleté dieťa a v akej výške.
• Dôvody návrhu: Preukázanie, že dieťa je schopné sa samo živiť.
• Prílohy: Rodný list dieťaťa, doklady o príjme dieťaťa, potvrdenie o ukončení štúdia (ak relevantné).

Súd vypočuje dieťa a rodiča na pojednávaní a vykoná potrebné dokazovanie. Až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení výživného je potrebné výživné platiť.

Ak je však výživné určené súdnym rozhodnutím, tak Vy nemusíte robiť nič. Otec je povinný z výživného a v prípade, ak existuje súdne rozhodnutie o jeho výške a otec má záujem o jeho zrušenie, tak bude potrebné, aby podal návrh na zrušenie výživného na súd.

Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov.

Štipendium a jeho vplyv na výživné

Sociálne štipendium sa považuje za príjem dieťaťa a zohľadňuje sa pri určovaní výšky výživného. Prospechové štipendium, ktoré je jednorazové a má motivačný charakter, sa zvyčajne nezohľadňuje, pokiaľ povinný nemá nízke príjmy.

Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. „Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár.

Dobré mravy a vyživovacia povinnosť

Vo výnimočných prípadoch môžu dobré mravy ovplyvniť trvanie nároku dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Stretli sme sa s viacerými takýmito prípadmi, keď súd konštatoval, že ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi hlavne u tzv. večných študentov.

Zánik a zrušenie vyživovacej povinnosti

Je dôležité rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, keď je dieťa schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.

Treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím nie je čo rušiť.

Dôležité súdne rozhodnutie

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7CdoR/5/2023 zo dňa 27.04.2023, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod zn. R 66/2023, (ďalej len „Rozhodnutie“) sa touto otázkou zaoberalo. Navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére, resp. oprávnenej, a vrátenia už vyplateného výživného za približne dvojročné obdobie. Približne po dvoch rokoch štúdia medicíny sa navrhovateľ dozvedel, že jeho dcéra nepokračuje v štúdiu ošetrovateľstva v študijnom programe druhého stupňa (magisterskom študijnom programe), ale naopak študuje medicínu na inej vysokej škole. Navrhovateľov kľúčový argument preto možno zhrnúť tak, že zákonnú povinnosť prispievať na výživu dieťaťa, kým nie je schopné samo sa živiť nemožno aplikovať neobmedzene aj vo vzťahu k tzv.

Prvostupňový súd navrhovateľovi sčasti vyhovel, pretože zrušil vyživovaciu povinnosť voči jeho dcére, ale konanie v časti o vrátení vyplateného výživného zastavil. Chronologicky prvý sa s argumentáciou navrhovateľa nestotožnil odvolací súd, ktorý vyslovil názor, že: „[V] konaní nebola preukázaná opakovaná zmena študijných odborov zapríčinená ľahkovážnym prístupom oprávnenej k danému štúdiu, či dokonca jej neschopnosťou vynaložiť určitú mieru úsilia pre dosiahnutie stanoveného študijného cieľa. Okrem toho bolo dôležitou skutočnosťou to, že, zjednodušene napísané, prioritným cieľom navrhovateľovej dcéry bolo stať sa lekárkou, pričom štúdium ošetrovateľstva jej pomohlo pripraviť sa na štúdium medicíny, pretože tieto študijné odbory spolu navzájom súvisia.

Odvolací súd teda sformuloval právny názor, že navrhovateľova dcéra nepristupovala k štúdiu ľahkovážne, ale rozhodla sa absolvovať študijný program prvého stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ktoré jej vytvorilo určitý základ pre štúdium študijného odboru všeobecného lekárstva (medicíny). Táto glosa sa primárne venuje právnemu názoru dovolacieho súdu a jeho extenzívnemu výkladu § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ale už právny názor odvolacieho súdu považujeme za nedostačujúci, pretože si nemyslíme, že sankcionovaný zrušením vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu by mal byť výlučne ľahkovážny prístup študenta. Ak aj súd dospeje k záveru, že dieťa k štúdiu nepristupovalo ľahkovážne, tak by to podľa nás ešte nemalo znamenať, že nemôže dôjsť k zrušeniu vyživovacej povinnosti, ale súd by mal skúmať ďalšie okolnosti prejednávaného prípadu. V rámci rozhodovania o zrušení vyživovacej povinnosti rodiča je potrebné riadiť sa v prvom rade zákonom a nie tým, či dcéra nastúpila na príbuzný študijný odbor, alebo že jej prioritným cieľom bolo už od strednej školy stať sa lekárkou.

Napokon sa vec dostala až pred Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý sa ako súd dovolací stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu. Spomínaná, podľa nášho názoru nie celkom správna, extenzívna interpretácia § 62 ods. 1 Zákona o rodine dovolacím súdom bola nasledovná: „Dovolací súd v danej súvislosti pripomína, že rodičia sú zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí a z toho tiež vyplýva, že sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie a v ktorom sa môže náležite uplatniť. […] Toto štúdium by totiž malo slúžiť na prehlbovanie predchádzajúceho vzdelania, na ktoré spravidla nadväzuje, resp. V tejto časti dovolací súd hovoril o štúdiu, ktoré na seba nadväzuje, teda štúdium študijného programu na druhom stupni vysokoškolského štúdia nadväzujúcom na študijný program absolvovaný na prvom stupni vysokoškolského štúdia, s čím úplne súhlasíme.

Zároveň dovolací súd uviedol, že „rodičia sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie“, s čím súhlasíme, ale to by podľa nášho názoru malo znamenať, že rodičia by mali so svojim dieťaťom komunikovať o jeho vysokoškolskom štúdiu po absolvovaní strednej školy a mali by ho správne nasmerovať na študijný program, pre ktorý má schopnosti a nadanie. Zároveň bude dieťa po vyštudovaní tohto odboru uplatniteľné na trhu práce. Ďalej však dovolací súd uviedol: „Môže samozrejme nastať aj prípad, keď toto ďalšie štúdium na predchádzajúce štúdium priamo nadväzovať nebude, avšak z konkrétnych okolností bude zrejmé, že aj tak je potrebné preferovať záujem na zvýšení kvalifikácie dieťaťa, čo je práve daný prípad.

Čo sú v tomto prípade spomínané konkrétne okolnosti, z ktorých je zrejmé, že aj tak je potrebné preferovať záujem na zvýšení kvalifikácie dieťaťa? Naráža dovolací súd na tvrdenie dcéry, že jej prioritným cieľom bolo už od ukončenia strednej školy stať sa lekárkou? Okrem iného dodávame, že princíp prvoradého záujmu dieťaťa je ustanovený v čl. 5 Zákona o rodine, ale vzťahuje sa výlučne na maloleté deti, a preto je naň potrebné v prípade vysokoškolákov takpovediac zabudnúť. Súdy tak pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa týkajú plnoletých detí nie sú viazané princípom prvoradého záujmu dieťaťa. Preto by v kontexte vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému dieťaťu nemal cieľ dcéry stať sa lekárkou zohrávať dôležitú úlohu. Súdy by podľa nášho názoru mali hľadieť výlučne na fakt, či dcéra je po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa schopná sama sa živiť alebo nie, tak ako to predpokladá § 62 ods.

Myslíme si, že Rozhodnutie je problematické najmä z dôvodu, že ignoruje spomínaný teleologický význam § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Pavelková v kontexte doteraz citovaného tvrdí, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá v prípade vysokoškolského štúdia dieťaťa do momentu, kým dieťa úspešne ukončí druhý stupeň vysokoškolského štúdia v bežnom vzdelávacom procese. Lenže ak dieťa úspešne ukončí prvý stupeň vysokoškolského štúdia v študijnom programe ošetrovateľstvo a rozhodne sa študovať študijný program všeobecné lekárstvo, tak ide o vybočenie z rámca bežného vzdelávacieho procesu, pretože o bežný vzdelávací proces by išlo v prípade, ak by dieťa pokračovalo v štúdiu na druhom stupni vysokoškolského štúdia v odbore ošetrovateľstvo.

Tento prípad teda vnímame odlišne v porovnaní s dovolacím súdom, pretože štúdium medicíny bolo podľa nás samoúčelné a neobsahujúce znaky sústavnosti a cieľavedomosti. Znaky sústavnosti a cieľavedomosti by mohlo podľa nás spĺňať výlučne štúdium ošetrovateľstva, v ktorom by dcéra pokračovala na magisterskom štúdiu. Znak cieľavedomosti by štúdium medicíny spĺňalo v takom prípade, ak by si dcéra po neúspešnom prijímacom konaní na medicínu podala prihlášku opäť o rok a v prípade prijatia, by ukončila štúdium ošetrovateľstva a nastúpila na medicínu. Rozhodnutie odvolacieho a dovolacieho súdu rešpektujeme, i keď sa skôr stotožňujeme s rozhodnutím a odôvodnením prvostupňového súdu. Nepochybujeme o tom, že ak dieťa pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu na druhom stupni, ktorý nadväzuje na úspešne absolvovaný prvý stupeň, zachovanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je spravodlivé a vhodné; pretože takéto štúdium vykazuje znaky sústavnosti a cieľavedomosti, na ktoré sa odvoláva dovolací súd.

tags: #vyživné #po #ukončení #vysokej #školy #podmienky