Výživné po vyhlásení konkurzu na povinného

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou výživného po vyhlásení konkurzu na majetok povinného. Konkurz predstavuje špecifickú situáciu, ktorá ovplyvňuje vymáhanie pohľadávok, vrátane pohľadávok na výživné. Cieľom tohto článku je objasniť, ako konkurzné konanie ovplyvňuje nároky na výživné a aké sú možnosti pre veriteľov v takejto situácii. Osobný bankrot, upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, umožňuje platobne neschopným dlžníkom zbaviť sa svojich dlhov prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára.

Osobný bankrot a jeho formy

Osobný bankrot je výraz, ktorý sa bežne používa v hovorovej reči, avšak právny poriadok SR takýto pojem nepozná. Osobný bankrot je upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), a to najmä vo štvrtej časti ZKR nazvanej Oddlženie. Podľa § 166 ZKR Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Oddlženie má podľa ZKR dve formy, a to konkurz a splátkový kalendár. Právo žiadať oddlženie, teda právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie. Príkladom takéhoto „obdobného vykonávacieho konania“ je napríklad daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby a podobne. Cieľom osobného bankrotu je zbaviť sa svojich dlhov.

Výraznou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a rovnako sa už nevyžaduje žiadna trojročná skúšobná doba. Osoba musí byť fyzickou osobou, pričom sa nerozlišuje to, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa a rovnako je bezvýznamné, či ide majetok z podnikateľskej činnosti alebo nie. Osoba musí byť platobne neschopná. Osoba musí mať poctivý zámer, teda musí mať snahu v rámci svojich možností vyriešiť svoje dlhy. To, kedy dlžník nemá poctivý zámer upravuje ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR. Následkom nepoctivého zámeru môže byť až zrušenie oddlženia. Veriteľ má totiž do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd takémuto návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými. Zároveň začína pri nich plynúť nová, 10 ročná premlčacia lehota.

Konkurz

Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Splátkový kalendár

Aby dlžník mohol použiť druhý spôsob oddlženia, teda splátkový kalendár musí okrem vyššie uvedených všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné % aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť určí až súd.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Vplyv konkurzu na exekučné konania

Ústavný súd chápe, že § 167f ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov môže sám osebe zvádzať k záveru, že po vyhlásení konkurzu sa zastavujú všetky exekučné konania, avšak dané ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ďalších ustanovení zákona o konkurze (napr. § 166c zákona o konkurze), pričom na systematickú roztrieštenosť citovanej právnej úpravy nemôže doplatiť spotrebiteľ práva. Pokiaľ sa okresný súd uspokojí s oznámením, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a zastaví exekúciu bez toho, aby skúmal, či existujú dôvody, ktoré by tomu bránili, definujúc typ vymáhanej pohľadávky, nevychádza zo stavu, ktorý mal objektívne zistiť, a svojím rozhodnutím tak odopiera sťažovateľke možnosť efektívne vykonať exekučným titulom priznané právo.

Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce exekučné konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

Pohľadávky, ktoré nie sú dotknuté oddlžením

Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické. Jedná sa napríklad o vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní, pracovnoprávne nároky, ktoré majú iné osoby voči dlžníkovi (napríklad zamestnanci), pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky z výživného na dieťa ale aj pohľadávky nepeňažného charakteru, či zabezpečené pohľadávky (napríklad dlh zabezpečený ručením, či záložným právom.

Výživné ako špecifická pohľadávka

Napriek uvedenému ústavný súd vzhľadom na to, že ide o problematiku výživného, ktorú posudzuje obzvlášť citlivo (priorizované konanie), považuje za vhodné a prínosné objasniť vzťah exekúcie na podklade súdneho rozhodnutia o bežnom výživnom a právnej skutočnosti - vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, ktorá vstupuje do prebiehajúcej exekúcie, a jej vplyv na exekúciu v rámci už citovaných noriem jednoduchého práva. Bežné výživné priznané súdnym rozhodnutím patrí do právnej kategórie nároku na opakujúce sa plnenie. To znamená, že nárok na jeho výplatu vzniká každý mesiac.

Rozlišovanie pohľadávok na výživné

Pre posúdenie vplyvu konkurzu na výživné je dôležité rozlišovať medzi:

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

• Pohľadávkami na výživné, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu: Tieto pohľadávky je potrebné prihlásiť do konkurzu.
• Pohľadávkami na výživné, ktoré vznikajú po vyhlásení konkurzu: Tieto pohľadávky nie sú dotknuté konkurzom a je možné ich vymáhať aj počas konkurzu.

Zastavenie exekúcie a výživné

Okresný súd sa nemôže uspokojiť s oznámením, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a zastaviť exekúciu bez toho, aby skúmal, či existujú dôvody, ktoré by tomu bránili, definujúc typ vymáhanej pohľadávky.

Postup pri vymáhaní výživného počas konkurzu

1. Zistiť, či voči dlžníkovi (povinnému) je vedené exekučné konanie alebo iné obdobné vykonávacie konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mi mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.
2. Prihlásenie pohľadávky do konkurzu: Pohľadávky na výživné, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, je potrebné prihlásiť do konkurzu v stanovenej lehote.
3. Vymáhanie bežného výživného: Bežné výživné, ktoré vzniká po vyhlásení konkurzu, je možné vymáhať štandardným spôsobom, napríklad prostredníctvom exekúcie.
4. Kontaktovanie správcu konkurznej podstaty: Správca konkurznej podstaty má prehľad o majetku dlžníka a o spôsobe uspokojovania pohľadávok. Je vhodné s ním komunikovať a informovať sa o možnostiach uspokojenia pohľadávok na výživné.

Zmeny v osobných bankrotoch prinesené novelou

Asi najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Azda najväčším prínosom tejto novely je, zjednodušenie celého postupu oddlženia. Ako bolo uvedené, dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3 ročnej skúšobnej doby, na to, aby mohol byť oddlžený. Dlžník neplatí 70% zo svojho príjmu správcovi. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci. Táto pôžička má slúžiť na úhradu odmeny správcovi konkurznej podstaty. Nakoľko ide o pôžičku, dlžník bude musieť túto sumu Centrum do dohodnutej doby vrátiť.

Poctivý zámer dlžníka

Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Podľa § 166g ods. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.

Čo robiť, ak je dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot?

Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie.

Alternatívy k osobnému bankrotu

Zbaviť sa dlhu je okrem osobného bankrotu možné najmä jeho zaplatením. Splnenie dlhu je jedna z foriem zániku záväzku. Pre dlžníka je najvýhodnejším spôsobom snažiť sa dlh uhradiť v lehote splatnosti, ktorú si dohodol s veriteľom. Ak tak neučiní, riskuje súdne a následne exekučné konanie a s tým spojené obmedzenia v nakladaní s majetkom.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

tags: #vyživné #po #vyhlásení #konkurzu #na #povinného