Daňový úrad ako veriteľ v konkurznom konaní

Podnikanie so sebou prináša aj riziko neúspechu, ktoré môže viesť až k bankrotu. V takýchto situáciách sa veritelia snažia uplatniť svoje nároky voči spoločnosti, ktorá je v konkurze. Jedným z týchto veriteľov môže byť aj daňový úrad. V tomto článku sa pozrieme na to, ako daňový úrad postupuje ako veriteľ v konkurznom konaní.

Konkurzné konanie a daňové pohľadávky

Konkurzné konanie je proces, ktorého cieľom je uspokojiť veriteľov z majetku dlžníka, ktorý je v úpadku. Ak si chcete uplatniť svoj nárok u firmy, ktorá skončila v konkurze, potrebujete si ju uplatniť v tomto konkurznom konaní. Napríklad aj u poisťovni Rapid life? Ak teda evidujete pohľadávku, či už ako fyzická alebo ako právnická osoba voči dlžníkovi, na ktorého sa vyhlási konkurz, potrebujete si ju uplatniť v tomto konkurznom konaní.

Príklad z praxe

Firma Jahoda s.r.o. dlhuje Janke 10.000,- EUR. Na Jahoda s.r.o. bol vyhlásený konkurz. Janka si potrebuje svoju pohľadávku prihlásiť do konkurzu a na to potrebuje disponovať elektronickou schránkou a občianskym preukazom so kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP). V prípade, ak nimi nedisponuje, je potrebné, aby sa obrátila na osobu, ktorá nimi disponuje, napr. advokát. K elektronickej prihláške musí pripojiť aj všetky dokumenty, ktoré dokazujú skutočnosti, ktoré sú v prihláške uvedené (napr. Následne správca konkurzu Jahoda s.r.o. prijme prihlášku, skontroluje, či je správne vyplnená a preskúma všetky priložené dokumenty, aby sa uistil, že nárok je opodstatnený. V tomto bode by sme radi upozornili na to, že ak prihláška nebude obsahovať údaje, ktoré zákon vyžaduje, tak na takúto prihlášku správca nebude prihliadať a napríklad, ak správca bude mať pochybnosti o vzniku či existencii nároku, tak takúto prihlášku poprie. Ak sa tak stane, veriteľovi - Janke jej nárok neprizná a upovedomí ju o tom. Tá bude môcť doložiť chýbajúce dokumenty, či napadnúť rozhodnutie správcu.

Potom správca speňaží majetok dlžníka. Napríklad Jahoda s.r.o. vlastnila stroje, kancelárske vybavenie a niekoľko áut. Tieto všetky správca predá. Nakoniec správca zosumarizuje sumu, ktorú má k dispozícii na vyplatenie veriteľov. Povedzme, že počas konkurzu mal náklady 10.000,- EUR a jeho odmena tvorila 5.000,- EUR. Všetkých veriteľov dokopy bolo 50 (všetci sú nezabezpečení a teda žiaden z nich nemá napríklad záložné právo k majetku dlžníka) a celková výška ich pohľadávok bola dokopy 100.000,- EUR. Jankin nárok vo výške 10.000,- EUR tvorí z tejto sumy 10 %. Percentuálny pomer zisťujeme preto, pretože každý veriteľ musí byť uspokojený rovnakým podielom (nemôže jeden dostať 100 % svojho nároku a iný 5% nároku). Jankin podiel 10 % tvorí zo sumy 35.000,- EUR sumu 3.500,- EUR. Toto je teda veľmi zjednodušený postup v konkurznom konaní. Existuje v ňom mnoho ďalších pravidiel a premenných, o ktorých by sa dalo napísať niekoľko blogov a ktoré naozaj ovládajú iba správcovia s dlhoročnými skúsenosťami. Preto, ak máte ohľadom konkurzu akékoľvek otázky, naše správkyne a advokátky JUDr. Barbora Hudeková a Mgr. Zuzana Maruniaková vám budú vedieť kvalifikovanie odpovedať. Pomáhame nielen veriteľom, fyzickým osobám, ale aj kolegom advokátom.

Daňové pohľadávky sú pohľadávky štátu voči daňovníkovi, ktoré vznikli v dôsledku nezaplatených daní. Tieto pohľadávky majú v konkurznom konaní špecifické postavenie.

Prečítajte si tiež: Uplatnenie daňového bonus na manželku - invalidný dôchodok

Legislatívny rámec

V čase od 1. októbra 1991 do 31. decembra 2005 upravoval problematiku bankrotu zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“), ktorý bol s účinnosťou od 1. 1. 2006 zrušený a nahradený zákonom č. 7/2005 Z. z. Podľa prechodných ustanovení ZoKR (§ 206) sa doterajšími predpismi (t. j. ZKV) spravujú konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou ZoKR a tiež aj konania, v ktorých návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na povolenie vyrovnania bol na súd podaný do 31. decembra 2005. To znamená, že po 1.

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSD“) reagoval na špecifiká konkurzného konania až v r. 2000, kedy bol s účinnosťou od 1. augusta 2000 doplnený o novú ôsmu časť - osobitné ustanovenia pre konkurzné konanie a vyrovnacie konanie. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o jednoduchú úpravu, keďže celú časť tvoria dva paragrafy - § 95 a § 95a, ktoré upravujú definície daňových pohľadávok a ich uplatňovanie, definíciu daňových záväzkov, ako aj účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie (do 31. augusta 2007 povolenia vyrovnania) na správu daní, aplikačne je však pomerne zložitá. Až do 31. augusta 2007 tieto ustanovenia prešli len minimálnymi zmenami. ZKV umožňoval ich priamu aplikáciu cez § 66e odsek 3, zároveň mal pre odlišne upravené právne vzťahy zakotvenú prednosť použitia pred inými právnymi predpismi v § 66e ods. 2: „Ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona“.

Na ZoKR reagoval ZSD od 1. januára 2006 len stručným prechodným ustanovením - § 110f ods. 2, v ktorom stanovil, že § 95a sa použije vtedy, ak všeobecné predpisy upravujúce konkurz, vyrovnanie alebo reštrukturalizáciu neustanovujú inak. Tým bola zabezpečená prednostná aplikácia ustanovení ZoKR v tých prípadoch, ktoré zákon o správe daní upravoval odlišne, pokiaľ ide o účinky vyhlásenia konkurzu, povolenia vyrovnania alebo povolenia reštrukturalizácie (napr. podľa § 47 ods. 2 ZoKR sa daňové konanie neprerušuje, na rozdiel od § 95a ods. 1 ZSD v znení účinnom do 31. K podstatným zmenám ôsmej časti zákona o správe daní za účelom jeho zosúladenia so ZoKR došlo až zákonom č. 215/2007 Z. z., ktorý je účinný od 1. septembra 2007. U daňových subjektov, na ktoré bol vyhlásený konkurz alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie podľa ZKV, však správca dane bude aplikovať aj naďalej § 95a v znení účinnom do 31. augusta 2007. Vyplýva to z prechodných ustanovení ZSD k úpravám účinným od 1. septembra 2007 v § 110g ods. 2. Keďže prechodné ustanovenia upravili len vzťah k účinkom vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania upraveným v § 95a ZSD, ustanovenia § 95, ktorý obsahuje najmä definície daňových pohľadávok a daňových záväzkov, sa od 1. septembra 2007 aplikujú tak v konaniach prebiehajúcich podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ako aj v konaniach prebiehajúcich podľa zákona č. 7/2005 Z. z.

Uplatňovanie daňových pohľadávok

Každý veriteľ, ktorý má záujem, aby jeho pohľadávka bola v konkurze alebo v reštrukturalizácii uspokojená, si musí pohľadávku v tomto konaní uplatniť spôsobom, ktorý stanovuje zákon. Toto sa v plnej miere vzťahuje aj na správcu dane, ktorý v konaní podľa ZoKR uplatňuje tzv. daňové pohľadávky. Správca dane, ktorým je daňový úrad, môže v zmysle oprávnenia vyplývajúceho z § 4 ods. 4 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch v znení neskorších predpisov byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti vymedzenej v § 1 citovaného zákona, pričom za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec. V pôsobnosti daňových úradov je najmä správa daní upravená zákonom o správe daní.

Správa daní je definovaná v § 1a písm. c) ZSD tak, že nielen menovite uvádza konkrétne činnosti, ktoré vykonáva správca dane (daňová kontrola, daňové konanie, registrácia daňových subjektov atď.), ale zahŕňa sem aj ďalšie konkrétne nevymenované činnosti správcu dane a iných orgánov, ktoré tieto orgány vykonávajú tak podľa zákona o správe daní, ako aj podľa zákona o daňových orgánoch a podľa jednotlivých daňových zákonov. Medzi činnosti, ktoré vykonáva správca dane, patrí podľa § 95 ods. 8 ZSD aj uplatňovanie daňových pohľadávok v konkurze alebo v reštrukturalizácii. Zákon o správe daní v ust. § 95 ods. 9 jednoznačne určuje, že v konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane poverený zamestnanec správcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. To znamená, že v týchto konaniach môžu konať za správcu dane len uvedené osoby, a to na základe poverenia vydaného správcom dane. Pokiaľ ide o daňové úrady, podľa § 4 ods. 4 zákona o daňových orgánoch je takéto poverenie oprávnený vydať riaditeľ daňového úradu. Pokiaľ ide o prihlasovanie daňových pohľadávok, v konkurze alebo v reštrukturalizáciisa postupuje podľa osobitného predpisu, a to podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na ktorý ZSD odkazuje v § 95 ods. 8 a 9. Zároveň stanovuje, že v reštrukturalizačnom konaní možno postupovať len v súlade s osobitnými predpismi vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc (napr. zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov alebo nariadenie Komisie ES č. 1998/2006 z 15.

Prečítajte si tiež: Daňový bonus a invalidný dôchodok

Definícia daňovej pohľadávky

V zákone o správe daní je daňová pohľadávka definovaná pre päť rôznych účelov. Prvú definíciu daňovej pohľadávky zaviedla novela ZSD účinná od 1. septembra 1999 (zákon č. 219/1999 Z. z.) jej začlenením do základných pojmov v § 1a pod písm. e), kde je definovaná ako „pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane“. Ide teda o daň priznanú daňovým subjektom alebo vyrubenú správcom dane, ale ešte nesplatnú, u ktorej ešte plynie lehota na jej zaplatenie. Postupne pribúdali ďalšie definície daňových pohľadávok - na účely odpísania podľa § 65a, na účely započítania podľa § 63a, na účely postúpenia podľa § 65b a tiež na účely konkurzu a reštrukturalizácie podľa § 95 ZSD. Pokiaľ správca dane bude vykonávať úkony podľa niektorého z uvedených ustanovení, v prvom rade si musí vyšpecifikovať „daňovú pohľadávku“.

Základnú definíciu daňovej pohľadávky na účely konkurzu alebo reštrukturalizácie obsahuje § 95 ods. (1) Na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov.1) Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. K odkazu 1) sú v poznámke pod čiarou vymenované daňové zákony upravujúce jednotlivé druhy daní. To, či je príslušná suma daňovou pohľadávkou podľa § 95 ods. 1 ZSD, si správca dane musí ujasniť ešte predtým, ako ju bude uplatňovať v konkurze alebo v reštrukturalizácii. 2. že v dôsledku vzniku daňovej povinnosti vznikla povinnosť zaplatiť daň. Z formulácie „nezaplatená suma dane“ vyplýva, že musí ísť o daň, ktorú daňový subjekt nezaplatil. Pojem „daň“ je definovaný v § 1a písm. a) ZSD. Podľa tejto definície sú daňou dane a poplatky podľa jednotlivých daňových zákonov (napr. daň z príjmu, daň z motorových vozidiel, daň z pridanej hodnoty, poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady atď.) a tiež aj sankčný úrok, úrok aj pokuty. Tieto dane spravuje správca dane, ktorým je podľa § 1a písm. b) ZSD daňový úrad, colný úrad alebo obec. Daňou nie sú náklady daňového konania, exekučné náklady, hotové výdavky ani náklady na zriadenie záložného práva. Definícia dane nezahŕňa ani preddavky na daň, ktoré sú podľa § 66 ods. 1 ZSD povinnou platbou na daň, ktorú je daňovník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa (napr. § 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty). Z uvedeného je zrejmé, že platby, ktoré nie sú daňou, nemôžu byť ani daňovou pohľadávkou podľa § 95 ZSD.

Od preddavkov na daň je potrebné rozlišovať platenie dane v splátkach - napr. podľa § 21 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach môže správca dane všeobecne záväzným nariadením určiť, že daň z nehnuteľností sa bude platiť v splátkach. V takomto prípade je každá jednotlivá splátka daňou, resp. časťou ročnej dane a z hľadiska § 95 ods. 1 ZSD aj daňovou pohľadávkou, pretože skutočná výška dane z nehnuteľností na príslušný rok je známa, len bude platená po častiach - vo výške a v lehotách stanovených správcom dane.

Príklad

U daňového subjektu, na ktorého bol v októbri 2009 vyhlásený konkurz, správca dane eviduje na základe daňového priznania nezaplatenú daň z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2008, nezaplatené preddavky na daň z príjmu za mesiace január až september 2009 a neodvedenú daň, ktorú daňový subjekt vybral zrážkou z príjmu v mesiacoch február až jún 2009. Za daňovú pohľadávku podľa § 95 ods. 1 zákona o správe daní sa považuje suma nezaplatenej dane na dani z príjmu právnickej osoby za rok 2008 a neodvedená suma dane vybratej zrážkou. V obidvoch prípadoch ide o daň, ktorá mala byť zaplatená na základe vzniku daňovej povinnosti podľa daňového zákona a správca dane bude tieto nezaplatené sumy uplatňovať v konkurze. Nezaplatené preddavky na daň z príjmov za rok 2009 nespadajú pod definíciu dane podľa § 1a písm. a) zákona o správe daní (skutočná výška dane za toto zdaňovacie obdobie ešte nie je známa), preto ich nemožno definovať ani ako daňovú pohľadávku.

Ako už bolo spomenuté vyššie, daňou - a teda ani daňovou pohľadávkou - nie sú náklady daňového konania, exekučné náklady, hotové výdavky ani náklady na zriadenie záložného práva. Tieto platby je daňový subjekt povinný zaplatiť až na základe rozhodnutia správcu dane a ak nebudú zaplatené, správca dane ich môže uplatňovať v konkurze alebo v reštrukturalizácii. V konkurze správca dane uplatní exekučné náklady a hotové výdavky ako pohľadávku proti podstate, čo vyplýva z § 48 ZoKR. Náklady daňového konania prenesené na daňový subjekt podľa § 28 ods. 4 ZSD a náklady na zriadenie záložného práva podľa § 71 ods. V reštrukturalizácii sa tieto pohľadávky vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov uplatnia prihláškou vtedy, ak rozhodnutie, ktorým boli uložené, bolo vydané pred začatím reštrukturalizačného konania. Ak rozhodnutie bolo vydané až po začatí reštrukturalizačného konania, je potrebné takúto pohľadávku považovať za prednostnú pohľadávku (vznikla počas reštrukturalizačného konania), ktorá sa nebude prihlasovať prihláškou.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre daňový bonus pri invalidnom dôchodku

Pojem „daňová povinnosť“ zákon o správe daní nedefinuje, len ustanovenie § 56 odseku 1 ZSD všeobecne určuje, že „daňová povinnosť vzniká okamihom, kedynastali skutočnosti, ktoré ju zakladajú“, a to buď podľa zákona o správe daní, alebo podľa osobitných predpisov. Pod osobitnými predpismi treba rozumieť zákony, ktoré upravujú jednotlivé druhy daní. Z nich len zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty definuje v § 19 daňovú povinnosť. Ostatné daňové zákony určujú predmet konkrétnej dane a podmienky, na základe ktorých daňová povinnosť vzniká, zaniká, kedy je splnená atď. Daňová povinnosť môže vzniknúť len na základe zákona, keď nastanú zákonom stanovené skutočnosti, ktoré ju zakladajú.

Zákon o správe daní poskytuje správcovi dane viaceré zákonné možnosti, ako zistiť vznik daňovej povinnosti. Je to predovšetkým daňová kontrola (§ 15 ZSD), ktorou zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti. Údaje týkajúce sa príjmov, majetkových pomerov a ďalších skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane je správca dane oprávnený zistiť aj pomocou iných inštitútov, napr. vyhľadávacej činnosti (§ 34 ZSD). Na základe zistenia, že vznikla daňová povinnosť, správca dane vyrubí daň alebo rozdiel dane, pričom tak môže urobiť v lehote, ktorú stanovuje zákon (§ 45 ZSD). Ak správca dane zistí, že vznikla daňová povinnosť, na základe ktorej mala byť zaplatená daň, suma tejto nezaplatenej dane sa na účely konkurzu alebo reštrukturalizácie považuje za daňovú pohľadávku.

Za daňové pohľadávky sa považujú aj tie daňové pohľadávky, ktoré si daňový subjekt nepriznal alebo ktoré správca dane nevyrubil (§ 95 ods. 1 druhá veta). To umožňuje správcovi dane prihlásiť aj dane nevyrubené alebo nepriznané, k čomu ho zákon o správe daní výslovne oprávňuje aj v § 95 ods. 6, 7. K výkladu pojmu „daňová pohľadávka na účely konkurzu alebo reštrukturalizácie“, pokiaľ ide o daň, možno uzavrieť, že každá nezaplatená daň, ktorá mala byť zaplatená na základe vzniku daňovej povinnosti podľa niektorého z daňových zákonov, sa považuje za daňovú pohľadávku,ktorú bude správca dane uplatňovať v súlade so ZoKR. Pre ďalší postup pri uplatňovaní daňovej pohľadávky je potom už rozhodujúce časové hľadisko, t. j. či sa daňová pohľadávka považuje za vzniknutú pred alebo po vyhlásení konkurzu (povolení reštrukturalizácie).

Pod pojem „daň“ v zmysle definície v § 1a písm. a) ZSD patrí aj sankčný úrok, úrok a pokuty (ďalej len „sankcia“). Napriek tomu je na účely konkurzu a reštrukturalizácie daňová pohľadávka vyplývajúca z nezaplatenej sankcie definovaná osobitne v poslednej vete § 95 ods. 1 ZSD. Sankcie sa za daňovú pohľadávku považujú len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie. Čo sa rozumie pod „možnosťou“ vyrubenia sankcie, to ZSD bližšie nevysvetľuje. Uvedenú „možnosť“ je potrebné chápať tak, že už pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením reštrukturalizácie existoval dôvod na uloženie sankcie, t. j. že boli splnené zákonom stanovené podmienky na jej uloženie (napríklad niektorý z dôvodov na uloženie pokuty podľa § 35 alebo na vyrubenie sankčného úroku podľa § 35b ZSD). Podľa § 95 ods. 1 druhej vety ZSD je daňovou pohľadávkou aj nevyrubená sankcia a správca dane ju môže prihlásiť aj bez vyrubenia.

Podľa § 23 ods. 1 v spojitosti s § 199 ods. 9 ZoKR sa konkurz považuje za vyhlásený v deň, ktorý nasleduje po faktickom zverejnení uznesenia o jeho vyhlásení v Obchodnom vestníku. Rovnako podľa § 118 ods. 1 ZoKR sa reštrukturalizácia považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku, pričom aj tu platí § 199 ods. 9 ZoKR. To znamená, že sankcia, ktorú správca dane mohol vyrubiť do dňa faktického zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo o povolení reštrukturalizácie (vrátane tohto dňa), sa považuje za daňovú pohľadávku. Rozhodujúcimi podmienkami pre zadefinovanie sankcie ako daňovej pohľadávky je teda to, že bol vyhlásený konkurz alebo bola povolená reštrukturalizácia a ďalej skutočnosť, že do tohto momentu vznikol dôvod na jej uloženie (t. j. sankcia mohla byť vyrubená).

Daňové hľadisko odpisu pohľadávok

Od 1.1.2015 je možné zahrnúť odpis pohľadávky v menovitej hodnote vrátane príslušenstva voči dlžníkovi v konkurze (§ 19 ods. 2 písm. h/ bod 2 zákona o dani z príjmov) do daňových výdavkov len v prípade, ak bola pohľadávka vrátane príslušenstva zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Ak výsledkom právoplatného uznesenia súdu je, že konkurzné konanie skončilo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhového výťažku a pohľadávka daňového subjektu nebola uhradená vôbec, alebo bola z nej uhradená iba časť, daňovník celú hodnotu pohľadávky alebo jej neuhradenú časť odpíše, čo bude zároveň daňovo uznaným nákladom podľa § 19 ods.2 písm. h) bod 2 zákona o dani z príjmov. Podmienkou však je, že daňovník mal svoju pohľadávku riadne prihlásenú do konkurzného konania.

Príklad

Na nášho dlžníka bol vyhlásený konkurz dňa 17.5.2022. Menovitú hodnotu pohľadávky za službu sme do konkurzu riadne prihlásili. Dňa 16.5.2024 bol konkurz právoplatne ukončený splnením konečného rozvrhového výťažku a z našej pohľadávky v menovitej hodnote 5 000 € má dlžník povinnosť uhradiť nám 500 €. Ak výsledkom právoplatného uznesenia súdu je, že konkurzné konanie skončilo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhového výťažku a pohľadávka daňového subjektu nebola uhradená vôbec alebo bola z nej uhradená iba časť, daňovník celú hodnotu pohľadávky alebo jej neuhradenú časť odpíše, čo bude zároveň daňovo uznaným nákladom. Podmienkou však je, že daňový subjekt mal svoju pohľadávku riadne prihlásenú do konkurzného konania, pretože ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 zákona o dani z príjmov nedáva možnosť uznať za daňový výdavok odpis pohľadávky neprihlásenej do konkurzu. Vzhľadom na zmenu v § 28 zákona o konkurze a reštrukturalizácii s účinnosťou od 1.1.2012 môže veriteľ prihlasovať pohľadávky počas celého obdobia trvania konkurzu, a preto sa aj na daňové účely akceptuje prihlásenie pohľadávky podané počas celého tohto obdobia, t. j.

Neprihlásená pohľadávka

Na nášho dlžníka bol vyhlásený konkurz. Pohľadávku sme neprihlásili do konkurzu a chceme trvalo upustiť od jej vymáhania. Môžeme zahrnúť do daňových výdavkov odpis pohľadávky podľa §19 ods.2 písm. r) zákona o dani z príjmov, keďže ustanovenie §19 ods.2 písm. Ak veriteľ nesplní podmienky pre daňový odpis pohľadávky podľa §19 ods.2 písm. h) zákona o dani z príjmov z dôvodu, že pohľadávku neprihlásil počas obdobia konkurzu (pohľadávku možno prihlasovať počas celého obdobia trvania konkurzu), môže postupovať pri jej zahrnutí do daňových výdavkov podľa §19 ods.2 písm. r) zákona o dani z príjmov do výšky OP, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok v momente jej odpisu podľa §20 ods.14 zákona o dani z príjmov, ktorým je moment vyhlásenia konkurzu.

Ak dôjde k odpisu pohľadávky do výšky OP , ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa §19 ods.2 písm. r) zákona o dani z príjmov a zároveň v minulosti bola tvorená daňovo uznaná OP, pri jej odpise sa uplatní §17 ods.28 písm. b) zákona o dani z príjmov, tzn. daňovník zvýši základ dane o sumu daňovej OP podľa §20 zákona o dani z príjmov a zníži o výdavok podľa §19 ods.2 písm. r) zákona o dani z príjmov. Zároveň platí, že ak veriteľ k pohľadávke neprihlásenej do konkurzu ku dňu vyhlásenia konkurzu :- netvoril daňovo uznanú OP, nemôže ju začať tvoriť podľa §20 ods. - čiastočne tvoril daňovo uznanú OP, nemôže pokračovať postupne v jej tvorbe až do výšky podľa §20 ods.14 písm.

Oddlženie formou splátkového kalendára

Čo sa považuje v zmysle § 19 ods. 2 písm. Pri oddlžení formou splátkového kalendára sa za výsledok oddlženia splátkovým kalendárom na účely ustanovenia daňovo uznaného odpisu pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 zákona o dani z príjmov považuje rozhodnutie súdu o oddlžení uvedené v právoplatnom uznesení o určení splátkového kalendára podľa § 166e ods.

Daňový úrad v reštrukturalizácii

Od 1.1.2015 je možné zahrnúť odpis pohľadávky v menovitej hodnote vrátane príslušenstva voči dlžníkom v reštrukturalizácii (§ 19 ods. 2 písm. h/ bod 2 zákona o dani z príjmov) do daňových výdavkov len v prípade, ak bola pohľadávka vrátane príslušenstva zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Reštrukturalizácia prebieha na základe reštrukturalizačného plánu (ďalej len „RP“), čo podľa § 132 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník RP“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov RP, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka.

#

tags: #daňový #úrad #ako #veriteľ #v #konkurze