Výživné pre Absolventa vs. Súdna Prax: Komplexný Pohľad

Rozvod je náročná životná udalosť, ktorá prináša množstvo právnych a praktických otázok. Jednou z nich je aj otázka výživného, a to najmä v prípade, ak sú deti už plnoleté, ale stále študujú. Tento článok sa zameriava na problematiku výživného na plnoleté dieťa v kontexte rozvodu, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a súdnu prax.

Vyživovacia Povinnosť Rodičov voči Deťom

Podľa Zákona o rodine (§ 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje deti. Táto povinnosť trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. To znamená, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.

Je dôležité rozlišovať medzi rozvodom manželstva a úpravou práv a povinností k plnoletej dcére, ktorá je osobou so zdravotným postihnutím a nie je schopná samostatne právne konať. Pri rozvode manželstva súd štandardne rozhoduje o rozvode samotnom a v prípade maloletých detí aj o úprave rodičovských práv a povinností. Plnoletá osoba je právne samostatná, pokiaľ jej nebola obmedzená alebo odňatá spôsobilosť na právne úkony (dnes spôsobilosť na právne úkony nahradzuje pojem spôsobilosť na právne úkony podľa § 6 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Kedy Zaniká Vyživovacia Povinnosť?

Vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká automaticky dosiahnutím plnoletosti dieťaťa (18 rokov). Rozhodujúce je, či je dieťa schopné samostatne sa živiť. To znamená, že ak dieťa študuje na vysokej škole, je evidované na úrade práce, alebo má zdravotné problémy, ktoré mu bránia v zamestnaní, vyživovacia povinnosť rodičov trvá.

Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). Vzhľadom na to, že dieťa stále študuje, teda sústavne a nepretržite sa pripravuje na svoje budúce povolanie, vyživovacia povinnosť trvá. Pokiaľ by štúdium prerušil, vyživovacia povinnosť by zanikla. Ak si dcéra aktívne hľadá prácu, je evidovaná na úrade práce a nie je schopná sa sama živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá. To, že dcéra býva s matkou, neznamená, že len matka je povinná zabezpečovať jej výživu. Obaja rodičia majú voči nej rovnakú vyživovaciu povinnosť, pokiaľ nie je schopná samostatne sa živiť. Výška príspevku každého rodiča závisí od jeho možností, schopností a majetkových pomerov.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Je potrebné rozlišovať prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.

Ako Postupovať pri Vymáhaní Výživného?

Ak si povinný rodič neplní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, existuje niekoľko možností, ako výživné vymáhať:

1. Návrh na vykonanie exekúcie: Tento návrh sa podáva súdnemu exekútorovi a musí obsahovať presné označenie exekútora, osobné údaje oprávneného a povinného, označenie exekučného titulu (právoplatné rozhodnutie súdu), špecifikáciu vymáhaného nároku a ďalšie náležitosti.
2. Žiadosť o náhradné výživné: Ak sa vymáhanie výživného prostredníctvom exekúcie alebo trestného oznámenia ukáže ako neúčinné, je možné požiadať o náhradné výživné na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Štát v takom prípade vypláca výživné a následne ho vymáha od povinného rodiča.

Výška Výživného a Faktory, ktoré ju Ovplyvňujú

Výška výživného sa určuje individuálne a závisí od viacerých faktorov, ako sú:

• Odôvodnené potreby oprávneného: Súd prihliada na výdavky na stravu, ošatenie, bývanie, školské pomôcky, záujmové aktivity, zdravotnú starostlivosť a ďalšie potreby dieťaťa. V prípade štúdia na vysokej škole sa odôvodnené potreby dieťaťa zvyšujú, najmä ak študuje mimo miesta svojho bydliska.
• Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného: Súd skúma príjem povinného rodiča, jeho majetok, záväzky a ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú jeho schopnosť platiť výživné. Súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň /dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod./, výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr.
• Životná úroveň rodičov: Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Ministerstvo spravodlivosti SR stanovilo metodiku výpočtu výživného, ktorá má pre súdy odporúčací charakter.

Náhradné Výživné

V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.

Zmena alebo Zrušenie Výživného

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. To znamená, že ak sa zmenia potreby dieťaťa, príjem rodičov, alebo iné relevantné okolnosti, je možné požiadať súd o zmenu výšky výživného.

Ak dieťa nadobudne schopnosť samostatne sa živiť, povinný rodič môže podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Dôkazovanie Príjmov a Majetkových Pomerov

Pri určovaní výšky výživného je dôležité preukázať príjmy a majetkové pomery oboch rodičov. Súd môže vyžadovať predloženie daňových priznaní, výpisov z účtov, pracovných zmlúv a ďalších dokladov. Ak má súd pochybnosti o pravdivosti údajov, môže nariadiť dokazovanie, napríklad výsluch svedkov, znalecké posudky, alebo vyžiadať informácie od finančnej správy.

Ak otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň /dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod./, výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard - napríklad fotografie, výpisy z účtov, svedectvá, informácie o jeho podnikaní, majetku, autách, dovolenke, info na soc. sieťach vrátane fotografií a pod.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Rozvod s Plnoletými Deťmi: Špecifiká

Pri rozvode manželstva, ak sú deti už plnoleté, súd nerozhoduje o úprave práv a povinností k deťom. Plnoleté deti sú právne samostatné a môžu si svoje záležitosti riešiť samé.

Dcéra môže podať návrh na súd na určenie výživného od otca hneď po dovŕšení 18 rokov, nie skôr. Do dovŕšenia plnoletosti by musel návrh podať zákonný zástupca (teda Vy), po 18.

Princíp Potencionality Príjmov a Jeho Aplikácia

Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti.

Určovanie Výživného za Minulé Obdobie

Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívania tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu.

Vplyv Štátnych Sociálnych Dávok na Výšku Výživného

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov.

Ťažké Zdravotné Postihnutie Dieťaťa a Trvanie Vyživovacej Povinnosti

Samotným priznaním invalidného dôchodku a príspevku na starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Ak dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, napríklad z dôvodu plnej invalidity, vyživovacia povinnosť rodičov bude trvať po dobu celého jeho života.

Právne Profesie a Ich Vzťah k Výživnému

Orientujete sa v právnických profesiách? Viete, aký je rozdiel medzi podnikovým právnikom, advokátom, koncipientom, notárom, exekútorom, prokurátorom, sudcom, súdnym úradníkom a vyšetrovateľom? Je možné požiadať o právnu radu akéhokoľvek právnika? Na Slovensku študujú všetci právnici na rovnakom type vysokej školy. Je to právnická fakulta, na ktorej je možné skončiť I. stupeň vysokoškolského vzdelania s titulom Bc. - bakalárske štúdium alebo II. stupeň vysokoškolského vzdelania s titulom Mgr. - magisterské štúdium. Právnických fakúlt je na Slovensku aktuálne šesť. Absolventa päťročného magisterského štúdia v odbore právo, ktorý získa titul Mgr. možno podľa nášho názoru bez diskusie nazvať právnikom. Otázne je, či môžeme nazývať právnikom aj absolventa trojročného bakalárskeho štúdia v odbore právo, ktorý získa titul Bc. Náš názor je, že nie. Termín právnik vnímame ako širšiu pojmovú kategóriu zahŕňajúcu všetky plne kvalifikované kategórie právnických profesií. Žiaden z právnikov nemusí mať titul JUDr. Získanie tohto titulu je u nás otázkou určitej prestíže, a nie skutočným kvalifikačným kritériom, ktoré oprávňuje právnika, aby sa uchádzal o určitú právnickú profesiu. JUDr. je skratka majúca pôvod v latinčine a znamená doktor obojakého práva (iuris utriusque doctor). V minulosti bolo obojakým právom právo svetské a cirkevné, teda nie právo civilné a trestné, akoby sa dnes mohlo zdať. Titul sa získava v rigoróznom konaní, pri ktorom nejde o štúdium v pravom slova zmysle. Pre získanie rigorózneho titulu je potrebné napísať a obhájiť rigoróznu prácu a zložiť skúšku. Nejde teda o 3. stupeň vysokoškolského štúdia, ktoré je predpokladom získania titulu PhD. Titul JUDr. je naším (československým) špecifikom, nemajúci inde obdobu. Napríklad v susednom Rakúsku existuje akademický titul Dr. Podnikový právnik alebo dnes častejšie používaný termín korporátny právnik, je absolvent právnickej fakulty, ktorý ukončil magisterské štúdium. Nemusí získať žiadnu ďalšiu kvalifikáciu. Pracuje v akejkoľvek firme ako interný zamestnanec v pracovnom pomere a stará sa o právne záležitosti firmy, vyhotovuje zmluvy, interné predpisy, radí príslušným oddeleniam v rôznych právnych otázkach. Môže zastupovať firmu aj na súde. Orientuje sa najmä v tej právnej oblasti, v ktorej je aktívna firma, pre ktorú pracuje. Mnoho právnikov pracuje aj vo verejnej sfére. Ich právnická profesia nemá okrem termínu „právnik“ iné zaužívané označenie alebo prívlastok. Ich postavenie je podobné ako postavenie korporátnych právnikov. Z kvalifikačného hľadiska stačí, aby skončili magisterské štúdium v odbore právo. Právnikov pracujúcich v štátnej sfére nájdeme najmä na ministerstvách, vyšších štátnych úradoch a iných orgánoch verejnej správy, ako napr. katastre alebo stavebné úrady. Mnoho právnikov pracuje aj v štátnych podnikoch (napr. ŽSR) alebo osobitných verejno-právnych inštitúciách zriadených zákonom (napr. Advokát je právnik, ktorý skončil magisterské štúdium v odbore právo, absolvoval koncipientskú prax (aktuálne trojročnú) a zložil advokátske skúšky. Advokát je zapísaný v Slovenskej advokátskej komore, ktorá je profesijnou organizáciou oprávnenou organizovať advokátske skúšky a zapisovať do zoznamu advokátov. Advokát má špecifické postavenie v právnických profesiách, keďže v určitých typoch súdnych konaní môže účastníka konania zastupovať len advokát a nestačí zastúpenie inou osobou, resp. účastník musí byť povinne zastúpený advokátom. Je to napríklad v konaní pred Najvyšším súdom SR alebo v konaní pred Ústavným súdom SR. Kvalifikačne nerozlišujeme medzi civilným advokátom a trestným advokátom. Ak zloží právnik advokátsku skúšku a Slovenská advokátska komora ho zapíše za svojho člena, môže zastupovať klientov tak v civilných, ako aj v trestných konaniach. Väčšina advokátov sa však na niečo špecializuje a je len málo advokátov, ktorí zastupujú klientov aj v trestných veciach, aj v obchodnoprávnych a aj občianskoprávnych (civilných) veciach. Notár je právnik, ktorý skončil magisterské štúdium v odbore právo, absolvoval päťročnú právnu prax, z toho minimálne dva roky ako notársky koncipient, potom zložil notársku skúšku a minister spravodlivosti ho vymenoval za notára z radov notárskych kandidátov na návrh Notárskej komory SR. Počet notárov je limitovaný počtom notárskych úradov určovaných Ministerstvom spravodlivosti SR podľa obvodov prvostupňových súdov. Okrem osvedčovania pravosti podpisov a fotokópií listín notári spisujú notárske zápisnice o rôznych právnych úkonoch (napr. o uznaní dlhu alebo vykonaní dražby), prijímajú peniaze do úschovy, spisujú zmluvy a závety. Notári plnia tiež veľmi dôležitú úlohu súdnych komisárov v dedičských konaniach a vydávajú rôzne výpisy, odpisy a osvedčenia. Pri výkone notárskej činnosti majú notári postavenie verejných činiteľov. Exekútor je právnik, ktorý skončil magisterské štúdium v odbore právo, absolvoval päťročnú právnu prax, z toho tri roky prax exekútorského koncipienta, absolvoval exekútorskú skúšku organizovanú Slovenskou komorou exekútorov, prihlásil sa do výberového konania na funkciu súdneho exekútora organizovaného Ministerstvom spravodlivosti SR a toto výberové konanie vyhral. Pri výkone exekučnej činnosti má súdny exekútor postavenie verejného činiteľa, podobne ako notár pri výkone notárskej činnosti. Exekučná činnosť v zásade znamená nútený výkon súdnych rozhodnutí alebo iných exekučných titulov. Exekútor je oprávnený spísať majetok, zaistiť a odňať majetok, zablokovať účet v banke, ako aj realizovať dražbu nehnuteľností a iných vecí, ktoré sú vlastníctvom osoby povinnej plniť súdne rozhodnutie. Koncipient nie je právnickou profesiou v pravom slova zmysle. Koncipient je istým druhom „učňa“ pripravujúceho sa na samostatné vykonávanie jednej z troch právnických profesií, pri ktorých je absolvovanie koncipientskej praxe predpokladom prihlásenia sa na vykonanie profesijnej skúšky. Môže teda ísť o advokátskeho koncipienta, notárskeho koncipienta alebo exekútorského koncipienta. Koncipient musí byť v pracovno-právnom vzťahu s advokátom, notárom alebo exekútorom a v rámci neho získať prax, ktorá mu má neskôr umožniť samostatnú činnosť. Prokurátor je štátny zamestnanec v služobnom pomere, ktorý vzniká jeho vymenovaním do funkcie prokurátora. Do funkcie prokurátora možno vymenovať len absolventa vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v odbore právo, ktorý má minimálne 25 rokov, zložil odbornú justičnú skúšku (uznáva sa aj notárska a advokátska skúška) a spĺňa ďalšie predpoklady (napr. nie je členom žiadnej politickej strany alebo hnutia a má trvalý pobyt na území SR). Prokurátor môže byť vymenovaný do funkcie prokurátora okresnej prokuratúry, prokurátora krajskej prokuratúry, prokurátora generálnej prokuratúry, prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry alebo do funkcie generálneho prokurátora. Prokurátor je vlastne zástupca štátu a túto funkciu plní primárne v trestnom konaní. Sudca je predstaviteľ nezávislej súdnej moci, ktorého úloha je rozhodovať v sporoch nestranne a spravodlivo v zmysle platných zákonov, po preštudovaní materiálov a dôkazov a vypočutí zúčastnených strán a svedkov. Sudcov vymenúva prezident na návrh Súdnej rady. Kandidát na sudcu musí mať vysokoškolské vzdelanie právnického smeru II. stupňa a musí zložiť odbornú justičnú skúšku. Kandidát na sudcu musí úspešne absolvovať výberové konanie a v deň vymenovania za sudcu musí dovŕšiť aspoň 30. rok života. Výberové konania na jednotlivé okresné a krajské súdy (a tiež na Špecializovaný trestný súd) realizuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Na súdoch pracujú tiež súdni úradníci, ktorí sú zamestnancami súdov a ich kvalifikačným predpokladom je absolvovanie vysokoškolského štúdia II. stupňa v odbore právo. Delia sa na vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov a probačných a mediačných úradníkov. Sú oprávnení vykonávať rôzne úkony súdu v civilnom procese, správnom súdnom procese, konkurznom konaní a trestnom konaní. Od januára tohto roku bola opätovne zavedená pozícia justičného čakateľa. Je ním štátny zamestnanec, ktorý sa pripravuje na výkon funkcie sudcu a podieľa sa na výkone súdnictva. Má ukončené právnické vzdelanie II. stupňa, aspoň trojročnú právnickú prax a úspešne absolvované výberové konanie na funkciu justičného čakateľa. Ak je justičný čakateľ úspešný vo výberovom konaní, nasleduje jeho minimálne 3-ročná odborná príprava na funkciu sudcu na súde, na ktorý bol vybratý. Počas nej pripravuje justičný čakateľ rozhodnutia pre sudcu, zúčastňuje sa na pojednávaniach, vypracúva právne rozbory pre sudcu a zúčastňuje sa vzdelávacích aktivít. Vyšetrovateľ je príslušník policajného zboru, teda policajt. Nemusí byť právnik, ale môže. Vyšetrovateľ je štátnym zamestnancom. Kvalifikačným predpokladom prijatia za policajta je policajné vzdelanie, stupeň vzdelania sa líši podľa hodnosti. Vyšetrovatelia musia mať dôstojnícku hodnosť, pre ktorú je povinné špecializované policajné vzdelanie (napr. policajná akadémia). Vyšetrovateľom môže byť policajt, ktorý má vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore právo, v odbore bezpečnostné služby alebo v študijnom programe bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku, a ako vyšetrovateľ čakateľ v štátnej službe úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku. Štúdiom na policajnej akadémii sa nedá získať právnické vzdelanie, je to osobitné štúdium v oblasti bezpečnostnoprávnych služieb (bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku alebo bezpečnostnoprávne služby vo verejnej správe). Napriek tomu, že študent policajnej akadémie na magisterskom odbore získa titul Mgr., nestáva sa právnikom. Právnu radu môžete v zásade získať od akéhokoľvek právnika. Môžete sa teda obrátiť aj na korporátneho právnika, aj na exekútora, aj na notára, aj na súdneho úradníka. Okrem notára a advokáta by však oficiálne právne poradenstvo nemala poskytovať žiadna iná osoba vykonávajúca právnickú profesiu. Ak skutočne potrebujete profesionálnu právnu radu a nechcete, aby zostala len v rovine priateľskej služby (za ktorú v zásade nikto nenesie žiadnu zodpovednosť), obráťte sa na advokáta. Advokát je vhodný vždy a spracuje pre vás akýkoľvek typ zmluvy, ktorú potrebujete. Tiež vás môže zastúpiť na súde, poradiť pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zorientovať vás v nárokoch na výživné. Dôležité je, že advokát za poskytnutie svojej služby zodpovedá. Ak poskytne právnu radu, ktorá vám spôsobí škodu, alebo ak zanedbá zastupovanie na súde, môžete sa voči tomu brániť a advokát vás musí odškodniť.

tags: #vyzivne #pre #absolventa #verzus #prax #sudov