
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je rozsiahla téma, ktorá so sebou prináša množstvo otázok a nejasností. Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že nadobudnutím plnoletosti dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká. Avšak, zákon o rodine hovorí inak. Tento článok sa zameriava na vyživovaciu povinnosť voči plnoletým deťom, súdne rozhodnutia a ich dôsledky, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že vyživovacia povinnosť nie je automaticky ukončená dosiahnutím 18. roku veku dieťaťa. Dôležité je, či je dieťa schopné samostatne sa živiť. Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa a ani to, či študuje alebo nie.
Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá.
Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť? Keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká.
Doktorandské štúdium, t.j. vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, prípadne vyššieho nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vychádza sa z toho, že ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing. je dieťa pripravené pracovať vo vyštudovanom odbore a ďalšie vzdelávanie je len nie nevyhnutnou nadstavbou.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne hoci dieťa neštuduje a nepracuje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu nato či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Tu treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.
V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na zrušení výživného. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa bezdôvodne súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretať na súde. Samozrejme, plnoleté dieťa môže byť zastúpené advokátom alebo druhým rodičom, avšak vo väčšine prípadov súd trvá na výsluchu dieťaťa na súde čo logicky vedie k zhoršeniu vzťahov rodiča s dieťaťom.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva.
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.
Až do mesiaca v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.
Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv.
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Pred podaním návrhu na súd Vám viem pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúkam zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie.
To, že sa konalo pojednávanie bez Vašej prítomnosti môže byť procesnou chybou súdu. Najmä ak Vám neoznámili termín pojednávania. Je povinnosťou súdu oznámiť Vám termín pojednávania. Odporúčam Vám ísť nahliadnuť, čo najskôr, do súdneho spisu a zistiť, či Vám doručovali predvolanie. Zároveň zistíte, či súd už rozhodol alebo ešte nie. Odporúčam konať rýchlo, pretože, ak by súd rozhodol, plynie 15 dňová lehota na podanie odvolania odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak by konanie skončilo zamietnutím návrhu, bude len veľmi obtiažne dosiahnuť pozitívny výsledok novým návrhom, pokiaľ nenastala žiadna zmena okolností od posledného rozhodnutia súdu. Preto odporúčam toto konanie dotiahnuť do konca.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.
Spätné výživné na plnoleté dieťa nie je možné žiadať. Súd prizná výživné najskôr odo dňa začatia súdneho konania, nie spätne aj za obdobie pred podaním návrhu.
V súdnom konaní sa zisťuje skutočný stav, teda súd z vlastnej iniciatívy môže vyhľadávať dôkazy. Zisťuje sa najmä príjem, majetkové pomery, výdavky, ďalšie vyživované osoby. Dieťa má nárok na životnú úroveň rodičov. Ak už neštuduje, tak v takom prípade bude súd o to viac zisťovať, či nie je schopné sama sa živiť, teda sa zamestnať. Ak zistí, že je, tak v takom prípade jej výživné neprizná. Ak žiada takéto výživné, musí zdôvodniť tento nárok.
tags: #vyživovacia #povinnosť #plnoleté #dieťa #rozsudok