
Tento článok sa zaoberá problematikou výživného pre plnoleté osoby v zmysle Civilného mimosporového poriadku (CMP). Poskytuje komplexný pohľad na túto oblasť, vrátane určenia miestnej príslušnosti súdu, zániku a zmeny vyživovacej povinnosti, ako aj vzoru návrhu na zníženie výživného.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je jednou zo základných povinností, ktoré im vyplývajú zo zákona o rodine. Táto povinnosť trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Avšak, situácia sa môže meniť a okolnosti, ktoré viedli k určeniu výšky výživného, sa môžu časom zmeniť. V takýchto prípadoch je možné podať návrh na zníženie výživného, najmä ak ide o plnoleté dieťa.
Konanie o určení alebo zrušení vyživovacej povinnosti je osobitným druhom mimosporového konania, ktoré upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). V zmysle CMP nie je vylúčené urobiť podanie ústne do zápisnice priamo v podateľni súdu, avšak tento postup sa v praxi nerealizuje. Odporúča sa podať písomný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Miestna príslušnosť okresného súdu vo veciach výživného plnoletých osôb (pri určení výživného i pri zrušení výživného) sa určuje podľa ustanovenia § 154 CMP v spojení s ustanovením § 14 CSP.
Pri maloletých deťoch sa návrh podáva na súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Upozorňujeme, že miestna príslušnosť všeobecného súdu pri maloletých deťoch v otázke vyživovacej povinnosti sa určuje v prvom rade podľa okolností, ktoré tu boli v čase prvého rozhodovania súdu a trvá po celú dobu. V tomto prípade však platí určitá výnimka, a síce, že v prípade, ak sa už konanie o úprave práv a povinností viedlo pred súdom, tak zostáva zachovaná miestna príslušnosť súdu, ktorý rozhodoval v poslednom konaní. Rozhodujúci je reálny pobyt dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Pri plnoletých deťoch sa návrh podáva na všeobecný súd navrhovateľa, ktorým je súd, kde má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Podľa tohto ustanovenia je miestne príslušným okresný súd určený podľa všeobecného súdu navrhovateľa. Charakteristiku všeobecného súdu fyzickej osoby upravuje ustanovenie § 14 CSP. Všeobecným súdom navrhovateľa je súd, kde má fyzická osoba adresu trvalého pobytu (ide o § 14 Civilného sporového poriadku).
Ak máte pochybnosti o tom, či vo Vašej právnej veci koná miestne príslušný súd, môžete podľa ustanovenia § 41 CSP uplatniť námietku miestnej príslušnosti. Túto námietku však musíte vzniesť už pri prvom procesnom úkone, tzn. vo Vašom prvom úkone voči súdu (t.j. vo vyjadrení k návrhu na zrušenie výživného). Ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Vyjadrenie k návrhu na zrušenie výživného na plnoletú osobu spolu s námietkou miestnej nepríslušnosti (ak ju rozhodnete vzniesť) je potrebné zaslať súdu, ktorý vedie konanie.
Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona, ak dieťa je schopné samostatne sa živiť. Podľa § 78 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže rozhodnutie o výživnom zmeniť. Rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, nie v čase podania návrhu. Zmena pomerov musí byť závažnejšieho charakteru a musí dosahovať dostatočný stupeň intenzity pre zmenu rozhodnutia.
Dospelosť, t.j. schopnosť samostatne sa živiť, je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne.
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Ak študujete na VŠ, potom podľa judikatúry túto nadobudnete (za predpokladu, že v dennom štúdiu na VŠ budete pokračovať) až nadobudnutím druhého stupňa vzdelania, t.j. získaním titulu Mgr./Ing./MUDR. a pod. Až týmto momentom je plnoleté dieťa, ktoré sa na VŠ pripravovalo na svoje budúce povolanie, schopné začať sa samo živiť. Dovtedy majú však obaja rodičia voči vám zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí.
Medzi najčastejšie dôvody na zníženie výživného patrí:
Rozsudkom Okresného súdu [Mesto], č. k. [Číslo konania], zo dňa [Dátum rozhodnutia], bol navrhovateľovi uložená povinnosť platiť na odporkyňu výživné vo výške [Suma] mesačne.
Dôkaz: Kópia rozsudku Okresného súdu [Mesto], č. k. [Číslo konania], zo dňa [Dátum rozhodnutia]
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Odporkyňa dňa [Dátum] úspešne ukončila [Názov školy] maturitnou skúškou, čím ukončila denné štúdium, ktorým sa pripravovala na budúce povolanie.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa je schopná samostatne sa živiť, zanikol dôvod vyživovacej povinnosti navrhovateľa.
Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby súd vydal tento
Súd znižuje výživné pre odporkyňu [Meno a priezvisko odporkyne], nar. [Dátum narodenia], zo sumy [Suma] mesačne na sumu 0 EUR mesačne, s účinnosťou od [Dátum].
V [Mesto], dňa [Dátum]
[Podpis navrhovateľa]
Súd v konaní vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča. Vykoná dokazovanie, najmä zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, prípadne či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Pred podaním návrhu na súd sa odporúča pokúsiť sa dohodnúť s dieťaťom na zmene výšky výživného. Dohoda rodičov má prednosť pred súdnym rozhodnutím a môže ušetriť čas a náklady spojené so súdnym konaním. S otcom môžete uzavrieť aj mimosúdnu dohodu za pomoci mediátora, následne vak túto dohodu musí schváliť súd, konanie je však omnoho jednoduchšie.
Ak povinný rodič neplatí výživné, existuje niekoľko možností, ako sa domôcť svojich práv: