
Kvalitná a efektívna ambulantná zdravotná starostlivosť predstavuje základ zdravotnej starostlivosti a jej efektívnosť je zrkadlom zdravotného stavu obyvateľstva. Moderné prístupy v onkológii sa snažíme, aby sa aj ochorenie s metastázami, čiže väčšinou nevyliečiteľné, stalo podobným iným chronickým chorobám. Pritom je potrebný osobitný prístup nielen v správnom podávaní onkologickej protinádorovej liečby a manažovania jej nežiaducich účinkov, ale aj správneho manažovania symptómov a ťažkostí, ktoré sú s ochorením spojené. Starostlivosť o pacienta je komplexný proces, ktorý sa delí na dve hlavné kategórie: aktívnu a pasívnu. Tieto prístupy sa líšia v cieľoch, metódach a vplyve na pacienta, a to najmä v kontexte paliatívnej medicíny a hospicovej starostlivosti.
Aktívna starostlivosť sa zameriava na liečbu príčiny choroby a zmierňovanie jej symptómov s cieľom zlepšiť celkový zdravotný stav pacienta. V kontexte onkológie to zahŕňa podávanie protinádorovej liečby, manažovanie jej nežiaducich účinkov a aktívne riešenie ťažkostí spojených s ochorením. Aktívny prístup sa prejavuje v pozornosti venovanej pacientovým symptómom.
Paliatívna medicína prestáva byť pacientom a lekármi vnímaná ako „pasívna“ a „defenzívna“. Paliatívna starostlivosť sa sústreďuje predovšetkým na prinášanie úľavy terminálne chorým pacientom prostredníctvom zvládnutia symptómov choroby a bolesti. Slovo paliatívny pochádza z latinského slova palium a znamená plášť, prikrývku.
Pasívna starostlivosť, často spájaná s paliatívnou medicínou a hospicovou starostlivosťou, sa zameriava na zmiernenie utrpenia a zlepšenie kvality života pacienta, keď už nie je možné vyliečiť jeho chorobu. Cieľom je zabezpečiť, aby pacient prežil svoje posledné dni alebo týždne s čo najväčším pohodlím a dôstojnosťou.
Je dôležité zdôrazniť, že aktívna a pasívna starostlivosť sa nevylučujú. V mnohých prípadoch sa kombinujú, aby sa dosiahol čo najlepší výsledok pre pacienta. Napríklad, pacient s rakovinou môže podstupovať aktívnu liečbu (chemoterapiu) a zároveň dostávať paliatívnu starostlivosť na zmiernenie vedľajších účinkov liečby a zlepšenie kvality života.
Prečítajte si tiež: Úspešný dôchodok vďaka aktívnej správe
Na Slovensku je paliatívna starostlivosť stále nedostatočne rozvinutá. Chýbajú špecializované oddelenia, ambulancie a mobilné tímy, ktoré by zabezpečili komplexnú starostlivosť pre pacientov v terminálnom štádiu.
Práca sestry v ambulancii všeobecného lekára sa vyznačuje špecifikami, ktoré sú determinované charakterom činnosti praxe prvého kontaktu. Sestra vstupuje do kontaktu s pacientom ako prvá, jej správanie významne ovplyvňuje celkovú komunikáciu pacienta s „ambulanciou“ - lekárom a sestrou. Pacient si všíma jej gestá, slová, prejavy. Komunikácia s pacientom závisí od viacerých faktorov - veku a vzdelania pacienta, ťažkostí pacienta, naliehavosti jeho vyšetrenia a pod. Ďalšou kľúčovou úlohou sestry je „manažovanie chodu čakárne“, ktorá odzrkadľuje veľké umenie sestry. Sestry predstavujú vyhranenú profesijnú skupinu so špecifickou filozofiou práce, nakoľko musia často potláčať svoje nálady a postoje, adrenalín z vyhrotených situácií, reakcie na provokácie, pocity priazne a nepriazne, sympatie a antipatie, čím dokazujú svoju profesionalitu. V oboch formách starostlivosti zohráva sestra kľúčovú úlohu.
Neodmysliteľné osobnostné predpoklady a charakterové vlastnosti sestry sú ľudskosť a odborná erudícia s empatiou. Profesijnou požiadavkou na sestru v ambulancii všeobecného lekára je sestra erudovaná profesionálka, empatická ale i asertívna, ktorá s prehľadom a spoľahlivo zvláda každodenné problémy praxe, nemá komunikačné problémy s pacientmi a je schopná efektívnej tímovej spolupráce s lekárom.
Sestra by mala vyšpecifikovať prečo pacient vyhľadal lekára - vyšetrenie, predpísanie receptu, pracovná neschopnosť, vypísanie tlačív - kúpeľný návrh, tlačivá pre sociálne potreby, predoperačné vyšetrenie, odporučenie na vyšetrenie, vyšetrenie na vlastnú žiadosť a následne manažovať poradie pacientov podľa akútnosti vyšetrenia alebo administratívneho úkonu. Ďalej by mala pacientovi vysvetliť miesto a prípravu na vyšetrenia, objednať vyšetrenie, a vysvetliť, čo si má k vyšetreniu priniesť. V prípade komunikačných bariér sestry s pacientom, môže dochádzať k narušeniu diagnosticko-terapeutického a ošetrovateľského postupu. Komunikačné bariéry možno rozdeliť na interné a externé. Medzi interné patria:
syndróm „profesionálneho vyhorenia“. Prejavuje sa u pomáhajúcich ľudí, ktorý nepraktizujú psychohygienu, alebo sú príliš dlho vystavení veľkej záťaži. V tejto súvislosti sa často hovorí v súvislosti s dĺžkou pôsobenia ošetrujúcich o dĺžke troch rokov.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok so schizofréniou
Prečítajte si tiež: Metódy aktívnej a pasívnej rehabilitácie
tags: #aktívna #a #pasívna #starostlivosť #definícia