Aktívna a pasívna starostlivosť: Definícia a kontext v slovenskom zdravotníctve

Kvalitná a efektívna ambulantná zdravotná starostlivosť predstavuje základ zdravotnej starostlivosti a jej efektívnosť je zrkadlom zdravotného stavu obyvateľstva. Moderné prístupy v onkológii sa snažíme, aby sa aj ochorenie s metastázami, čiže väčšinou nevyliečiteľné, stalo podobným iným chronickým chorobám. Pritom je potrebný osobitný prístup nielen v správnom podávaní onkologickej protinádorovej liečby a manažovania jej nežiaducich účinkov, ale aj správneho manažovania symptómov a ťažkostí, ktoré sú s ochorením spojené. Starostlivosť o pacienta je komplexný proces, ktorý sa delí na dve hlavné kategórie: aktívnu a pasívnu. Tieto prístupy sa líšia v cieľoch, metódach a vplyve na pacienta, a to najmä v kontexte paliatívnej medicíny a hospicovej starostlivosti.

Aktívna starostlivosť: Boj proti chorobe a zlepšenie kvality života

Aktívna starostlivosť sa zameriava na liečbu príčiny choroby a zmierňovanie jej symptómov s cieľom zlepšiť celkový zdravotný stav pacienta. V kontexte onkológie to zahŕňa podávanie protinádorovej liečby, manažovanie jej nežiaducich účinkov a aktívne riešenie ťažkostí spojených s ochorením. Aktívny prístup sa prejavuje v pozornosti venovanej pacientovým symptómom.

Príklady aktívnej starostlivosti

• Kuratívna liečba: Zameraná na vyliečenie choroby, napríklad chemoterapia, ožarovanie alebo chirurgický zákrok.
• Symptomatická liečba: Zameraná na zmiernenie príznakov choroby, napríklad lieky proti bolesti, nevoľnosti alebo dýchavičnosti.
• Rehabilitácia: Zameraná na obnovenie fyzických a psychických funkcií pacienta, napríklad fyzioterapia, ergoterapia alebo psychoterapia.
• Podporná liečba: Dopĺňa kuratívnu a podpornú liečbu. Zameraná na zlepšenie celkového stavu pacienta, napríklad výživa, psychologická podpora alebo sociálne poradenstvo.

Pasívna starostlivosť: Zameranie na pohodlie a kvalitu umierania

Paliatívna medicína prestáva byť pacientom a lekármi vnímaná ako „pasívna“ a „defenzívna“. Paliatívna starostlivosť sa sústreďuje predovšetkým na prinášanie úľavy terminálne chorým pacientom prostredníctvom zvládnutia symptómov choroby a bolesti. Slovo paliatívny pochádza z latinského slova palium a znamená plášť, prikrývku.

Pasívna starostlivosť, často spájaná s paliatívnou medicínou a hospicovou starostlivosťou, sa zameriava na zmiernenie utrpenia a zlepšenie kvality života pacienta, keď už nie je možné vyliečiť jeho chorobu. Cieľom je zabezpečiť, aby pacient prežil svoje posledné dni alebo týždne s čo najväčším pohodlím a dôstojnosťou.

Príklady pasívnej starostlivosti

• Paliatívna sedácia: Podávanie liekov na utlmenie vedomia a zmiernenie utrpenia pacienta v terminálnom štádiu.
• Starostlivosť o pohodlie: Zabezpečenie základných potrieb pacienta, ako je hygiena, výživa a pohodlná poloha.
• Psychologická a spirituálna podpora: Pomoc pacientovi a jeho rodine vyrovnať sa s emóciami a otázkami spojenými s umieraním.
• Hospicová starostlivosť: Ucelený systém pomoci umierajúcim a ich rodinám, ktorý sa snaží o svoju vlastnú identitu v terajšom systéme tzv. víťaznej medicíny. Poskytovanie komplexnej starostlivosti v domácom alebo hospicovom prostredí.

Vzájomný vzťah a dôležitosť oboch prístupov

Je dôležité zdôrazniť, že aktívna a pasívna starostlivosť sa nevylučujú. V mnohých prípadoch sa kombinujú, aby sa dosiahol čo najlepší výsledok pre pacienta. Napríklad, pacient s rakovinou môže podstupovať aktívnu liečbu (chemoterapiu) a zároveň dostávať paliatívnu starostlivosť na zmiernenie vedľajších účinkov liečby a zlepšenie kvality života.

Prečítajte si tiež: Úspešný dôchodok vďaka aktívnej správe

Paliatívna starostlivosť na Slovensku: Súčasný stav a výzvy

Na Slovensku je paliatívna starostlivosť stále nedostatočne rozvinutá. Chýbajú špecializované oddelenia, ambulancie a mobilné tímy, ktoré by zabezpečili komplexnú starostlivosť pre pacientov v terminálnom štádiu.

Nedostatky v paliatívnej starostlivosti

• Nedostatočný počet špecialistov: Na Slovensku je k dispozícii len 13 špecialistov v paliatívnej medicíne, čo je žalostne málo.
• Obmedzená dostupnosť lôžok: Jediné akútne paliatívne oddelenie v Národnom onkologickom ústave v Bratislave má kapacitu len 19 lôžok.
• Nedostatočné financovanie hospicov: Náklady na hospicovú starostlivosť nie sú dostatočne hradené z verejného poistenia, čo vedie k vysokým doplatkom pre pacientov.
• Nerovnomerná dostupnosť: Komplexná paliatívna starostlivosť nie je všade na Slovensku dostupná.

Potreba zlepšenia

• Zvýšenie počtu špecialistov: Je potrebné vzdelávať viac lekárov a sestier v paliatívnej medicíne.
• Rozšírenie siete paliatívnych zariadení: Je potrebné zriadiť viac paliatívnych oddelení, ambulancií a mobilných tímov.
• Zlepšenie financovania: Je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie paliatívnej starostlivosti z verejného poistenia.
• Zvýšenie povedomia: Je potrebné zvýšiť povedomie verejnosti o paliatívnej starostlivosti a jej význame.

Úloha sestry v aktívnej a pasívnej starostlivosti

Práca sestry v ambulancii všeobecného lekára sa vyznačuje špecifikami, ktoré sú determinované charakterom činnosti praxe prvého kontaktu. Sestra vstupuje do kontaktu s pacientom ako prvá, jej správanie významne ovplyvňuje celkovú komunikáciu pacienta s „ambulanciou“ - lekárom a sestrou. Pacient si všíma jej gestá, slová, prejavy. Komunikácia s pacientom závisí od viacerých faktorov - veku a vzdelania pacienta, ťažkostí pacienta, naliehavosti jeho vyšetrenia a pod. Ďalšou kľúčovou úlohou sestry je „manažovanie chodu čakárne“, ktorá odzrkadľuje veľké umenie sestry. Sestry predstavujú vyhranenú profesijnú skupinu so špecifickou filozofiou práce, nakoľko musia často potláčať svoje nálady a postoje, adrenalín z vyhrotených situácií, reakcie na provokácie, pocity priazne a nepriazne, sympatie a antipatie, čím dokazujú svoju profesionalitu. V oboch formách starostlivosti zohráva sestra kľúčovú úlohu.

Úlohy sestry v aktívnej starostlivosti

• Asistencia pri liečbe: Podávanie liekov, príprava pacienta na vyšetrenia a zákroky.
• Monitorovanie stavu pacienta: Sledovanie vitálnych funkcií, zaznamenávanie zmien a hlásenie lekárovi.
• Edukácia pacienta: Poskytovanie informácií o chorobe, liečbe a prevencii.
• Psychologická podpora: Pomoc pacientovi vyrovnať sa s diagnózou a liečbou.

Úlohy sestry v pasívnej starostlivosti

• Zmierňovanie bolesti a utrpenia: Podávanie liekov proti bolesti, zabezpečenie pohodlia a hygieny pacienta.
• Psychologická a spirituálna podpora: Pomoc pacientovi a jeho rodine vyrovnať sa s umieraním.
• Komunikácia s rodinou: Poskytovanie informácií o stave pacienta a podpora rodiny v ťažkých chvíľach.
• Zabezpečenie dôstojného umierania: Respektovanie prianí pacienta a zabezpečenie pokojného a dôstojného prostredia.

Osobnostné predpoklady sestry

Neodmysliteľné osobnostné predpoklady a charakterové vlastnosti sestry sú ľudskosť a odborná erudícia s empatiou. Profesijnou požiadavkou na sestru v ambulancii všeobecného lekára je sestra erudovaná profesionálka, empatická ale i asertívna, ktorá s prehľadom a spoľahlivo zvláda každodenné problémy praxe, nemá komunikačné problémy s pacientmi a je schopná efektívnej tímovej spolupráce s lekárom.

Komunikácia s pacientom

Sestra by mala vyšpecifikovať prečo pacient vyhľadal lekára - vyšetrenie, predpísanie receptu, pracovná neschopnosť, vypísanie tlačív - kúpeľný návrh, tlačivá pre sociálne potreby, predoperačné vyšetrenie, odporučenie na vyšetrenie, vyšetrenie na vlastnú žiadosť a následne manažovať poradie pacientov podľa akútnosti vyšetrenia alebo administratívneho úkonu. Ďalej by mala pacientovi vysvetliť miesto a prípravu na vyšetrenia, objednať vyšetrenie, a vysvetliť, čo si má k vyšetreniu priniesť. V prípade komunikačných bariér sestry s pacientom, môže dochádzať k narušeniu diagnosticko-terapeutického a ošetrovateľského postupu. Komunikačné bariéry možno rozdeliť na interné a externé. Medzi interné patria:

• obava z neúspechu prejavujúca sa chvením hlasu,
• problémy osobného charakteru premietané do prežívania a emočného stavu pacienta a sestry,
• používanie slangu, nárečia, príliš odborných termínov obojstranne,
• neúcta, povýšenectvo, odpor, vzájomná antipatia,
• intrúzia - skákanie si navzájom do reči,
• čítanie myšlienok - sestra si domyslí odpoveď bez toho, aby počúvala pacienta, čo hovorí,
• nepripravenosť na komunikáciu, nesústredenosť.

Syndróm vyhorenia

syndróm „profesionálneho vyhorenia“. Prejavuje sa u pomáhajúcich ľudí, ktorý nepraktizujú psychohygienu, alebo sú príliš dlho vystavení veľkej záťaži. V tejto súvislosti sa často hovorí v súvislosti s dĺžkou pôsobenia ošetrujúcich o dĺžke troch rokov.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok so schizofréniou

Prečítajte si tiež: Metódy aktívnej a pasívnej rehabilitácie

tags: #aktívna #a #pasívna #starostlivosť #definícia