Mimoriadne dovolanie na Generálnu prokuratúru: Náležitosti a Kontext

Tento článok sa zaoberá problematikou trestných činov, priestupkov, trestného oznámenia a sťažností na postup polície. Dôraz je kladený na povinnosti občanov pri oznamovaní trestných činov a na práva poškodených. Tiež sa zameriava na problematiku rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách a ich súlad s právom Európskej únie.

Trestný čin vs. Priestupok: Rozlišovacie znaky

Právny poriadok rozlišuje medzi dvoma základnými typmi protiprávnych konaní: trestnými činmi a priestupkami. Trestným činom je protiprávny čin, ktorý vykazuje znaky uvedené v Trestnom zákone. Z hľadiska škodlivosti a závažnosti sa trestné činy delia na prečiny a zločiny. Každý trestný čin spáchaný z nedbanlivosti je prečin. Avšak, ak je závažnosť činu nepatrná (u mladistvých páchateľov malá), a to vzhľadom na spôsob spáchania, následky, okolnosti a pohnútku páchateľa, nejde o prečin, aj keď by inak znaky trestného činu spĺňal. Úmyselne je možné spáchať prečin alebo zločin. Prečin je každý úmyselný trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody do 5 rokov. Ostatné úmyselné trestné činy sú zločiny. Za zločin sa považuje aj prečin, ak zaň v prísnejšej skutkovej podstate hrozí trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou 10 rokov.

Na druhej strane, priestupky predstavujú menej závažné porušenia zákona. Medzi typické priestupky patrí napríklad porušenie nočného kľudu, vzbudenie verejného pohoršenia, urážka na cti, porušenie dopravných predpisov, výtržnosti a menej závažné krádeže. Priestupky rieši primárne polícia, ktorá môže na mieste uložiť blokovú pokutu do výšky 33 eur.

Oznamovanie Trestného Činu: Kto, Kde a Ako?

Spáchanie trestného činu sa oznamuje orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú policajt a prokurátor. Oznámenie možno podať na najbližšej policajnej stanici službukonajúcemu policajtovi alebo priamo na okresnej prokuratúre. V praxi prokurátor často odovzdá oznámenie na vybavenie vyšetrovateľovi alebo policajtovi, o čom však musí písomne informovať oznamovateľa a poškodeného. Trestné oznámenie možno podať aj na ktoromkoľvek súde ústne do zápisnice.

Trestné oznámenie môže podať každý, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní trestného činu. Môže to byť očitý svedok alebo osoba, ktorá sa o skutku dozvedela inak. Podnet na začatie trestného stíhania môže podať aj skupina osôb, občianske združenie alebo iná právnická osoba.

Prečítajte si tiež: Ako vyplniť žiadosť o príspevok na rekreáciu?

Oznamovateľ by mal uviesť všetky známe informácie o skutku, spôsobe spáchania a prípadne aj informácie na určenie okruhu páchateľov. Ak bola oznamovateľovi spôsobená škoda, bude vypočutý aj o tom, či žiada, aby bolo o jeho nároku na náhradu škody rozhodnuté v trestnom konaní. Súd nevykonáva osobitné dokazovanie o výške škody. Ak je škoda jasne preukázaná, súd odsúdenému uloží, aby ju nahradil. V opačnom prípade súd poškodeného odkáže na občianske súdne konanie. Svoje nároky na náhradu škody musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.

Ak osoba oznámi trestný čin ústne, je poučená o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov, vrátane následkov krivého obvinenia. V niektorých prípadoch je zákonom uložená povinnosť oznámiť trestný čin, a to pri určitých zločinoch a trestných činoch korupcie, ak sa o nich osoba hodnoverným spôsobom dozvedela. Oznámiť trestný čin nemusí osoba, ak by tým seba alebo svojho blízkeho vystavila nebezpečenstvu smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy, alebo ak by tým sebe alebo blízkej osobe privodila možnosť trestného stíhania. Za blízku osobu sa považuje príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel a osoby v obdobnom pomere, ktorých ujmu pociťujú ako svoju vlastnú.

Povinnosť Prekaziť Trestný Čin

Okrem povinnosti oznamovať určité trestné činy, existuje aj povinnosť im predchádzať. Každý, kto sa dozvedel, že ktosi pripravuje alebo pácha zločin, za ktorý sa trestá najmenej 10-ročným väzením, alebo niektorý z trestných činov korupcie, mal by sa snažiť tomu zabrániť. Najbezpečnejším spôsobom je oznámenie skutku orgánom činným v trestnom konaní. Povinnosť prekaziť trestný čin sa nevzťahuje na osobu poverenú pastoračnou činnosťou, ktorá by jej splnením porušila spovedné tajomstvo. Beztrestnosť sa zaručuje aj tomu, kto neprekazil trestný čin z dôvodu, že by tak nemohol urobiť bez značných ťažkostí alebo bez toho, že by seba alebo blízku osobu vystavil nebezpečenstvu smrti, ťažkej ujmy na zdraví, inej závažnej ujmy, či trestnému stíhaniu.

Formy Trestného Oznámenia a Ďalší Postup

Trestné oznámenie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu je nutné potvrdiť písomne alebo ústne do 3 pracovných dní. O ústnom trestnom oznámení spíše policajt zápisnicu. Ak policajt alebo prokurátor potrebuje doplniť trestné oznámenie, môže tak urobiť výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo si vyžiada písomné podklady.

Po prijatí trestného oznámenia musí orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť o ďalšom postupe do 30 dní. Ak zo všetkých skutočností vyplýva, že došlo k spáchaniu trestného činu, policajt začne trestné stíhanie. O tomto je povinný upovedomiť oznamovateľa, poškodeného a zároveň doručiť do 48 hodín uznesenie o začatí trestného stíhania prokurátorovi. Ak policajt napriek trestnému oznámeniu nezačne trestné stíhanie, vec odovzdá príslušnému orgánu, ak skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť napríklad priestupkom, alebo vec odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné, napríklad je páchateľ maloletý alebo zomrel. O tomto postupe musí oznamovateľa i poškodeného informovať.

Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Sťažnosť na Postup Polície a Preskúmanie Prokurátorom

Ak nie ste spokojný s postupom polície, môžete podať sťažnosť alebo požiadať prokurátora, aby tento postup preskúmal. Sťažnosť sa podáva do 3 dní od doručenia uznesenia. Sťažnosť treba odôvodniť a doručiť orgánu, ktorý uznesenie vydal. Ak orgán sám sťažnosti nevyhovie, postúpi ju nadriadenému orgánu - prokurátorovi, ktorý o sťažnosti rozhodne. Ďalej môžete prokurátora požiadať o preskúmanie postupu policajta, ktorý je povinný tak urobiť najneskôr do 30 dní a výsledok vám oznámiť. Ak ani prokurátor okresnej prokuratúry podnetu alebo sťažnosti nevyhovie, možno podať podnet na nadriadenú prokuratúru - krajskú prokuratúru na preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry. Nadriadený prokurátor prijatie podnetu potvrdí a mal by ho vybaviť do 2 mesiacov.

Súhlas Poškodeného s Trestným Stíhaním

V niektorých prípadoch je potrebný súhlas poškodeného na trestné stíhanie, ak má blízky vzťah k páchateľovi (príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh páchateľa). Súhlas poškodeného treba získať ešte pred začatím trestného stíhania, a ak už bolo začaté, hneď po tom, ako bol zistený pomer poškodeného a páchateľa alebo pred vznesením obvinenia. Súhlas sa oznamuje policajtovi alebo prokurátorovi písomne alebo ústne do zápisnice. Súhlas možno vziať späť, až kým sa odvolací súd neodoberie na záverečnú poradu. Ak je nesporné, že poškodený súhlas nedal alebo vzal späť, pretože mu bolo vyhrážané, je v tiesni, pod nátlakom, v závislosti alebo podriadenosti, platí zákonná fikcia, že súhlas bol daný.

Rozhodcovské Doložky v Spotrebiteľských Zmluvách

Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách predstavujú komplexnú problematiku, ktorá bola predmetom mnohých diskusií a súdnych rozhodnutí. Krajský súd v Ostrave judikoval, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je absolútne neplatná a rozhodcovský nález vydaný na základe tejto doložky je právne neúčinný. Tento záver súd odôvodnil priamo Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd svoj záver opiera o ustanovenie bodu 1 písm. q) Prílohy smernice, podľa ktorého je nekalou podmienkou "nepřiměřený požadavek ve spotřebitelských smlouvách zbavení spotřebitele práva podat žalobu nebo použít jiný opravný prostředek, zejména požadovat na spotřebiteli, aby předkládal spory výlučně rozhodčímu soudu, na který se nevztahují ustanovení právních předpisů".

Podľa slovenskej verzie je nekalou podmienkou "neposkytnúť spotrebitel'ovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebitel'a, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou". Podľa súdu "srovnáním obou jazykových verzí je smysl tohoto ustanovení plně exponován. Směrnice považuje řešení sporů ze spotřebitelských smluv v rozhodčím řízení za ustanovení nepřiměřené; zákaz nepřiměřenosti je zde třeba chápat tak, že podnikatel jako druhá smluvní strana spotřebitelské smlouvy nesmí zneužívat své silnější postavení - dané logicky tím, že spotřebitel není fakticky schopen prosadit jakékoliv změny formulářových smluvních podmínek a že, u úvěrových smluv, spotřebitel jedná pod tlakem finanční tísně-k získání nefair výhody, přičemž soud nepochybuje o tom, že takovouto výhodou je přenesení sporu ze soustavy nezávislých soudů k rozhodci, se kterým podnikatel dlouhodobě spolupracuje, poskytuje mu zdroj příjmu, v řízení není nutno nařizovat jednání, jsou vyloučeny opravné prostředky atd. Soud proto ust. § 56 odst. 1 OZ vykládá tak, že ve spotřebitelských smlouvách jsou rozhodčí doložky zakázány."

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie ÚPSVaR a odvolanie

Smernica ustanovuje minimálny štandard, ktorý členské štáty nesmú podliezť. Ak ho chcú zvýšiť, je to podľa názoru odborníkov ich právo. Ak teda české súdy dospejú k záveru, že § 56 OZ zakazuje rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nevidí sa v tom z hľadiska práva EÚ problém.

Slovenská republika v § 53 ods. 4 písm. r) OZ označila rozhodcovské doložky vyžadujúce od spotrebiteľa, "aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za neprijateľné podmienky. Pri súčasnom právnom stave teda pre slovenských právnikov nie je podstatné, či samotná smernica paušálne zakazuje rozhodcovské doložky. Napriek tomu túto otázku považuje sa za zaujímavú a perspektívne taktiež za dôležitú v potenciálnej diskusii o novelizácii citovaného ustanovenia v slovenskom OZ.

tags: #vzor #mimoriadne #dovolanie #na #generalnu #prokuraturu