Vzor ukončenia zmluvy o cestovný príspevok: Komplexný sprievodca pre zamestnancov a zamestnávateľov

Ukončenie pracovného pomeru je bežnou súčasťou pracovného života. Často sa stáva, že zamestnanci hľadajú nové príležitosti alebo lepšie pracovné podmienky, čo vedie k ukončeniu existujúcej pracovnej zmluvy. Jedným z benefitov, ktoré zamestnanci môžu mať, je cestovný príspevok. Čo sa stane s týmto príspevkom, ak sa rozhodnete ukončiť pracovný pomer? Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi ukončenia pracovného pomeru, s dôrazom na to, ako sa táto situácia dotýka cestovného príspevku.

Ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca

Podmienky a postup pri výpovedi

Zamestnanec má právo ukončiť pracovný pomer, a to z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Dôležité je, aby výpoveď mala písomnú formu a bola doručená zamestnávateľovi. Až doručením výpovede zamestnávateľovi sa výpoveď považuje za platnú.

Príklad z praxe

Marián pracuje v spoločnosti venujúcej sa výrobe strojov. Rozhodol sa vypovedať pracovnú zmluvu. Výpoveď má písomnú formu, ale zamestnávateľ ju odmietol prevziať. V takomto prípade postačuje, aby zamestnávateľ mal objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Ak Marián zaslal výpoveď na adresu spoločnosti, zamestnávateľ mal možnosť zoznámiť sa s jej obsahom a výpoveď sa považuje za doručenú.

Výpovedná doba

Výpovedná doba je časové obdobie medzi doručením výpovede a dňom, kedy pracovný pomer končí. Zákonník práce stanovuje minimálnu dĺžku výpovednej doby, ktorá je:

  • Najmenej jeden mesiac, ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok.
  • Najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer trval aspoň jeden rok.

Je možné dohodnúť aj dlhšiu výpovednú dobu, ale táto dohoda musí byť písomná.

Prečítajte si tiež: Ako vyplniť žiadosť o príspevok na rekreáciu?

Príklady z praxe

  • Daňová poradkyňa, ktorá nastúpila do práce 1. augusta 2018 a rozhodla sa vypovedať pracovnú zmluvu v júni 2019, má výpovednú dobu jeden mesiac.
  • Realitná maklérka, ktorá pracuje od 1. februára 2016 a podala výpoveď 1. mája 2019, má výpovednú dobu dva mesiace, ktorá začína plynúť 1. júna 2019 a končí 31. júla 2019.

Peňažná náhrada za nedodržanie výpovednej doby

Zamestnanec je povinný zotrvať u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby. Ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa počas výpovednej doby, zamestnávateľ môže požadovať peňažnú náhradu. Podmienkou je, že táto možnosť musí byť písomne dohodnutá v pracovnej zmluve. Výška peňažnej náhrady zodpovedá priemernému mesačnému zárobku zamestnanca za obdobie, počas ktorého nezotrval v práci.

Príklady z praxe

  • Automechanik podal výpoveď a nastúpil do nového zamestnania skôr, ako uplynula výpovedná doba. Ak pracovná zmluva neobsahuje ustanovenie o peňažnej náhrade, zamestnávateľ nemôže od neho požadovať náhradu.
  • Ak by však pracovná zmluva obsahovala ustanovenie o peňažnej náhrade, zamestnávateľ má právo požadovať od automechanika náhradu za obdobie, počas ktorého nezotrval v práci, aj keď mu bola vyplatená mzda za prácu počas výpovednej doby.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru

Zamestnanec sa môže domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde. Ak súd rozhodne, že výpoveď bola neplatná, pracovný pomer trvá naďalej.

Cestovné náhrady a ich poskytovanie

Základné princípy

Zamestnávatelia často vysielajú svojich zamestnancov na pracovné cesty, a to aj do zahraničia. V tejto súvislosti vznikajú zamestnancom výdavky na dopravu, stravovanie, ubytovanie a ďalšie nevyhnutné náklady. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách upravuje pravidlá pre poskytovanie týchto náhrad.

Osoby s nárokom na cestovné náhrady

Okrem zamestnancov v pracovnom pomere môžu mať nárok na cestovné náhrady aj:

  • Členovia štatutárnych orgánov, ak nie sú v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti.
  • Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nemajú uzatvorený pracovnoprávny vzťah.
  • Študenti pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak sa na tom písomne dohodli so zamestnávateľom.

Príklad z praxe

Ak sa člen predstavenstva zúčastní na zahraničnej pracovnej ceste a spoločník nemá so spoločnosťou pracovnoprávny vzťah ani nepoberá príjmy, spoločníkovi nevzniká nárok na náhradu cestovných výdavkov.

Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Podmienky pracovnej cesty

Pracovná cesta je definovaná ako čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zamestnávateľ môže vyslať zamestnanca na pracovnú cestu mimo obvodu obce jeho pravidelného pracoviska alebo bydliska len so súhlasom zamestnanca, pokiaľ to nevyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce.

Zahraničná pracovná cesta

Zahraničná pracovná cesta je čas pracovnej cesty v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí, do skončenia tejto cesty. Podmienky poskytovania cestovných náhrad by mali byť upravené v internej smernici zamestnávateľa.

Určenie podmienok pracovnej cesty

Zamestnávateľ je povinný určiť podmienky pracovnej cesty, ako napríklad:

  • Miesto nástupu na pracovnú cestu.
  • Čas trvania pracovnej cesty.
  • Spôsob dopravy.
  • Ubytovanie.

V praxi sa podmienky pracovnej cesty určujú prostredníctvom cestovného príkazu.

Príklad z praxe

Ak sa traja zamestnanci zúčastnia zahraničnej pracovnej cesty za rovnakých podmienok, môže byť vystavený jeden cestovný príkaz pre všetkých.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie ÚPSVaR a odvolanie

Prerušenie pracovnej cesty

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca.

Príklad z praxe

Ak bol zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu do Prahy a chce po skončení práce zostať v Prahe, môže požiadať zamestnávateľa o prerušenie pracovnej cesty.

Náhrady pri zahraničných pracovných cestách

Pri zahraničných pracovných cestách sa poskytujú náhrady za:

  1. Cestovné výdavky: Preukázané výdavky na dopravu (cestovné lístky, letenky, taxi).
  2. Výdavky na ubytovanie: Preukázané výdavky za ubytovanie v ubytovacom zariadení.
  3. Potrebné vedľajšie výdavky: Výdavky spojené s plnením úloh na pracovnej ceste (telefón, internet, parkovanie).
  4. Poistenie liečebných nákladov: Náhrada výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí.
  5. Stravné: Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste sa poskytuje za každý kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky, a to v závislosti od času trvania v tomto dni.

Príklady z praxe

  • Zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste nepoužil ubytovacie zariadenie a ubytoval sa u známych. V takom prípade nemá nárok na náhradu výdavkov za ubytovanie.
  • Zamestnanec bol na zahraničnej pracovnej ceste v Španielsku a vznikli mu výdavky na diaľničné poplatky. Tieto výdavky sa považujú za potrebné vedľajšie výdavky.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Na fyzické osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa zákon o cestovných náhradách vzťahuje len v prípade, ak je to dohodnuté v príslušnej dohode.

Príklady z praxe

  • Ak zamestnávateľ uzatvoril s fyzickou osobou dohodu o pracovnej činnosti na výkon vodiča a v dohode dohodol poskytovanie cestovných náhrad, dohodárovi vzniká nárok na cestovné náhrady.
  • Ak zamestnávateľ uzatvoril s fyzickou osobou dohodu o vykonaní práce na výkon administratívnych prác a poskytovanie cestovných náhrad nedohodol, poskytnuté finančné plnenie je pre dohodára zdaniteľným príjmom a pre zamestnávateľa nie je uznaným daňovým výdavkom.

Stravovanie pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie len zamestnancom v pracovnom pomere. Fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru nárok na stravovanie nemajú, avšak zamestnávateľ sa môže s dohodárom dohodnúť na zabezpečení stravovania.

Príklady z praxe

  • Ak zamestnávateľ uzatvoril s fyzickou osobou dohodu o pracovnej činnosti a v kolektívnej zmluve je ustanovené zabezpečenie stravovania aj pre dohodárov, dohodár má nárok na stravovanie.
  • Ak zamestnávateľ uzatvoril so študentom dohodu o brigádnickej práci študentov a zabezpečiť stravu nevie, môže poskytnúť finančný príspevok, ktorý je pre dohodára zdaniteľným príjmom.

Príspevok na rekreáciu

Podmienky pre poskytnutie príspevku na rekreáciu

Od 1. januára 2019 je príspevok na rekreáciu daňovým výdavkom zamestnávateľa. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.

Oprávnené výdavky

Za oprávnené výdavky sa považujú služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR, stravovacie služby, služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby a služby cestovného poistenia.

Preukazovanie výdavkov

Zamestnanec preukazuje zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.

Príklady z praxe

  • Ak zamestnanec predloží doklad o ubytovaní od osoby, ktorá nie je živnostníkom, ale poskytuje ubytovanie pod DIČ, je potrebné overiť, či spĺňa definíciu ubytovacieho zariadenia podľa zákona o podpore cestovného ruchu.
  • Ak zamestnanec absolvoval rekreáciu vo Vysokých Tatrách a každú noc spal v inom ubytovacom zariadení, príspevok na rekreáciu mu patrí, ak splní podmienku minimálne dvoch prenocovaní.

tags: #vzor #ukončenia #zmluvy #o #cestovný #príspevok