Žiadosť o preradenie na dennú prácu z dôvodu starostlivosti o dieťa: Právo a realita

Rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami je jednou z hlavných zásad medzinárodného pracovného práva a právneho poriadku Európskej únie. V Slovenskej republike sú účastníci pracovnoprávnych vzťahov viazaní pracovným zákonodarstvom. Zamestnávatelia sú povinní rešpektovať aj primárne a sekundárne komunitárne právo Európskej únie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku žiadosti o preradenie na dennú prácu z dôvodu starostlivosti o dieťa, a to z hľadiska platnej legislatívy Slovenskej republiky a Európskej únie.

Rovnosť príležitostí a zákaz diskriminácie

Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 111 z roku 1958 zakazuje diskrimináciu v zamestnaní a povolaní, pričom sa to vzťahuje aj na prístup k odbornému výcviku a podmienky zamestnania. Zákaz diskriminácie sa vzťahuje na pohlavie, rasu, farbu pleti, náboženstvo, politické názory, národnostný alebo sociálny pôvod.

Ústava Slovenskej republiky upravuje princíp slobody a rovnosti a všeobecný zákaz diskriminácie v článku 12. Článok 3 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa orientuje na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami. Článok 137 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva zdôrazňuje rovnosť pohlaví a v oblasti pracovnoprávnych vzťahov je vyjadrená ako „rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti na trhu práce a rovnaké zaobchádzanie v práci“.

Právo na osobitnú ochranu tehotných žien a matiek

Dohovory Medzinárodnej organizácie práce, legislatíva Európskych spoločenstiev i dokumenty Rady Európy okrem práva na rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie priznávajú tehotným ženám a matkám právo na osobitnú ochranu v pracovnoprávnych vzťahoch. Vo väčšej miere sa problematikou zaoberajú právne akty sekundárneho práva Európskych spoločenstiev.

Ochrana materstva sa na medzinárodnej úrovni dostala do pozornosti činnosti Medzinárodnej organizácie práce. Už v roku 1919 prijala dohovor č. 3 o zamestnávaní žien pred pôrodom a po pôrode a revidovala ho v roku 1952 pod číslom 183. Slovenská republika bola prvým ratifikujúcim štátom revidovaného dohovoru z roku 1952 (dohovor č. 183 o ochrane materstva, ktorý je vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 190/2002 Z. z.). Obsah dohovoru je orientovaný na dodržanie princípu osobitných pracovných podmienok zamestnaných matiek a posilnenie ochrany zdravia a bezpečnosti matky a dieťaťa. Štáty, ktoré sú dohovorom viazané, sa zaväzujú poskytovať materskú dovolenku, ktorá je pokrytá peňažnými dávkami a nediskriminovať ženy pri skončení pracovného pomeru z dôvodu tehotenstva a čerpania materskej dovolenky. Podľa dohovoru štáty musia prijať opatrenia zabraňujúce ženám vykonávať prácu predstavujúcu pre jej zdravie riziko. Zamestnávateľovi sa zakazuje požadovať od ženy, ktorú prijíma do práce, podrobiť sa zisteniu tehotenstva.

Prečítajte si tiež: Ako vyplniť žiadosť o príspevok na rekreáciu?

Zákonník práce a ochrana tehotných žien a matiek

Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) včleňuje úpravu pracovných podmienok žien, tehotných žien, matiek a mužov starajúcich sa o deti do siedmej časti nazvanej Podniková sociálna politika. Oproti predchádzajúcemu právnemu stavu sa rozširuje právna ochrana aj na mužov v čase starostlivosti o deti útleho veku.

Vo vzťahu k právnym povinnostiam zamestnávateľa voči ženám všeobecne, tieto sú vyjadrené v ustanovení § 160 Zákonníka práce ako povinnosť zriaďovať, udržiavať a zvyšovať úroveň sociálneho zariadenia a zariadení na osobnú hygienu pre ženy. Konkrétne požiadavky na charakter týchto zariadení, ich kvalitu, ako aj povinnosti zamestnávateľov umožniť zamestnancom sociálne a hygienické zariadenia využiť sú ustanovené v nariadení vlády č. 201/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.

Ústava Slovenskej republiky v článku 38 zaručuje právo ženám na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. Zákonník práce priznáva zvýšenú ochranu všetkým ženám pri výkone niektorých prác. Zakazuje zamestnávateľovi zamestnať ženy prácami, ktoré však nekonkretizuje. Odkazuje na nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktoré má príslušné ustanovenie § 161 ods. 1 Zákonníka práce vykonať. Zákaz výkonu prác v Zákonníku práce je daný všeobecne, týka sa prác pre ženy fyzicky neprimeraných alebo škodiacich ich organizmu, najmä však ohrozujúcich materské poslanie.

Ak je dôvodom odmietnutia uchádzačky jej tehotenstvo alebo materstvo (obava, že z týchto dôvodov bude žena často v práci vynechávať), zamestnávateľ sa dopúšťa diskriminujúceho konania, a to je zakázané. Odmietnutie zamestnať tehotnú ženu alebo matku a uprednostnenie inej uchádzačky (prípadne muža) o prácu je namieste iba vtedy, ak sa žena uchádza o prácu, ktorá je tehotným ženám a matkám detí do deviateho mesiaca po pôrode zakázaná. Účelom právnej úpravy je chrániť organizmus tehotných žien a matiek pred pôsobením škodlivých vplyvov a faktorov práce, pracovného prostredia a pracovných procesov.

Významným je ustanovenie Zákonníka práce, ktoré definuje, koho možno považovať za tehotnú zamestnankyňu a dojčiacu zamestnankyňu. V zmysle § 40 ods. 6 Zákonníka práce sa za tehotnú zamestnankyňu považuje taká, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie. Dojčiaca zamestnankyňa je taká, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tejto skutočnosti. Dôležitosť týchto definícií spočíva v ich realizačnej stránke, keďže od ich naplnenia je závislá existencia právnej ochrany tehotných a dojčiacich žien. Je podmienená oznámením zamestnávateľovi o určitých skutočnostiach.

Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Pokiaľ by išlo o prácu, ktorej výkon zakazuje nariadenie vlády č. 272/2004 Z. z. tehotným ženám alebo ak by zdravotný predpoklad vyplynul z iného právneho predpisu, je zamestnávateľ oprávnený žiadať od uchádzačky o prácu predloženie lekárskeho potvrdenia o tom, že nie je tehotná alebo o splnení iného zdravotného predpokladu. V záujme tehotnej uchádzačky alebo dojčiacej matky je vykonať všetky opatrenia, ktoré by eliminovali škodlivosť pracovného prostredia na jej organizmus a mohli by ohroziť jej zdravie a zdravie dieťaťa. V prípade, že sa zamestnávateľ dozvie o tehotenstve ženy alebo o tom, že je matkou malého dieťaťa alebo že svoje dieťa dojčí, tieto skutočnosti mu nebránia s ňou uzavrieť pracovný pomer, ale nemôže ju zamestnať prácou, ktorá je pre ňu osobitným predpisom zakázaná.

Ak nejde o vyššie uvedené špecifické prípady spĺňania zdravotných predpokladov, nie je zamestnávateľ oprávnený žiadať od uchádzačky informáciu o jej prípadnom tehotenstve. Porušil by tak právnu povinnosť, ktorá mu je daná zákonom. Žena by bola oprávnená žalovať ho na súde a požadovať primeranú peňažnú náhradu.

Zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa zisťovania a získavania aj ďalších informácií od uchádzača (uchádzačky), ktoré taxatívne vymenúva § 41 ods. 6 ZP. Vzhľadom na orientáciu tohto článku na pracovné podmienky tehotných žien, žien a mužov starajúcich sa o deti, je potrebné spomenúť aj zákaz informovať sa na rodinné pomery, nezisťovať napríklad, či je žena slobodná, vydatá, počet detí a pod.

Preradenie zamestnanca na inú prácu

Preradenie zamestnanca predstavuje zmenu v druhu vykonávanej práce, ktorá je vyvolaná určitými okolnosťami. Základným pravidlom je, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy (druh práce, miesto výkonu práce, mzdové podmienky) možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

Zákonník práce upravuje situácie, kedy je zamestnávateľ povinný preradiť zamestnanca na inú prácu. Dôvodom môže byť lekársky posudok, choroba z povolania, tehotenstvo alebo karanténne opatrenie.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie ÚPSVaR a odvolanie

Preradenie z dôvodu zdravotného stavu

Ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, zamestnávateľ je povinný ho preradiť na inú prácu, ktorá je pre neho vhodná. Pre tieto účely je potrebný lekársky posudok, ktorý jednoznačne konštatuje, že zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť na výkon doterajšej práce. Nemôže ísť o dočasnú stratu spôsobilosti.

Zamestnanec môže aj odmietnuť výkon práce, ak mu lekársky posudok zakazuje vykonávať doterajšiu prácu. V takom prípade má zamestnávateľ 15 dní na preloženie zamestnanca na inú vhodnú prácu.

Preradenie z dôvodu tehotenstva a materstva

Ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ je povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. Ak to nie je možné, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci. Ak dosahuje žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Ak tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Preradenie z dôvodu karanténneho opatrenia

Ak je zamestnanec postihnutý karanténnym opatrením, zamestnávateľ je povinný ho preradiť na inú prácu, pri ktorej nehrozí riziko prenosu prenosnej choroby.

Pracovný čas a starostlivosť o dieťa

Zákonník práce ustanovuje týždenný pracovný čas v rozsahu najviac 40 hodín a priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Ak tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

V prípade tehotnej ženy, ženy alebo muža trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako tri roky, osamelej ženy alebo osamelého muža, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, je možné zamestnávanie prácou nadčas, avšak iba s ich súhlasom. Pracovnú pohotovosť s nimi možno tiež len dohodnúť, t. j. v žiadnom prípade nemôže ísť zo strany zamestnávateľa o jej jednostranné nariadenie.

Vzor žiadosti o preradenie na dennú prácu z dôvodu starostlivosti o dieťa

Vzhľadom na vyššie uvedené, žiadosť o preradenie na dennú prácu z dôvodu starostlivosti o dieťa by mala obsahovať nasledovné:

1. Identifikačné údaje zamestnanca a zamestnávateľa.
2. Odkaz na Zákonník práce a iné relevantné právne predpisy.
3. Dôvod žiadosti (starostlivosť o dieťa).
4. Návrh na úpravu pracovného času alebo preradenie na inú prácu.
5. Prílohy (napr. rodný list dieťaťa).

Podpora duševného zdravia v akademickom prostredí

Lekárska fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave spustila prvú Akademickú poradňu - psychologické konzultácie a poradenstvo v oblasti osobného rastu študentov. Psychologickú pomoc pre študentov zastrešuje Ústav psychológie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Poradenstvo má charakter konzultácií, ktoré sa týkajú rôznych oblastí osobného rastu a duševného zdravia. Témy sa rôznia, môže ísť o zvládanie stresu, vyhorenie, strach zo zlyhania, stavy úzkosti, napätia a mnoho iných.

„Tlak a náročnosť, ktoré so sebou nesie štúdium medicíny spolu so súčasnou rýchlou a náročnou dobou prinášajú náročné situácie, ktoré často vyústia aj do predčasného ukončenia štúdia. Najmä v súčasnej dobe je dôležité, aby študenti a študentky mali prístup k podpore ich duševného zdravia. Psychologická poradňa bude k dispozícii našim študentom medicíny bezplatne s cieľom zmierniť stres, zlepšiť duševné prežívanie a zvládnuť akademické nároky.“ Vysvetľuje potrebu podpory duševného zdravia dekan LF SZU doc. MUDr. Mgr. Ladislav Kužela, PhD., MPH.

Psychologické poradenstvo LF SZU je profesionálna činnosť psychológov Ústavu psychológie LF SZU, zameraná na podporu študentov pregraduálneho vzdelávania, nachádzajúcich sa v rôznych náročných životných situáciách.

„Počas konzultácií sa prostredníctvom aktívnej účasti študentov, zameriame na spoločné preskúmanie zdrojov ťažkostí a možností zvládania konkrétnych výziev. Poradňa bude zabezpečovať aj tematické odporúčania na rôzne druhy ťažkostí (napríklad ADHD), ktoré sťažujú akademické fungovanie.“ Približuje fungovanie psychologickej podpory psychologička Mgr. et Mgr. Annamária Antalová, PhD.

Kvalitné duševné zdravie je kľúčom k celkovému blahu a kvalite živote. Poskytnutie podpory študentom v tejto oblasti im môže pomôcť cítiť sa lepšie, zvládať každodenné výzvy a zároveň dosahovať ich osobné a profesionálne ciele. Rovnako prospieva k zvýšeniu povedomia o duševných problémoch a odstráneniu stigmy spojenej s hľadaním pomoci v tejto oblasti. Osobné konzultácie budú v miestnosti 125 (pri dekanáte LF SZU), každú stredu od 10:00 do 13:00. Pri stretnutiach budú dodržané etické princípy psychologickej práce, vrátane mlčanlivosti: t.j. psychológ rešpektuje dôvernosť získaných informácií počas sedení. Ide o službu Lekárskej fakulty SZU pre svojich študentov.

tags: #vzor #žiadosti #o #preradenie #na #dennú