Zmena spoločenskej zmluvy, dedenie a vzorové situácie

Spoločenská zmluva je základným kameňom každej spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.). Upravuje vzťahy medzi spoločníkmi, ich práva a povinnosti, ako aj fungovanie spoločnosti ako celku. V priebehu existencie spoločnosti môže nastať potreba zmeny spoločenskej zmluvy, napríklad v dôsledku zmeny spoločníkov, výšky vkladov, alebo z dôvodu prispôsobenia sa novým právnym predpisom. Dôležitou súčasťou spoločenskej zmluvy je aj úprava dedenia obchodného podielu, ktorá môže mať zásadný vplyv na budúcnosť spoločnosti.

Spoločenská zmluva ako základný dokument s.r.o.

V procese založenia a fungovania s.r.o. je najdôležitejším dokumentom spoločenská zmluva. Spoločenská zmluva musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, určenie spoločníkov a výšku vkladu každého z nich, označenie konateľov (ak sa kreuje, tak aj označenie členov dozornej rady), výšku rezervného fondu, náklady spoločnosti súvisiace s jej vznikom a prípadne výhody poskytnuté osobám, podieľajúcim sa na založení spoločnosti. Podpisy na spoločenskej zmluve musia byť úradne overené. Na internete je dostupných množstvo vzorov spoločenských zmlúv, ktoré však nereflektujú potreby konkrétnych spoločníkov. Okrem uvedených náležitostí totiž možno podľa uváženia zakladateľov v spoločenskej zmluve upraviť aj ďalšie oblasti. V tomto článku upozorníme na najdôležitejšie oblasti a klauzuly, ktorým je potrebné venovať pozornosť.

Úprava delenia zisku v spoločenskej zmluve

Všeobecne platí, že nárok na podiel na zisku sa počíta podľa pomeru vkladu spoločníka ku celkovému imaniu. Vezmime si ako príklad s.r.o. založenú dvoma spoločníkmi so základným imaním 10 000 eur, na ktorom sa jeden spoločník podieľal sumou 8 000 eur a druhý iba 2 000 eur. V takejto spoločnosti má prvý spoločník nárok na 80 % zisku a druhý spoločník na 20 % zisku. Z rozličných dôvodov však spoločníci nemusia považovať takéto rozdelenie zisku za spravodlivé. V takom prípade sa môžu spoločníci v spoločenskej zmluve dohodnúť na vyplácaní podielu na zisku aj v inom pomere. Napríklad tak, že obaja spoločníci budú mať nárok na polovicu zisku.

Dedenie obchodného podielu

Obchodný podiel sa dedí. Ak má zosnulý viacerých dedičov, môže dôjsť aj k situácii, že obchodný podiel zdedia viacerí dedičia. V takom prípade vykonávajú práva plynúce z neho prostredníctvom spoločného zástupcu. Ďalšou možnosťou je rozdelenie obchodného podielu (s tým musí súhlasiť valné zhromaždenie) medzi dedičov, pričom každý podiel musí mať podiel minimálne 750 eur na základnom imaní spoločnosti. Rovnako to platí, ak je spoločníkom právnická osoba (napríklad iná s.r.o.). V prípade jej zániku obchodný podiel prechádza na jej právnych nástupcov.

Spoločenská zmluva však môže dedenie obchodného podielu vylúčiť. V takom prípade majú dedičia nárok na tzv. vyrovnávací podiel. Jeho výška sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom spoločník zomrel resp. zanikol. Vyrovnávací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak spoločenská zmluva ani stanovy neurčia inak. Spoločníci často dajú prednosť vyplateniu vyrovnávacieho podielu, než aby mali do spoločnosti prijať nových spoločníkov. Takúto eventualitu však treba dohodnúť už pri uzavieraní spoločenskej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Ako vyplniť žiadosť o príspevok na rekreáciu?

Ak je dedenie vylúčené, obchodný podiel nadobúda sama spoločnosť (teda spoločnosť sama vlastní svoj obchodný podiel). Takáto situácia však nie je žiaduca, a preto vzniká povinnosť spoločnosti do šiestich mesiacov tento podiel previesť na jedného zo spoločníkov, rozdeliť medzi viacerých spoločníkov alebo previesť na tretiu osobu.

Právna úprava dedenia obchodného podielu

Právna úprava obchodných spoločností obsiahnutá v Obchodnom zákonníku čiastočne upravuje i režim právnych následkov spojených so smrťou fyzickej osoby - spoločníka obchodnej spoločnosti. No nie je to norma upravujúca dedenie ako také. Preto sa musíme vrátiť k úvodným ustanoveniam § 1 ods. Dedenie obchodného podielu si z hľadiska vývoja právnych vzťahov prešlo určitou zmenou. Úprava obsiahnutá v § 116 Obchodného zákonníka, účinná do 31.12.2001, ustanovovala, že obchodný podiel sa dedí za splnenia dvoch podmienok - ak to spoločenská zmluva výslovne pripúšťala a súčasne sa dedič o účasť v spoločnosti prihlásil do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. No v dôsledku zmeny právnej úpravy účinnej od 1.1.2002 došlo k posilneniu postavenia spoločnosti. Dedič už stratil možnosť rozhodnúť sa, či podá alebo nepodá prihlášku o účasť v spoločnosti. Obchodný podiel je teda predmetom dedičského konania. Zákon počíta s alternatívou zrušenia účasti dediča v spoločnosti s ručením obmedzeným na dvoch miestach (v § 116 ods. 2 OBZ a § 148 ods. 1 OBZ). V oboch prípadoch je dôvodom pre zrušenie účasti spoločnosti nemožnosť spravodlivo požadovať, aby spoločník (§ 148 OBZ), resp. dedič (§ 116 OBZ), ktorý sa stal spoločníkom, v spoločnosti zotrval. Daný stav prezumpcie prechodu obchodného podielu ex lege na dediča je možné do istej miery negovať. V prvom rade je potrebné vziať do úvahy ustanovenia spoločenskej zmluvy, ktorá môže v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka dedenie obchodného podielu vylúčiť. V druhom prípade dochádza k prelomeniu tejto zásady v dôsledku uplatnenia zásady lex specialis derogat legi generali, napr. v prípade dedenia obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá poskytuje právne služby. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii - dedičom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len advokát. Takáto právna úprava reaguje najmä na situácie, kedy sa dedič stáva vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ale nie je schopný, resp. nemá záujem zodpovedne sa podieľať na činnosti súvisiacej s členstvom v spoločnosti.

Možnosti úpravy dedenia v spoločenskej zmluve

Spoločnosť má okrem základného výberu, a to buď umožnenie dediť obchodný podiel, alebo toto úplne vylúčiť (samozrejme neplatí to pre jednoosobovú spoločnosť) ešte tretiu alternatívu. Čiže spoločnosť môže viazať dedenie obchodného podielu určitou podmienkou alebo podmienkami v rámci spoločenskej zmluvy. Dôvod tohto záveru je až prozaický. § 116 ods.

Dedenie obchodného podielu a judikatúra

Do tohto celého procesu pravidiel zasahuje tiež judikatúra a vzhľadom na veľkú blízkosť právnej úpravy obchodných spoločností je viac ako žiaduce poukázať aj na tieto aspekty. Český Najvyšší súd vydal totiž rozhodnutie, ktorým potvrdil a spresnil svoju doterajšiu judikatúru v oblasti dedenia obchodného podielu. Obe rozhodnutia sú verejne prístupné na stránke Najvyššieho súdu (sp. Favorizácia valného zhromaždenia a spoločenskej zmluvy je hlavným motívom obidvoch z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu. Teda spoločnosť má okrem základného výberu, a to buď umožnenie dediť obchodný podiel, alebo toto úplne vylúčiť (samozrejme neplatí to pre jednoosobovú spoločnosť) ešte tretiu alternatívu. Čiže spoločnosť môže viazať dedenie obchodného podielu určitou podmienkou alebo podmienkami v rámci spoločenskej zmluvy. Dôvod tohto záveru je až prozaický. § 116 ods.

Zánik spoločníka a jeho vplyv na spoločenskú zmluvu

Zánik právnickej osoby ako spoločníka s právnym nástupníkom, t. j. bez likvidácie, je predmetom úpravy § 116 ods. 1 Obchodného zákonníka. Prípady zániku spoločníka - právnickej osoby s likvidáciou však už osobitne nerieši, preto sa analogicky uplatňujú ustanovenia zo všeobecnej časti pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti počas trvania spoločnosti. „Z týchto dôvodov je preto praktické riešenie tejto situácie v spoločenskej zmluve. Spoločenská zmluva môže napr. obsahovať ustanovenie, že v prípade likvidácie spoločníka dôjde k zníženiu základného imania spoločnosti o vklad spoločníka, ktorý je v likvidácii a k následnému vyrovnaciemu podielu likvidátorovi“68 Nájdu sa však i spôsoby, ako je tomu možné predísť. V tomto prípade prichádza do úvahy zakotvenie predkupného práva v prospech ostatných spoločníkov na obchodný podiel spoločníka v likvidácií, resp.

Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Prevod a založenie obchodného podielu a ich úprava v spoločenskej zmluve

Podľa zákonnej úpravy platí, že na prevod (predaj, darovanie) obchodného podielu inému spoločníkovi sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia a prevod obchodného podielu inej osobe ako spoločníkovi nie je možný. Spoločenskou zmluvou však možno upraviť podmienky prevodu odlišne. Spoločenská zmluva môže napríklad úplne vylúčiť prevod obchodných podielov medzi spoločníkmi alebo naopak, môže zjednodušiť aj prevod podielu na osoby iné ako sú spoločníci. Spoločenská zmluva môže takisto akékoľvek prevody obchodných podielov podmieniť súhlasom valného zhromaždenia. Čo sa týka záložného práva, podmienky na jeho zriadenie sú totožné s podmienkami prevodu obchodného podielu. To znamená, že zriadenie záložného práva je možné za takých podmienok, za akých by bol možný prevod obchodného podielu. Ak napríklad spoločenská zmluva podmieňuje prevod obchodného podielu súhlasom valného zhromaždenia, takýto súhlas bude vyžadovaný aj pre zriadenie záložného práva. Ak sa súhlas nevyžaduje pre prevod vlastníctva, nevyžaduje sa ani pre zriadenie záložného práva.

Zmluva o prevode obchodného podielu

Zmena spoločníka a prevod obchodného podielu sa uskutočňuje na základe zmluvy o prevode obchodného podielu. Prevod obchodného podielu v s. r. o. Postup prevodu obchodného podielu v s. r. o. Nižšie nájdete vzor zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorej prílohu tvorí rozhodnutie jediného spoločníka o udelení súhlasu s prevodom.

Vzorové ustanovenia zmluvy o prevode obchodného podielu

"uzatvorená podľa § 115 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Základné imanie spoločnosti je v hodnote _ EUR (slovom: _ eur) a je splatené v celom rozsahu ku dňu podpisu tejto zmluvy. Prevodca týmto prevádzaný obchodný podiel v spoločnosti prevádza na nadobúdateľa a nadobúdateľ tento prevádzaný obchodný podiel prijíma a zaväzuje sa za podmienok dohodnutých v tejto zmluve uhradiť prevodcovi odplatu za prevádzaný obchodný podiel. Nadobúdateľ sa nadobudnutím prevádzaného obchodného podielu stane jediným spoločníkom a majiteľom 100 %-tného obchodného podielu, ktorý zodpovedá celému peňažnému vkladu na základnom imaní spoločnosti. Nadobúdateľ vyhlasuje, že pristupuje k spoločenskej zmluve a stanovám spoločnosti, v súlade s § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka. Prevodca ako jediný spoločník vykonávajúci pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti dňa ___ rozhodol o udelení súhlasu s prevodom prevádzaného obchodného podielu podľa tejto zmluvy. Prevodca ako jediný spoločník výslovne prejavil svoju vôľu nevyužiť predkupné právo k prevádzanému obchodnému podielu. Druhá splátka odplaty vo výške ____ EUR (slovom: eur) z celkovej odplaty bude uložená do notárskej úschovy notárovi, so sídlom __, za účelom vydania peňazí prevodcovi bezodkladne po predložení výpisu spoločnosti z Obchodného registra Okresného súdu ___, použiteľného na právne úkony, kde bude ako výlučný a jediný spoločník uvedený nadobúdateľ, t. j. spoločnosť nie je predĺžená ani platobne neschopná v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. V prípade, ak ktorékoľvek vyhlásenie prevodcu vyjde najavo ako nepravdivé, neúplné, nepresné alebo porušujúce právne predpisy Slovenskej republiky (a to aj čiastočne), považuje sa to na účely tejto zmluvy za hrubé porušenie povinnosti prevodcu a nadobúdateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť. Prevodca sa zaväzuje, že po dobu 3 rokov odo dňa podpisu tejto zmluvy nebude sám ani prostredníctvom tretích fyzických alebo právnických osôb vykonávať žiadnu činnosť konkurujúcu predmetu činnosti spoločnosti, nebude mať priamy ani nepriamy podiel v spoločnostiach konkurujúcich činnosti spoločnosti, nebude sa účastniť zakladania ani činnosti týchto spoločnosti, nevstúpi do pracovného ani obdobného pracovného pomeru v takých spoločnotiach, ani nebude pre takéto spoločnosti vykonávať žiadnu poradenskú ani inú činnosť, a to ani bezodplatne. Tento zákaz konkurencie platí len na území Slovenskej republiky a v prípade jeho porušenia je prevodca povinný uhradiť nadobúdateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100.000,- EUR (slovom: stotisíc eur). Prevodca sa zaväzuje, že nebude vyvíjať žiadnu náborovú činnosť zamestnancov spoločnosti, bez predchádzajúceho písomného súhlasu nadobúdateľa, a to nielen pre vlastnú činnosť ale ani činnosť tretích strán. V prípade porušenia tohto záväzku je prevodca povinný uhradiť nadobúdateľovi zmluvnú pokutu vo výške 75.000,- EUR (slovom: sedemdesiatpäťtisíc eur)."

Ďalšie dôležité ustanovenia spoločenskej zmluvy

Vylúčenie člena

Zákon ustanovuje, že so súhlasom spoločníkov, ktorých vklady predstavujú aspoň polovicu základného imania možno vylúčiť spoločníka, ktorý závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a písomne upozornený. Zákon však neustanovuje, čo možno považovať za závažné porušenie povinností. Je preto vhodné, aby sa spoločníci v spoločenskej zmluve dohodli, čo sa za závažné porušenie povinností bude za závažné považované (napríklad poškodzovanie mena spoločnosti, vykonávanie činností, ktoré poškodzujú spoločnosť alebo iné konanie, ktorého by sa podľa zakladateľov mal spoločník zdržať).

Valné zhromaždenie a ochrana menšinových spoločníkov

Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia a kontroly činnosti spoločnosti na valnom zhromaždení. Valné zhromaždenie rozhoduje o dôležitých personálnych a organizačných otázkach. Valné zhromaždenie sa považuje za uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu hlasov a rozhodnutia prijíma väčšinou prítomných hlasov. O najdôležitejších otázkach rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou (najmä o zmene spoločenskej zmluvy, zvýšení a znížení základného imania, zrušení spoločnosti). Takáto forma hlasovania zvýhodňuje väčšinových spoločníkov, a preto je možné do spoločenskej zmluvy doplniť ustanovenia zlepšujúce pozíciu menšinových spoločníkov a tým ich chrániť pred svojvôľou väčšinového spoločníka. Prvým spôsobom, ktorý zvýhodňuje menšinových spoločníkov, je úprava veľkosti ich hlasov na valnom zhromaždení. Pri hlasovaní sa totiž počet hlasov spoločníka určuje pomerom jeho vkladu ku základnému imaniu (podobne ako pri deľbe zisku). Spoločenská zmluva môže upraviť kvalitu hlasov jednotlivých spoločníkov aj inak; napríklad tak, že všetci spoločníci budú mať pri hlasovaní rovnaký hlas. Druhým spôsobom je zvýšenie počtu hlasov potrebných na prijatie rozhodnutia valným zhromaždením. Ako je uvedené vyššie, valné zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou, resp. dvojtretinovou väčšinou hlasov počítaných podľa podielov. Spoločenská zmluva však môže počet hlasov potrebných pre prijatie rozhodnutia zvýšiť.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie ÚPSVaR a odvolanie

Obmedzenie konateľských oprávnení

Spoločenská zmluva (alebo stanovy) môžu obmedziť konateľské oprávnenie. Spoločenská zmluva môže napríklad stanoviť, že na uzavieranie kontraktov s vysokou hodnotou sa vyžaduje súhlas všetkých alebo aspoň dvoch konateľov. Takéto obmedzenie je však účinné len dovnútra spoločnosti a nie je účinné voči tretím osobám. Napriek tomu má takéto obmedzenie zmysel, pretože konateľ je v prípade porušenia tohto zákazu povinný nahradiť spoločnosti škodu, ktorá tým vznikla. V prípade, že je za porušenie tohto zákazu dohodnutá aj zmluvná pokuta, konateľ je povinný ju zaplatiť aj v prípade, že ku vzniku škody nedošlo, stačí že konal spôsobom, ktorým prekročil svoje oprávnenie.

Úprava zrušenia spoločnosti

V niektorých situáciách majú spoločníci záujem na založení spoločnosti len za trvania určitých podmienok. V takom prípade sa môžu dohodnúť, že ak v budúcnosti nastane určitá situácia alebo bude splnená určitá podmienka, spoločnosť zanikne. Ak ostatní spoločníci zrušenie spoločnosti odmietnu, ten, kto má na tom záujem, môže sa domáhať zrušenia spoločnosti na súde.

Ďalšie aspekty spoločenskej zmluvy

Okrem uvedených najdôležitejších oblastí však možno v spoločenskej zmluve presnejšie upraviť aj ďalšie oblasti. V ďalšom texte upozorníme na menej dôležité aspekty spoločenskej zmluvy, ktoré však spoločníci môžu mať záujem upraviť.

Určenie nepeňažného vkladu

Ak jeden alebo viacero spoločníkov vkladá do spoločnosti nepeňažný vklad, spoločenská zmluva musí obsahovať určenie predmetu tohto vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa započítava na vklad.

Splatnosť peňažného vkladu

Podľa zákonnej úpravy je pri zápise s.r.o. do obchodného registra spoločník povinný splatiť minimálne 30 % vkladu, ku ktorému sa zaviazal, pričom celkovo musí byť splatených aspoň 50 % základného imania. Splatnosť zostatku vkladov spoločníkov určuje spoločenská zmluva. Maximálne možno lehotu splatnosti určiť na 5 rokov. Za splatenie zvyšku vkladu ručí spoločník svojím majetkom.

Rezervný fond

Spoločnosť má zo zákona povinnosť vytvoriť rezervný fond, ktorý sa použije na úhradu strát, ktoré vznikli pri činnosti spoločnosti. Je jednou z možností, ako sa môže spoločnosť dostať z prechodne ťažkej finančnej situácie. V spoločenskej zmluve možno dohodnúť, že valné zhromaždenie bude oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti. Táto povinnosť môže byť stanovená až do výšky polovice vkladu jednotlivých spoločníkov.

Zvolávanie valného zhromaždenia

Valné zhromaždenie spoločnosti sa musí konať minimálne raz za rok a jeho konanie treba oznámiť spoločníkom písomnou pozvánkou najmenej 15 dní pred jeho konaním spolu s programom valného zhromaždenia. Spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie sa musí konať častejšie (nikdy nie menej často) a takisto môže odlišne upraviť podmienky pozývania.

Zákaz konkurencie

Znamená zákaz konateľa vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti podnikania spoločnosti. Konateľ nesmie v oblasti podnikania spoločnosti vo vlastnom mene uzavierať a sprostredkúvať obchody, byť štatutárnym orgánom v inej spoločnosti s podobným predmetom podnikania (iba ak tam má podiel aj spoločnosť, kde už je konateľom), zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením (t.j. spoločník vo verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár v komanditnej spoločnosti alebo komanditista v komanditnej spoločnosti, ak je v názve spoločnosti jeho meno). Spoločenská zmluva môže stanoviť aj ďalšie obmedzenia môže upraviť zákaz konkurencie aj pre spoločníkov.

Prečo je dôležité upraviť si vzťahy písomne? Kde?

Spoločne so založením spoločnosti by si zakladatelia mali upraviť vzťahy medzi sebou tak, aby predišli budúcim a často zbytočným sporom. Dobre nastavené pravidlá dokážu dokonca zvýšiť stabilitu tímu v ťažkých časoch.

Spoločenská zmluva verzus dohoda spoločníkov (SHA)

Zatiaľ čo spoločenská zmluva a stanovy obsahujú len povinné korporátne údaje (o spoločníkoch, základnom imaní, prvých konateľoch, dozornej rade a iné), SHA upravuje práva a povinnosti detailnejšie, s dôrazom na vzájomné vzťahy spoločníkov (napr. vesting), systém riadenia spoločnosti a zamedzenie vzniku budúcich konfliktov. Kým spoločenská zmluva a stanovy sa povinne ukladajú do zbierky listín verejne prístupnej v obchodnom registri, SHA sa nezverejňuje. SHA je teda vhodným nástrojom na úpravu citlivých vzťahov medzi spoločníkmi, ako napríklad spôsob nominácie konateľov resp.

Spoločenská zmluva môže upravovať, okrem povinných korporátnych údajov, tiež iné dôležité technikality, ktoré, ak majú byť vymožiteľné, musia byť v spoločenskej zmluve. Ide najmä o predkupné právo, zákaz dedenia obchodného podielu, podiel na hlasovacích právach a zisku a iné, pričom je možné ich došpecifikovať (nad zákonný rámec) bližšie v SHA. Pre prípad prevodu obchodného podielu inému spoločníkovi resp. osobe mimo spoločnosti, môžete zakotviť predkupné právo. V takom prípade predávajúci musí prevádzaný obchodný podiel najskôr ponúknuť ostatným spoločníkom za cenu, za ktorú ho plánuje predať. Ak o daný obchodný podiel prejavia záujem viacerí, typicky by si ho mali rozdeliť podľa proporcionality svojich existujúcich obchodných podielov. Presné aspekty predkupného práva si však môžete ukotviť v spoločenskej zmluve. Pri fyzických osobách je vhodné vylúčiť dedenie obchodného podielu (v Česku ale nie je možné pri a.s. a družstve), aby zakladatelia nestratili kontrolu nad spoločnosťou. Pri dedení totiž nemáte dosah na to, kto obchodný podiel zdedí a mnohokrát ani neviete, kto dediči sú alebo budú. Prebiehajúce dedičské konanie k zdedenému obchodnému podielu môže tiež ochromiť resp. V dôsledku vylúčenia dedenia, obchodný podiel smrťou spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho následne (ideálne na základe dohodnutého kľúča) prevedie na zostávajúcich spoločníkov. Hlasovanie predstavuje základnú schopnosť manažovať spoločnosť. Startupy sú typické častými zmenami vlastníckej štruktúry. Pri rozdelení hlasovacích práv sa snažte myslieť aspoň na 3 až 5 rokov dopredu a nechávajte si dostatočnú rezervu. Možností máte viac. Napr. nie každý spoločník musí mať rovnaké alebo hlasovacie práva proporčné k výške obchodného podielu. Pri ESOP-e je bežné, že členovia tímu nemajú žiadne hlasovacie práva. Investorom tiež záleží na tom, aby po seed investícií mali väčšinu hlasovacích práv zakladatelia. Kontrolu nad vstupom tretích strán do vašej spoločnosti viete zabezpečiť aj zakotvením potreby súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti s prevodom obchodného podielu. Pre tento účel viete nastaviť aj vyšší počet potrebných hlasov, ako zákonom vyžadovanú väčšinu hlasov prítomných spoločníkov.

Okrem neverejnosti je hlavnou výhodou SHA jej zmluvná voľnosť a flexibilita. Zmluvnými stranami sú všetci alebo len niektorí spoločníci. Zmluvnou stranou môže byť aj samotná spoločnosť, najmä v prípade, ak chcete, aby niektoré povinnosti dodržiavala aj ona. Môže ísť o povinnosť neudeliť výhradnú licenciu k IP tretej strane (napr. V SHA odporúčame dohodnúť sankčný mechanizmus pre prípad jej porušenia zmluvnou stranou (bad leaver). Sankcia za takéto porušenie je súdne vymožiteľná. Častou sankciou je povinnosť porušujúceho spoločníka predať svoj obchodný podiel za zníženú hodnotu ostatným spoločníkom. Nakoľko je SHA zmluvou, na akékoľvek zmeny je potrebný podpis všetkých zmluvných strán. Pri veľkom počte zmluvných strán môže byť pristúpenie nových spoločníkov alebo nutnosť zmeniť čo i len jedno ustanovenie SHA nočnou morou.

Tag along chráni menšinových spoločníkov, ktorým umožňuje predať svoj podiel spoločne s ďalšími spoločníkmi, ktorý chcú exitovať spoločnosť. Cieľom je zamedziť situácii, v ktorej sa zakladatelia dohodnú s novým kupujúcim na exite, pričom “zabudnú” zapojiť menšinových spoločníkov. Tag along tak vnáša do tímu väčšiu dôveru. Drag along obvykle slúži zakladateľom, ktorým umožňuje prinútiť menšinových spoločníkov (investorov a členov tímu) predať svoje podiely pri celkovom exite spoločnosti. Kupujúci totiž môže akvizíciu podmieniť nadobudnutím 100% podielu spoločnosti. Non-compete zabraňuje úniku know-how ku konkurencii, resp. vytváraniu novej konkurencie samotnými spoločníkmi. Podiely distribuované členom tímu zvyšujú lojalitu, keďže členovia tímu nie sú zamestnancami v pravom slova zmysle, ale partnermi. Ak sa bude dariť spoločnosti, budú z toho profitovať aj oni. Podiel v spoločnosti sa však nerozdáva. Väčšina spoločností podmieňuje nadobudnutie podielu prácou počas 3 až 4 ročného obdobia. Čas nadobudnutia podielu: Vestingová doba sa väčšinou pohybuje medzi 3 až 4 rokmi. Cliff: Je to akási “garantovaná hranica” stanovujúca minimálnu dobu (typicky 12 mesiacov) spolupráce predtým, ako pracovník získa nárok na prvú vyvestovanú časť podielu. Ak člen tímu opustí spoločnosť skôr ako nastane cliff, nezíska žiadny podiel. Frekvencia vestingu: Po uplynutí cliffu sa zostávajúci podiel môže vestovať v pravidelných intervaloch, typicky raz ročne, alebo raz mesačne. Ročné cykly predstavujú pri niektorých typoch ESOPov menšiu administratívnu záťaž. Výpočet veľkosti podielu: Pri kľúčových ľuďoch je obvyklé si s nimi vopred dohodnúť veľkosť podielu (podliehajúci riedeniu), ktorý môžu počas 3 až 4 rokov vyvestovať. Ostatní členovia tímu typicky získavajú podiely naviazané na výšku ich odmeny, napr. každý mesiac vestujú ekvitu v hodnote 20% z ich mesačnej odmeny. Vesting sa často aplikuje aj na samotných zakladateľov, ktorí sú pre úspech biznisu kľúčoví a nie sú jednoducho nahraditeľní. Vesting pre zakladateľov možno kombinovať aj s lock-up period (dlhou výpovednou lehotou), ktorá umožňuje zakladateľovi startup opustiť až po uplynutí napr. Výnimočne sa môže stať, že dôjde k zablokovaniu valného zhromaždenia (deadlock) jedným alebo skupinou spoločníkov. Tým sa znemožní fungovanie spoločnosti. Riešením je ruská ruleta (shoot out). Najčastejšie sa to stáva pri dôležitých rozhodnutiach, kde je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých hlasov, napr. Blokovaní spoločníci môžu vyzvať blokujúcich spoločníkov, aby tí od blokovaných spoločníkov odkúpili podiely za stanovenú cenu. Pri budúcich investičných kolách, v ktorých bude cena za podiel nižšia, ako v predchádzajúcich kolách (down round), sa môžu aktivovať mechanizmy proti neproporčnému riedeniu podielov existujúcich investorov. Máte 2 možnosti: broad-based weighted average a full ratchet.

tags: #zmena #spoločenská #zmluva #dedenie #vzor