Vzťah sociálny pracovník a klient: Etické aspekty

Vzťah medzi sociálnym pracovníkom a klientom je komplexný a citlivý, pričom etické aspekty zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní kvality a efektívnosti poskytovaných služieb. Tento článok sa zameriava na etické princípy a hodnoty, ktoré sú nevyhnutné pre profesionálny výkon sociálnej práce, a na to, ako tieto princípy ovplyvňujú vzťah medzi sociálnym pracovníkom a klientom.

Hodnoty ako súčasť etického rozhodovania

Hodnoty sú neoddeliteľnou súčasťou etického rozhodovania v sociálnej práci. Ovplyvňujú správanie a konanie sociálneho pracovníka a môžu byť zdrojom etických dilem. Hodnoty môžeme rozlišovať podľa rôznych kritérií, ako sú kultúrne, mravné, náboženské, spoločenské, estetické a politické. Taktiež ich môžeme kategorizovať podľa ich nositeľov na individuálne, rodinné, skupinové, inštitucionálne, cirkevné a profesijné.

Sociálny pracovník sa často stretáva s konfliktom hodnôt medzi klientom, inštitúciou, v ktorej pracuje, a vlastnými profesijnými a osobnými hodnotami. Tento konflikt môže viesť k situáciám, kde žiadna alternatíva riešenia nie je ideálna. Každý systém (klient, inštitúcia, pracovník a profesia) má svoj vlastný súbor hodnôt, ktoré môžu byť v rozpore s hodnotami a požiadavkami ostatných systémov.

Osobné hodnoty sociálneho pracovníka a klienta sú ovplyvnené ich skúsenosťami, náboženstvom a kultúrou. Hodnoty sociálnej práce sú zvyčajne definované v národných a nadnárodných etických kódexoch. Hodnoty inštitúcie vychádzajú z filozofie zriaďovateľov a ich náboženského alebo ideového presvedčenia. Niektoré inštitúcie majú vypracované vlastné etické kódexy, ktoré sú pre zamestnancov záväzné a vyjadrujú vedomé hodnoty organizácie.

Pre zodpovednú profesionálnu činnosť je dôležité, aby sociálny pracovník poznal hierarchiu svojich hodnôt, vrátane skrytých hodnôt, ktoré si uvedomuje v interakcii s ostatnými. Ujasňovanie hodnôt je celoživotný proces, ktorý vyžaduje sebakritické skúmanie vlastných motívov a cieľov. Okrem osobných a profesijných hodnôt ovplyvňujú činnosť sociálneho pracovníka aj spoločenské hodnoty, ako sú hodnoty Európskej únie a Organizácie spojených národov, ktoré sú založené na univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity a na princípoch demokracie a zákonnosti.

Prečítajte si tiež: Pochopenie sociálnych vzťahov

Sociálni pracovníci často pracujú v napätí medzi profesijnou etikou a byrokratickými pravidlami. Konflikt medzi požiadavkami inštitúcie a profesijnými hodnotami je častou príčinou etických dilem. Sociálni pracovníci môžu byť obzvlášť citliví na inštitucionálno-profesijný konflikt, pretože sociálna práca je poháňaná hodnotami a jej členovia majú silne internalizované profesijné hodnoty a morálne princípy.

Udržiavanie profesijnej identity je dôležité pre zachovanie podstaty sociálnej práce. Profesijná identita sa formuje počas štúdia a posilňuje sa odbornými konferenciami a členstvom v profesijnej organizácii. Permanentné vzdelávanie a osobnostný rast sú tiež dôležité.

Musil a Nečasová identifikovali tri spôsoby zvládania nesúrodých očakávaní:

• Obchádzanie dilem: Sociálni pracovníci sa snažia unikať pred ťažkým rozhodovaním, čo vedie k zatlačeniu dilemy do latentnej fázy.
• Snažiť sa o zmenu nesúrodých podmienok: Sociálni pracovníci sa snažia modifikovať pracovné podmienky tak, aby im nebránili konať v súlade s morálnym ideálom.
• Modifikácia morálnych ideálov: Sociálni pracovníci prispôsobujú svoje morálne ideály podmienkam, v ktorých pracujú.

Banks identifikovala štyri typy sociálnych pracovníkov:

• Angažovaný sociálny pracovník: Chápe svoju prácu ako spôsob uplatňovania osobných morálnych hodnôt a správa sa ku klientom empaticky a s rešpektom.
• Radikálny sociálny pracovník: Vkladá osobné hodnoty do praxe s cieľom zmeniť nespravodlivé zákony a sociálnu politiku.
• Byrokratický sociálny pracovník: Oddeľuje osobné hodnoty, profesijné hodnoty a hodnoty zamestnávateľa a zameriava sa na manipuláciu s ľuďmi v záujme ich zmeny.
• Profesionálny pracovník: Je autonómnym profesionálom, ktorý je vedený etickým kódexom a jeho prioritou sú práva a záujmy klientov.

Etika je neoddeliteľnou súčasťou sociálnej práce a bez nej by sociálna práca nemohla existovať.

Prečítajte si tiež: Hlbšie porozumenie sociálnych vzťahov k zvieratám

Etické princípy v sociálnej práci

Etické princípy sú základné štandardy správania, ktoré ovplyvňujú mnohé ďalšie normy a úsudky. Medzi základné etické princípy v sociálnej práci patria:

• Prospešnosť (beneficiencia): Sociálny pracovník by mal konať v prospech klienta a maximalizovať jeho dobro.
• Neškodnosť (non-maleficiencia): Sociálny pracovník by mal obmedziť a predchádzať možným rizikám a vylúčiť akékoľvek úmyselné alebo neúmyselné poškodenie klienta.
• Autonómia (svojbytnosť): Sociálny pracovník by mal rešpektovať rozhodnutie klienta podľa vlastného presvedčenia.
• Spravodlivosť (justice): Sociálny pracovník by mal zaobchádzať s ľuďmi rovnako a poskytovať potrebnú starostlivosť každému, kto ju potrebuje, bez diskriminácie.
• Diskrétnosť: Sociálny pracovník by mal zachovávať dôverné informácie v tajnosti.
• Ohľaduplnosť: Sociálny pracovník by mal mať záujem o potreby a želania klientov.
• Zodpovednosť: Sociálny pracovník by mal dodržiavať sľuby a dohody.

Tieto princípy sú základom Etického kódexu sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky. Etický kódex zdôrazňuje úzke spojenie ľudských práv so sociálnou prácou a chápe ľudské práva ako východisko a kritérium pre eticky správne konanie.

Profesionalita a etický kódex

Formulovanie etického kódexu je jednou zo základných požiadaviek profesionality a má veľký význam pre profesiu sociálna práca, profesionálov pracujúcich v nej, ako aj užívateľov sociálnych služieb. Aktuálnym medzinárodným etickým kódexom sociálnej práce je spoločný dokument IFSW/IASSW Etika v sociálnej práci - vyhlásené princípy prijatý v roku 2004. Na Slovensku je od roku 2015 platný Etický kódex sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, ktorý zdôrazňuje, že etické povedomie je zásadnou súčasťou profesionálnej činnosti sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce.

Holistický prístup

Holistický prístup je zásadným princípom súčasnej sociálnej práce a je naplnený ako celok.

Sociálna spravodlivosť

Princíp sociálnej spravodlivosti bol rozpoznaný ako zásadný v definíciách sociálnej práce (IFSW / IASSW, 2000; 2014) ako aj v medzinárodnom etickom kódexe (IFSW / IASSW, 2004). Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce (2015) identifikoval sociálnu spravodlivosť ako kľúčovú hodnotu. Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce prispieva k odstráneniu prejavov a príčin sociálnej nespravodlivosti, diskriminácie, útlaku a bariér podporujúcich sociálne vylúčenie a angažuje sa o dosiahnutie sociálnej zmeny, sociálneho rozvoja a sociálnej inklúzie, zvlášť v prospech zraniteľných a utláčaných jednotlivcov a skupín ľudí.

Prečítajte si tiež: Diskusia o čítaní kníh

Zásluhová starostlivosť vs. spravodlivosť podľa potrieb

Blaha rozlišuje „zásluhovú starostlivosť“ a „spravodlivosť podľa potrieb“. V zásluhovom koncepte spravodlivosti má byť ohodnotenie jednotlivca úmerné jeho vynaloženému výkonu. Na druhej strane, koncept „spravodlivosti podľa potrieb“ upozorňuje na skutočnosť, že je nevyhnutné brať do úvahy aj menej schopných jednotlivcov a zabezpečiť im dôstojné minimum pre prežitie.

Ľudské práva a dôstojnosť

Medzi sociálnou spravodlivosťou a ľudskými právami jestvuje úzke prepojenie. Princípy dodržiavania ľudských práv a rešpektovania ľudskej dôstojnosti každej osoby bez rozdielu patria medzi zásadné požiadavky sociálnej práce. V centre pozornosti sociálneho pracovníka má stať jednotlivec so svojimi neodňateľnými, nezrušiteľnými a nepremlčateľnými právami, ktoré prislúchajú každému človeku od narodenia až po smrť.

Dôležité medzinárodné dokumenty o ľudských právach

Sociálny pracovník by mal poznať dôležité medzinárodné dokumenty, ktoré sa venujú ľudským právam, aby ich princípy mohol uplatňovať v každodennej práci s klientmi. Medzi tieto dokumenty patria:

• Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)
• Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966)
• Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966)
• Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1966)
• Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979)
• Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu (1984)
• Dohovor o právach dieťaťa (1989)
• Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (2004)
• Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006)
• Európska sociálna charta (1961, revidovaná v 1996)
• Sociálna charta Európskej únie (1989)
• Charta základných práv a slobôd Európskej únie

Etika sociálnej práce

Etika sociálnej práce je ťažko vymedziteľná kvôli zložitosti vzťahov sociálneho pracovníka a klienta. Etickými princípmi v práci s klientom sa zaoberajú viacerí autori, avšak väčšinou ide o modifikáciu Biestekových princípov.

Etické zásady práce poradcu

Poradenská práca by sa mala riadiť etickými zásadami, ktoré sú obsiahnuté v etických kódexoch rôznych poradenských združení. Etický kódex by mal obsahovať pravidlá pre zaistenie bezpečnosti klienta, ochrany poradcu a profesionálneho statusu poradenstva. Sociálny poradca by mal byť informovaný o všetkých relevantných podmienkach spolupráce s poradcom ešte pred začiatkom poradenskej práce. Etická zodpovednosť sociálneho poradcu je založená aj na tom, že poradca rešpektuje osobnostné a životné možnosti svojho klienta.

Sociálny poradca nemôže využívať vzťah s klientom na uspokojovanie vlastných cieľov a záujmov a nemal by prolongovať svoju poradenskú prácu iba z finančných či štatistických dôvodov. Poradca by mal urobiť všetko preto, aby klient nebol poškodený a mal by minimalizovať „dávanie“ rád a príkazov a skôr preferovať prístupy, ktoré podporujú kontrolu klienta nad vlastným životom a rešpektujú jeho schopnosť realizovať zmeny.

Informácie o klientových výpovediach a o poradenskej práci sú prísne dôverné. Poradca je povinný oznámiť príslušnej inštitúcii závažné informácie, ktoré majú súvislosť s ohrozením iných ľudí, alebo poskytnúť informácie súdu, ktorý ho zbavil mlčanlivosti. Klient má právo vedieť, že sociálny poradca robí písomný záznam z konzultácie, že konzultáciu nahráva na audio alebo videopásku, čo sa s týmito záznamami bude robiť a kto bude mať k ním prístup.

Sociálny poradca nesmie pracovať pod vplyvom alkoholu, drog, liekov, ktoré obmedzujú jeho duševné schopnosti, ani v štádiu vážnych emocionálnych problémov a nediskriminuje klienta, ani mu neodmieta pomoc z rasových, náboženských alebo národnostných dôvodov.

Etika verzus realita pri výkone sociálnej práce

V príspevku pod názvom „Etika v práci sociálneho pracovníka“ chceme poukázať aj na rozdiely, ktoré sa objavujú v samotnej realite vo výkone sociálnej práce. Naše preskúmanie reálneho stavu sa udialo na troch Úradoch práce sociálnych vecí a rodiny - odbor zamestnanosti. Snahou bolo získať pohľad od oboch zúčastnených strán: sociálny pracovník verzus klient.

Samostatnosť sociálnych pracovníkov je v praktickej rovine nevyhnutná. Každodenne prichádzajú do kontaktu s individuálnymi prípadmi, ktorých riešenie neponúka norma, predpis, ale je potrebné vlastné rozhodnutie. Častokrát sa stáva, že sociálny pracovník, alebo klient riešia nejaké osobné problémy a pritom si neuvedomujú, že neúspech, nervozitu prenášajú aj na pracovisko.

Povinnosťou sociálnych pracovníkov by malo byť rozvíjať vlastné schopnosti a pracovať na odstraňovaní profesionálnych neistôt, ktoré sú zákonitou súčasťou problémových situácií, vznikajúcich ako dôsledok turbulentných zmien.

Dodržiavanie etiky je teda stále aktuálnym problémom na hociktorom pracovisku, ktorý sa nedá vyriešiť zo dňa na deň. Sami sme sa mohli presvedčiť o dôležitosti dodržiavania etických princípov pri výkone sociálnej práce v prieskume. Výsledky boli rôznorodé a často nám poukazovali na správanie oboch zúčastnených strán.

Profesionálni sociálni pracovníci sa usilujú prispieť k dosiahnutiu blaha a sebarealizácie ľudí a o rozvoj ľudského správania a jeho následné disciplinované použitie. Sociálna práca využíva teoretické závery etiky a údaje sociálnej psychológie pre hlboké pochopenie sociálno-psychologických procesov v živote jedinca, skupiny od sociálneho prostredia.

Na základe Medzinárodnej deklarácie etických princípov sociálnej práce je sociálny pracovník povinný uznávať tieto štandardy a normy pre vystupovanie a správanie sa sociálneho pracovníka. K profesionalite sociálneho pracovníka patria okrem samotných zručností a postojov aj etické princípy, ktoré musí sociálny pracovník pri svojej práci dodržiavať.

Zistenia z uskutočneného prieskumu poukazujú na potrebnosť vykonávať sociálnu prácu kvalifikovanými sociálnymi pracovníkmi. Profesiu sociálnych pracovníkov na ÚPSVaR odbor zamestnanosti vykonávajú väčšinou ľudia, ktorí nemajú vzdelanie v oblasti sociálnej práce. Usudzujeme, že nekvalifikovaným sociálnymi pracovníkom chýba na výkon takejto profesie absolvovanie sociálno-psychologických výcvikov, kurzov, školení, seminárov zameraných na psychológiu - empatiu, sociálnu prácu a komunikáciu s klientom.

Sociálni pracovníci v uskutočnenom prieskume poukazovali na fakt, že na pracovisku absentuje možnosť podávať pripomienky, podnety, alebo návrhy k zlepšenie efektivity svojej práce. Odborné porady nie sú len o nových zákonoch na pracoviskách, kde sa robí s človekom, ale mali by zahŕňať aj riešenie iných záležitostí, napr. etické problémy, ktoré sa vyskytujú pri práci s človekom a potrebujú riešenie.

Hospodárska kríza spôsobila i v štátnej sfére zužovanie miest pre pôsobnosť sociálnych pracovníkov čo spôsobilo prerozdelenie pribúdajúcich klientov a tým aj veľkú administratívnu zaťaženosť. Potreba, aby sa vytvorili podmienky pre prijatie väčšieho počtu sociálnych pracovníkov je nevyhnutná. Eliminácia veľkého počtu klientov na jedného sociálneho pracovníka odbúrava zbytočnú nervozitu nielen u klientov na chodbách odborov zamestnanosti, ale aj u samotných sociálnych pracovníkov. Tým by sa mohla dosiahnuť kvalitnejšia pomoc pre klienta.

Klienti nám poukázali na fakt, že im je nepríjemné, keď sa majú zdôverovať sociálnemu pracovníkovi pred ďalším sociálnym pracovníkom a spolusediacim klientom v jednej miestnosti. Prieskum priniesol odpovede, že Úrady často disponujú malými miestnosťami, kde sú po dvoch až troch pracovníkoch v stiesnených podmienkach a zbytočne veľké miestnosti sa využívajú na sporadické porady. Tie by sa mohli dať prerobiť aj na dve kancelárie, kde by sa dosiahol efekt diskrétnosti a dôvernej atmosféry pri práci s klientom.

Nervozita, zlá nálada, súkromné problémy sú zložky, ktoré sa často odzrkadľujú aj v komunikácii. Tieto faktory ovplyvňujú nielen správanie sociálneho pracovníka, ale aj klienta.

Odpovede získané v prieskume od klientov vyjadrovali pozitívny vzťah k sociálnemu pracovníkovi, čo nás vo veľkej miere potešilo. Prekvapujúcim bolo možno zistenie, že klienti vnímali sociálneho pracovníka tak, ktorý pozerá iba na počítač, nevšíma si ich a kladie im iba otázky.

Etika v práci sociálneho pracovníka

Každý človek sa počas svojho života dostáva do situácii, v ktorých sa musí rozhodovať a konať tak, že nemôže prehliadnuť etické princípy. Podstatou pomáhajúcich povolaní, kde patrí aj sociálna práca, je práca s ľuďmi, preto etické otázky predstavujú neoddeliteľnú súčasť ich činností.

Etika a jej princípy sú pre primerané fungovanie ľudí v akejkoľvek oblasti života, činnosti jedinca, jeho profesie, teda i sociálneho pracovníka prirodzenou nevyhnutnosťou. Predmetom etiky je teda morálka hodnotiaca ľudské správanie z hľadiska dobra a zla, a to porovnávaním so svedomím človeka. Vo výkone pomáhajúcich profesií svedomie predstavuje veľmi dôležitý ukazovateľ a možno ho vnímať ako podstatnú zložku mravnosti umožňujúcu človeku morálne hodnotiť svoje konanie, a to pred i po čine. V rámci neho sa uplatňuje i sebahodnotenie. Okrem neho sú to ďalšie princípy, s ktorými sa pomáhajúci pracovník stretáva. Je to sloboda, ktorá je predpokladom morálneho správania a je spojená s možnosťou voľby, a tým i prijatie zodpovednosti.

Uznanie ľudskej dôstojnosti ako uznanie vážnosti, cti, úcty je hodnotou, ktorá sa musí konkretizovať v každodennej realite, dynamike medziľudských a sociálnych vzťahov. Dôstojný a funkčný život, ktorého podmienkou je rešpektovanie spoločenských noriem a zákonov svedomím jedinca.

Aplikovaná etika, ako praktická časť, kde sa jednotlivé princípy uplatňujú, uchopuje svoj objekt „v úzkej súčinnosti s konkrétnym denným životom človeka. Je viac situačná, teda pracuje s aktuálnym prípadom, kde sa musí mravný subjekt rozhodovať a konať. Zahŕňa aj profesionálne etiky.

Profesionálna etika vytvára koncepciu určitého povolania na základe jeho vzťahu k istej hierarchií hodnôt, ktoré sú zároveň prijaté a zdôvodnené etickou teóriou, a tým sa môžu stať záväznými. Pracuje s poznatkami politickej, sociálnej a právnej filozofie i individuálnej etiky.

Etika v sociálne práci „vychádza z poslania profesionálnych sociálnych pracovníkov“. Preto „je neoddeliteľnou, každodennou súčasťou práce sociálnych pracovníkov“. Moc a privilégia môžu byť neraz zneužité, preto je kódex, ako regulátor správania a konania ľudí potrebný pre prax.

Väčšina profesií má etiku zakotvenú v etických kódexoch. Spolu s právnymi, najmä procesnými normami, administratívnymi predpismi a etiketou sú etické kódexy významným vodidlom praxe, ktoré členovia profesií rešpektujú, dôverujú im a ktoré svojou psychologickou účinnosťou prospejú k identite profesie.

Dodržiavanie etického kódexu v sociálnej práci stojí na osobnosti sociálneho pracovníka, ktorý je „prvým a základným vkladom do vlastnej profesie. Je integrujúcim prvkom rôznych spôsobov foriem a prístupov práce s klientom, pričom každý z nich vyzdvihuje význam osobnosti pracovníka z profesionálneho i ľudského hľadiska.

Súčasťou etického kódexu sociálnej práce „by mali byť potrebné kroky pre zaistenie bezpečnosti klienta, ochrany pomáhajúceho, aj ochrany profesionálneho statusu sociálnej práce. Model etického kódexu sociálneho pracovníka by mal zohľadňovať tieto princípy a normy:

• Profesionálne vedomosti, zručnosti a skúsenosti používať v prospech všetkých členov obce a komunity.
• Profesionálnu zodpovednosť uprednostňovať pred osobnými záujmami, uplatňovať ju pri dodržiavaní štandardnej úrovne služieb, zároveň uplatňovať jednotu emocionálneho nasadenia, ale i potrebnú mieru citového odstupu, aby sociálny pracovník mohol efektívne riešiť problém a vykonávať intervencie.
• Sociálny pracovník by mal vnímať vlastnú nedokonalosť vo svojej práci a snažil sa o zlepšenie stavu. Uskutočňovať sebareflexiu nedostatkov, hľadať cesty na ich prekonanie, v prípade nezdaru požiadať o výmenu plnenia úloh konkrétneho prípadu.
• Uplatňovať zmysel pre tímovosť a spoluprácu, ak práca a intervencie jednotlivca nestačia.
• Vážiť si klientov, rešpektovať ich osobnosť, chrániť dôstojnosť a práva, porozumieť im, nenanucovať vlastné hodnotenie, ponechať klientovi možnosť sebaurčenia, možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní a stanovení služieb, nepripustiť nijaké násilie a diskrimináciu. V správaní voči klientom a komunikácii s nimi byť taktní, slušný, zdvorilý, vytvárať vzťah plný dôvery, a tým vytvárať pocit istoty a bezpečia. Prejavovať o klientov trvalý záujem.
• Dodržiavať zásadu diskrétnosti, dôvernosti informácií o klientoch, zverejňovať ich len s ich súhlasom, výnimočne bez súhlasu v čase nebezpečenstva alebo ohrozenia.
• Získavať sponzorskú podporu, získať verejnosť na spoluprácu.
• Zabraňovať zbyrokratizovaniu služieb, čím by sa potlačil ich humánny cieľ.
• V poskytovaní sociálnych služieb podporovať formy a metódy akceptujúce etnické a kultúrne odlišnosti, netolerovať a prekonávať predsudky založené na pôvode, rase, spoločenskom postavení, statuse, pohlaví, sexuálnej orientácií, veku, zdravotnom postihnutí, presvedčení, prínosu pre spoločnosť.
• Na pracovisku vytvárať podmienky umožňujúce dodržiavať tieto princípy profesionálnej etiky sociálneho pracovníka.

tags: #vztah #socialny #pracovnik #a #klient #etické