Článok 5 Washingtonskej zmluvy: Hrozba alebo ilúzia bezpečnosti?

Washingtonská zmluva, základný kameň Severoatlantickej aliancie (NATO), je záväzným vyhlásením pre všetky členské štáty. V poslednej dobe sme svedkami rozsiahlej propagácie tejto aliancie, no samotná zmluva a jej kľúčové články, vrátane článku 5, zostávajú pre mnohých neznáme. Tento článok, ktorý je často považovaný za najkontroverznejší, je stredobodom záujmu tohto článku.

Čo hovorí článok 5?

Článok 5 Washingtonskej zmluvy hovorí: „Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti všetkým, a preto sa dohodli, že ak dôjde k takémuto ozbrojenému útoku, každá z nich, uplatňujúc právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu uznanú článkom 51 Charty OSN, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súčinnosti s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, vrátane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a zachovať bezpečnosť severoatlantického priestoru. Každý takýto útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku budú bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade.“

Na prvý pohľad to vyzerá ako záväzok vzájomnej obrany, akési "Bratstvo neohrozených". Mnohí by chceli byť súčasťou takejto skupiny. Avšak, skutočnosť je zložitejšia.

Realita vs. Mušketiersky sľub

Článok 5 síce hovorí o ozbrojenom útoku a spôsobe, akým má byť posudzovaný, no ponecháva na jednotlivých členských krajinách, akú a či vôbec nejakú akciu podniknú. Táto kľúčová časť vety nie je vždy dostatočne zdôrazňovaná. Politici často prezentujú zmluvu ako princíp "jeden za všetkých, všetci za jedného", čo je zjednodušujúce a zavádzajúce.

Vysvetlenie k článku 5 podala aj ministerka Albrightová: ,,Rozšírenie… nás nezaväzuje (does not bind us) reagovať na každý násilný incident tým, že by sme išli do vojny.“

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Kongresové výskumné stredisko vo svojom rozbore uviedlo: ,,Článok 5 Severoatlantickej zmluvy nezaisťuje (does not guarantee) použitie sily na pomoc žiadnemu spojencovi, ktorý by bol napadnutý. NATO považujeme za organizáciu kolektívnej obrany, nie kolektívnej bezpečnosti. Toto je podstata organizácie. Článok 5 prehlasuje, že členovia NATO musia zvážiť (consider) možnosť ísť na pomoc. Pomoc však nie je zabezpečená zmluvou."

Inými slovami, pomoc v prípade ozbrojeného útoku môže byť aj zásielka dvoch nákladných áut plných gumákov a zateplených rukavíc. Záleží na národných záujmoch.

Americký záujem na prvom mieste

Napriek tvrdeniam politikov a vyhláseniam NATO, realita je taká, že pomoc v prípade ozbrojeného útoku je podmienená americkým záujmom. Ako poznamenal prvý generálny tajomník NATO Lord Ismay, účelom aliancie bolo zabezpečiť, aby Rusi ostali vonku, Američania dnu a Nemci pod kontrolou.

Slovenská republika uzavrela citovaný článok 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý je súčasťou najdôležitejšieho zmluvného záväzku. Vstup Slovenska do NATO pred rokmi je najsilnejšou garanciou slobody a nezávislosti tohto štátu a reálnou záchranou našich konkrétnych životov.

Historické pozadie vzniku NATO

NATO nevzniklo náhodou. Jeho vznik bol reakciou na povojnovú situáciu a hrozbu sovietskej expanzie.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Po druhej svetovej vojne sa Stalinovi zdalo, že má svet na dosah. Hitler bol porazený, Roosevelt mŕtvy a Churchill prehral voľby. Truman sa Kremľu javil ako slabý prezident. Avšak, v auguste 1945 Sovietsky zväz zistil, že Američania majú atómovú bombu. Svetovládne ambície museli počkať.

V marci 1946 Churchill vo svojom prejave vo Fultone povedal: „Od Štetína na Balte po Terst na Jadrane sa cez kontinent spustila železná opona.“ Opísal tak situáciu, keď boli demokracie v strednej a východnej Európe potlačené.

V marci 1947 Truman sformuloval Trumanovu doktrínu, politiku zadržiavania rusko-komunistickej rozpínavosti. V apríli 1948 Kongres prijal Marshallov plán ekonomickej pomoci nekomunistickým európskym štátom. A v apríli 1949 vznikla Severoatlantická aliancia.

Z hľadiska psychohygieny je dôležité pripomenúť si, že NATO vzniklo na ochranu slobodného sveta proti nám, proti krajinám východného bloku.

Ako NATO funguje?

NATO je aliancia kolektívnej obrany. Ak sa ktorákoľvek členská krajina stane obeťou ozbrojeného útoku, každý člen Aliancie bude tento čin považovať za ozbrojený útok proti všetkým členom a prijme opatrenia, aké uzná za potrebné, vrátane použitia ozbrojenej sily.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

K spusteniu článku 5 však nedochádza automaticky. Ak má niektorý z členov pocit, že sa stal útokom, zasadne Severoatlantická rada, v rámci ktorej musia všetci spojenci prijať jednomyseľné politické rozhodnutie.

Ironicky, k aktivácii článku 5 došlo doteraz iba jediný raz, a to práve zo strany USA po útokoch al-Káidy v roku 2001.

NATO dnes

NATO vzniklo v roku 1949 ako obranný pakt medzi Spojenými štátmi, Kanadou a desiatimi európskymi krajinami. Jeho hlavným cieľom bolo zabezpečiť mier a stabilitu v euroatlantickom priestore. Po skončení studenej vojny sa jeho úloha rozšírila o boj proti terorizmu, kybernetickým útokom a šíreniu zbraní hromadného ničenia.

Rozhodovacie procesy v NATO sú založené na princípe konsenzu. NATO začalo s dvanástimi členmi a postupne sa rozšírilo na súčasných 32 štátov.

Slovensko a NATO

Slovenská republika je členom NATO od 29. marca 2004. V novembri 1995 bol schválený prvý individuálny program partnerstva za mier.

Na samite NATO v júli 1997 v Madride Slovensko pozvánku nedostalo, hoci bolo porovnateľné so svojimi susedmi. V roku 1998 euro-atlantická integrácia nabrala druhý dych.

Dôležitou udalosťou pre členstvo Slovenskej republiky v NATO bol Pražský samit NATO v roku 2002, kde Slovensko obdržalo pozvánku na štartovacie rokovania.

Mýty o NATO

Podľa Mesežnikova, jediné platné referendum rozhodlo o tom, že máme záujem vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. NATO má uzatvorený zmluvný vzťah s Európskou úniou od roku 2002.

Iniciatíva vzniku NATO prišla od Európanov v roku 1947. V roku 1954 do NATO chcel vstúpiť aj Sovietsky zväz.

Článok 5 v kontexte Sýrie a ďalších konfliktov

V kontexte Sýrie a ďalších konfliktov je dôležité zdôrazniť, že článok 5 sa nevzťahuje na útoky mimo územia členských štátov v Európe a Severnej Amerike. Sýria je slobodný štát a ak by tam boli napadnuté jednotky USA, nemohol by byť aktivovaný článok 5 Washingtonskej zmluvy NATO.

Príkladom je aj situácia, keď sa navzájom napadli dva štáty NATO - Grécko a Turecko. Článok 5 aplikovaný nebol, pretože nie je to povinnosť.

tags: #washingtonska #zmluva #článok #5 #vysvetlenie