Nárok na zníženú pracovnú schopnosť pri psychických poruchách: Podmienky a kritériá

Určenie miery, do akej zdravotný stav ovplyvňuje schopnosť človeka pracovať a zarábať, je komplexný proces, ktorý si vyžaduje odborné posúdenie. V tomto článku sa zameriame na podmienky a kritériá pre nárok na zníženú pracovnú schopnosť, najmä v kontexte psychických porúch.

Posudzovanie invalidity: Multidisciplinárny prístup

Posudzovanie invalidity je náročný proces, ktorý si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Odborníci, ktorí sa na ňom podieľajú, musia mať rozsiahle lekárske vedomosti a zároveň znalosť právnych predpisov v oblasti sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva. Hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder zdôrazňuje, že je rozdiel medzi stanovením miery chýbajúceho zdravia a miery poklesu schopnosti na prácu.

Najčastejšie príčiny invalidity

Medzi najčastejšie príčiny odchodu do invalidného dôchodku patria:

1. Choroby pohybového aparátu: Tieto ochorenia dlhodobo vedú k invalidite najčastejšie.
2. Nádorové ochorenia: Onkologické diagnózy sú druhou najčastejšou príčinou invalidity.
3. Duševné choroby: Psychické poruchy predstavujú tretiu najčastejšiu príčinu invalidity.

Pri rozdelení podľa pohlavia sa zistilo, že u mužov aj žien s mierou poklesu schopnosti vykonávať prácu do 70 % sú najčastejšou príčinou choroby pohybového ústrojenstva. Na druhom mieste sa však príčiny líšia: u mužov sú to choroby obehovej sústavy, zatiaľ čo u žien duševné poruchy. Podobný trend sa prejavuje aj v kategórii s mierou zníženia schopnosti pracovať nad 70 %.

Kritériá na uznanie invalidity

Posudkový lekár musí dôkladne ovládať kritériá na uznanie invalidity, ktorá je jednou z podmienok nároku na invalidný dôchodok. Hlavné kritériá spočívajú v tom, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, trvajúci dlhšie ako jeden rok, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom s telesnou, duševnou a zmyslovou schopnosťou zdravej fyzickej osoby.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

Základným kritériom pre uznanie invalidity a priznanie invalidného dôchodku je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tento zdravotný stav musí spĺňať dve podmienky:

1. Dlhodobosť: Predpokladá sa, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.
2. Závažnosť: Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť musí byť vyššia ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť má priamy vplyv na výšku invalidného dôchodku.

Postup pri posudzovaní

Zdravotný stav a prípadnú zníženú pracovnú schopnosť posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne.

Preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP)

Ak skleróza multiplex alebo iné ochorenie spôsobilo ťažké zdravotné postihnutie, posudzuje sa znížená pracovná schopnosť (invalidita) a status občana s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Posudzovanie invalidity je v kompetencii Sociálnej poisťovne, zatiaľ čo status občana s ŤZP priznáva Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Priznanie invalidity a priznanie statusu občana s ŤZP sú dve na sebe nezávislé konania. Percentuálna miera poklesu schopnosti pracovať sa nemusí zhodovať s mierou funkčnej poruchy v percentách.

Ako získať preukaz ŤZP

O vydanie preukazu pre ŤZP osobu je potrebné požiadať na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na odbore sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Tlačivo vypisuje obvodný lekár a treba ho doložiť s kópiami všetkých potrebných nálezov odborných lekárov. Vyplnené tlačivá sa odovzdajú na odbore sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR.

Nárok na preukaz vzniká vydaním posudku, kde miera funkčnej poruchy musí byť minimálne 50 %. Ak táto podmienka nie je splnená, preukaz nemôže byť vystavený a osoba nie je považovaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby môže byť bez sprievodcu alebo so sprievodcom.

Sociálne dôsledky a kompenzácie

Pri posudzovaní miery funkčnej poruchy sa zohľadňujú sociálne dôsledky v jednotlivých oblastiach, s prihliadnutím na rodinné a životné podmienky a osobnostné predpoklady. Úradu z týchto skutočností môžu vyplynúť formy kompenzácie (podľa splnenia potrebných kritérií) v oblasti mobility, komunikácie, nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti, a zvýšených výdavkov. Sociálne dôsledky ŤZP sa kompenzujú peňažným príspevkom.

O peňažný príspevok na kompenzáciu je potrebné požiadať na príslušnom Úrade práce a sociálnych vecí a rodiny. Peňažný príspevok a jeho výška sa priznáva alebo nepriznáva rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Povinnosti zamestnávateľov pri zamestnávaní osôb so ZPS a ZPS s ŤZP

Zamestnávatelia majú určité povinnosti a môžu využívať výhody pri zamestnávaní občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (ZPS) a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (ZPS s ŤZP).

Znížené odvody poistného

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú občanov so ZPS a ZPS s ŤZP, môžu mať nárok na znížené odvody poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie.

Povinný podiel zamestnávania

Zamestnávatelia s určitým počtom zamestnancov majú povinnosť zamestnávať občanov so ZPS a ZPS s ŤZP v stanovenom pomere. Ak túto povinnosť nesplnia, musia odvádzať odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania.

Zdaňovanie príjmov

Zamestnanci, ktorí sú občanmi so ZPS a ZPS s ŤZP, môžu mať nárok na zvýhodnenie pri zdaňovaní ich príjmov zo závislej činnosti.

Dôležité zákony a predpisy

Pri posudzovaní zvýhodnení zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so ZPS a ZPS s ŤZP je potrebné oboznámiť sa s ustanoveniami viacerých zákonov, napríklad:

• Zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni
• Zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti
• Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
• Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci
• Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov

Choroba z povolania

Choroba z povolania vzniká pri vykonávaní pracovnej činnosti, prípadne pri stereotypných úkonoch, ktoré neprimerane zaťažujú niektoré časti tela. Zamestnanec musí dodržiavať všetky pokyny súvisiace s ochranou zdravia pri práci a nosiť predpísané ochranné prvky a obleky.

Postup pri podozrení na chorobu z povolania

Ak má zamestnanec podozrenie na chorobu z povolania, mal by navštíviť všeobecného lekára, ktorý spíše všetky ťažkosti. Následne bude zamestnanec poslaný na vyšetrenie do ambulancie pracovného lekárstva a toxikológie. Lekár posúdi, či sú zdravotné ťažkosti zapríčinené zamestnaním.

Nároky pri uznaní choroby z povolania

Po uznaní choroby z povolania má zamestnanec nárok na:

• Ponuku novej pracovnej pozície: Zamestnávateľ je povinný ponúknuť zamestnancovi novú pracovnú pozíciu, ktorá je vhodná pre jeho zdravotný stav.
• Odstupné: Ak zamestnávateľ nemá vhodnú pracovnú pozíciu, môže sa so zamestnancom dohodnúť na ukončení pracovného pomeru s nárokom na odstupné.
• Úrazový príplatok: Ak je zamestnanec práceneschopný kvôli chorobe z povolania, má nárok na úrazový príplatok.
• Jednorazové vyrovnanie: Ak choroba z povolania spôsobila zníženú pracovnú schopnosť o 10 až 40 %, pričom ešte nevznikol nárok na invalidný dôchodok, má zamestnanec nárok na jednorazové vyrovnanie.
• Jednorazové odškodnenie: V prípade úmrtia zamestnanca majú partnerka a nezaopatrené deti nárok na jednorazové odškodnenie.

tags: #nárok #na #zníženú #pracovnú #schopnosť #psychické