Duševná Pohoda u Mentálne Postihnutých: Definícia, Faktory a Stratégie

Úvod

Duševná pohoda, alebo well-being, je kľúčový aspekt zdravia a kvality života pre všetkých ľudí, vrátane tých s mentálnym postihnutím. Tento článok sa zameriava na definíciu well-beingu u osôb s mentálnym postihnutím, pričom zohľadňuje špecifické výzvy a potreby tejto skupiny. Skúmame faktory, ktoré ovplyvňujú duševnú pohodu, ako aj stratégie na jej podporu a zlepšenie.

Definícia Well-beingu u Mentálne Postihnutých

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravie ako stav úplnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody, a nielen ako neprítomnosť choroby alebo postihnutia. V kontexte mentálneho postihnutia je dôležité zdôrazniť, že duševná pohoda je neoddeliteľnou súčasťou celkového zdravia a zahŕňa viac než len absenciu duševnej poruchy. Duševné zdravie a well-being sú základom pre schopnosti ako myslenie, cítenie, nadväzovanie vzťahov, zarábanie na živobytie a radosť zo života.

Well-being u mentálne postihnutých je totožný so subjektívnou kvalitou života. WHO definuje kvalitu života ako vnímanie "pozície v živote v kontexte kultúry a hodnotových systémov so zreteľom na životné ciele, očakávania, štandardy a záujmy". Z psychologického hľadiska je wellbeing definovaný ako miera sebarealizácie a duševnej harmónie.

Faktory Ovplyvňujúce Well-being u Mentálne Postihnutých

Duševný stav človeka je ovplyvnený radom faktorov, vrátane predispozícií (biologických činiteľov), stresujúcich životných udalostí a posilnenia ochranných faktorov. Individuálne, osobné a rodinné riziká a ochranné faktory môžu byť biologické, citové, súvisiace s myslením, správaním, vzťahmi alebo rodinnými súvislosťami.

V prípade jedincov so stredne ťažkým mentálnym postihnutím (SŤMP) je komunikácia kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim well-being. Jedinec so SŤMP má ťažkosti pri komunikácii s inými ľuďmi, čo môže viesť k citovej deprivácii a nedostatku pocitu bezpečia. Prejavy agresie môžu byť jediným spôsobom, ako sa tento jedinec môže vyjadriť, zviditeľniť a požiadať o pozornosť.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Medzi ďalšie faktory patria:

• Organické alebo funkčné poškodenie mozgu: Môže viesť k nedostatočnému ovládaniu emócií.
• Pridružené duševné poruchy: Môžu zvyšovať agresivitu a ťažkosti so zvládaním.
• Nepohodlné prostredie: Hluk, vysoký počet klientov v zariadení a prísne pravidlá môžu spôsobovať podráždenie a agresiu.
• Nedostatok možností rozhodovať sa: Obmedzovanie samostatnosti môže viesť k frustrácii a agresívnemu správaniu.
• Nenaplnenie základných životných potrieb: Nedostatok pozornosti, zneužívanie, zanedbávanie, chaos v rodine a narušenie sociálnych vzťahov majú negatívny vplyv na well-being.

Stratégie na Podporu Well-beingu u Mentálne Postihnutých

Komunikácia a Podpora

Poskytnutie komunikačnej podpory je nevyhnutné pre jedincov so SŤMP. Je potrebné všímať si ich prejavy a spôsoby, pretože slovami sa často nevedia adekvátne vyjadriť. Akceptovaním ich tempa a prejavov správania môžeme porozumieť ich konaniu a pochopiť ich.

V praxi sa osvedčilo spomaliť rýchlosť reči, používať krátke vety a otázky, a všímať si neverbálny prejav. Dôležité je hovoriť s jedincami so SŤMP čo najkonkrétnejším spôsobom, ktorý zodpovedá ich úrovni porozumenia.

Metóda Preterapie

Metóda preterapie, ktorú vytvoril Garry Prouty, umožňuje navodzovanie kontaktu vzhľadom na konkrétne vnímanie klienta. Táto metóda vyzdvihuje pozorovanie jedinca s mentálnym postihnutím a podľa jeho vlastných prejavov a ich opakovaním je možné umožniť tomuto jedincovi nadviazanie kontaktu so sebou samým a so svojím životom. Dôsledkom využívania tejto metódy je zlepšenie klientovho kontaktu s realitou a jeho zapojenie sa do komunikácie s okolím.

Vytváranie Pokojnej Atmosféry

Pri komunikácii s jedincom so SŤMP v priebehu krízovej situácie je nevyhnutné navodiť pokojnú atmosféru. Je nutné brať vážne názory jedinca so SŤMP, nevnášať do vzniknutej situácie vlastné presvedčenia a rešpektovať ho. Osvedčilo sa nezvyšovať hlas, mať kontrolu nad situáciou a veriť, že situáciu spoločne zvládneme.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Zohľadňovanie Individuálnych Potrieb

Dôležité je zohľadňovať individuálne potreby a preferencie jedinca so SŤMP. Napríklad, v prípade Martina sa osvedčilo nechať ho zažiť si negatívnu skúsenosť, čím sa predišlo jeho agresívnemu správaniu. Nebránili mu pri banálnej činnosti ako je obliecť si vetrovku napriek tomu, že bolo vonku slnečné počasie. Neskôr si Martin sám uvedomil, že sa rozhodol nesprávne a v priebehu prechádzky si vetrovku vyzliekol. Týmto spôsobom sa posilňuje vlastná kompetencia a samostatnosť.

Prevencia Agresívneho Správania

Prevencia agresívneho správania zahŕňa:

• Identifikáciu príčin agresívneho správania: Spolu s jedincom so SŤMP treba identifikovať príčiny jeho agresívneho správania.
• Preskúmanie životných okolností: Zaoberať sa vplyvom stresujúcich situácií (zmena spolubývajúceho, smrť v rodine), ktoré sa vyskytli a mohli vyvolať agresívne správanie.
• Zaznamenávanie problematických situácií: Zmapovanie okolností (kedy, kde, s kým a pri čom prebehli), čo im predchádzalo, ako prebiehali, a čo po nich nasledovalo, vo významnej miere ovplyvňuje možnosti ako predísť podobným situáciám v budúcnosti a vhodnejšie reagovať.
• Učenie adekvátnemu správaniu: Ak dokáže zareagovať iným vhodnejším spôsobom, treba ho odmeniť tým, čo je pre neho skutočnou odmenou.
• Učenie vhodnému spôsobu vyjadrovania: Nechať voľnosť vyjadreniam jedinca so SŤMP, vďaka čomu môže vyjadriť emócie, ktoré vznikajú, prijať ich a nepotláčať.

Reštriktívne Opatrenia

V prípade, že vyššie uvedené spôsoby nezabránia zvládnuť krízovú situáciu, je nutné využiť reštriktívne opatrenia (fyzické alebo mechanické obmedzenia). Fyzické obmedzenie jedinca so SŤMP má prednosť pred mechanickými zásahmi a užitím liekov. Správanie, ktorým takýto jedinec ohrozuje personál alebo rodinu, si môže vyžadovať jeho hospitalizáciu a dôkladné vyšetrenie na vylúčenie alebo potvrdenie prítomnosti psychiatrických porúch.

Podpora Duševného Zdravia

Duševné zdravie je neoddeliteľnou súčasťou zdravia. Starať sa o duševné zdravie je ekonomické a napomáha pohode blízkych ľudí. Odporúčania pre podporu duševného zdravia:

• Prijímaj sám seba!
• Poznaj sám seba, svoje dary, prednosti a slabosti. Hovor o tom!
• Buď aktívny!
• Uč sa novým veciam!
• Stretávaj sa s priateľmi!
• Rob niečo tvorivé!
• Zapoj sa a pomôž!
• Neváhaj požiadať o pomoc!
• Oddychuj a uvoľni sa!
• Zdolávaj prekážky!
• Neboj sa snívať!
• Ži teraz a tu!

Úloha Svetovej Zdravotníckej Organizácie (WHO)

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zohráva kľúčovú úlohu v medzinárodnom úsilí o zlepšenie zdravia a kvality života ľudí na celom svete. V kontexte zdravotného postihnutia WHO vyvíja štandardy, klasifikácie a programy, ktoré majú za cieľ podporovať rovnaké príležitosti a integráciu osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

WHO definuje zdravie ako stav úplnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody (wellbeing). V roku 1980 WHO schválila Medzinárodnú klasifikáciu porúch, zdravotných postihnutí a handicapov (ICIDH), ktorá priniesla presnejší prístup. Klasifikácia jasne rozlišuje medzi poruchou, zdravotným postihnutím a handicapom.

WHO zdôrazňuje význam prevencie, rehabilitácie a vytvárania rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím.

Príklad z Praxe: Martin

Mladý dospelý človek Martin vo veku 21 rokov prišiel do domova sociálnych služieb na základe rozhodnutia príslušného súdu, nakoľko zo strany súdom určeného opatrovníka (biologického otca) nebolo postarané o jeho základné životné potreby a Martin sa o ne nedokázal v dôsledku svojho stredne ťažkého mentálneho postihnutia postarať sám. Martin sa narodil matke, ktorá má sama ľahké mentálne postihnutie, a Martin má diagnostikovaný fetálny alkoholový syndróm. Matka sa nedokázala o dieťa postarať, dieťa trpí hlbokou citovou depriváciou z raného detstva.

Po príchode do DSS sa Martin začal v neočakávaných situáciách zozadu brachiálne napádať personál DSS. Sociálni pracovníci, špeciálni pedagógovia a psychológ DSS naliehavo hľadali príčiny Martinovho správania, určovali situácie, za ktorých dochádza k brachiálnemu správaniu klienta, skúšali navrhnuté postupy, zorganizovali na tému ,,Martin“ dve supervízie.

V priebehu uvedeného obdobia bol Martin priemerne 8-krát mesačne odvezený záchrankou do nemocnice, 3-krát bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení nemocnice veľkomesta spolu 4 týždne. Martinovo brachiálne správanie sa opakovane vrátilo hneď v deň návratu z nemocnice.

Počas Martinovej hospitalizácie sa odborný personál DSS schádzal na pracovných stretnutiach, na ktorých intenzívne hľadal vhodný odborný a ľudský prístup k Martinovi, aby pre neho nastavil nové podmienky existencie v DSS a umožnil mu socializáciu bez agresívneho správania voči okoliu.

Prípad Martina ilustruje komplexnosť problematiky well-beingu u mentálne postihnutých a potrebu individuálneho prístupu, ktorý zohľadňuje špecifické potreby a okolnosti každého jedinca.

tags: #well #being #u #mentalne #postihnutych #definícia