Sociálny fond: Podmienky tvorby a čerpania

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý slúži na financovanie podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Jeho tvorba a čerpanie sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, ktorý definuje povinnosti zamestnávateľov a možnosti využitia týchto prostriedkov.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzickou osobou s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky a zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že povinnosť sa vzťahuje na široké spektrum subjektov bez ohľadu na to, či boli zriadené za účelom dosahovania zisku. Konkrétne ide o:

• Subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť
• Štátne podniky
• Rozpočtové a príspevkové organizácie
• Poisťovne a banky
• Občianske združenia
• Neziskové organizácie
• Politické strany
• Nadácie

Dôležité je, že povinnosť sa vzťahuje aj na obce vo vzťahu k starostovi počas výkonu jeho funkcie. Naopak, povinnosť tvoriť sociálny fond sa nevzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú len zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Príklady

• Príklad 1: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestnáva zamestnanca na základe pracovnej zmluvy. S.r.o. je povinná tvoriť sociálny fond.
• Príklad 2: S.r.o. vypláca konateľovi odmenu za výkon funkcie na základe zmluvy. Keďže vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávny, s.r.o. nie je povinná tvoriť sociálny fond.
• Príklad 3: Fyzická osoba je konateľom s.r.o. a zároveň má s ňou uzavretú pracovnú zmluvu. S.r.o. je povinná tvoriť sociálny fond, pretože má zamestnanca v pracovnom pomere.
• Príklad 4: S.r.o. zamestnáva zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce. S.r.o. nie je povinná tvoriť sociálny fond.
• Príklad 5: Občianske združenie zamestnáva zamestnanca na základe pracovnej zmluvy. Občianske združenie je povinné tvoriť sociálny fond.

Zdroje tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z niekoľkých zdrojov, pričom hlavným je povinný prídel.

1. Povinný prídel

Povinný prídel predstavuje percentuálnu časť zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Výška povinného prídelu sa pohybuje v rozmedzí 0,6 % až 1 %.

Prečítajte si tiež: Účinná rehabilitácia platničky

• Základná výška: Minimálny povinný prídel je 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.
• Zvýšená výška: Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosahovanie zisku, môže tvoriť povinný prídel až do výšky 1 %, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nesplní čo i len jednu z týchto podmienok, môže tvoriť povinný prídel len vo výške 0,6 %.
• Neziskové organizácie: Ak ide o zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku (napr. rozpočtová alebo príspevková organizácia), tvorí sociálny fond v rámci možností svojho rozpočtu.

Zisťovanie podmienok pre tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

2. Ďalší prídel

Okrem povinného prídelu môže zamestnávateľ tvoriť sociálny fond aj prostredníctvom ďalšieho prídelu. Tento prídel môže byť:

• Dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise: Ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, výška ďalšieho prídelu je najviac 0,5 % zo základu.
• Vo výške potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť: Táto možnosť sa týka zamestnancov, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond. Aj v tomto prípade platí obmedzenie maximálnej výšky ďalšieho prídelu na 0,5 % zo základu.

Dôležité: Ak má zamestnávateľ uzatvorenú kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje tvorbu ďalšieho prídelu, nemôže tvoriť ďalší prídel na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov.

3. Ďalšie zdroje

Sociálny fond môže byť tvorený aj z ďalších zdrojov, ako sú:

• Zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov
• Dary
• Dotácie
• Príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu
• Prídely z použiteľného zisku (u zamestnávateľov, ktorí vytvárajú zisk)

Základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu

Základom pre výpočet prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu.

Zamestnanci odmeňovaní podľa Zákonníka práce

U zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce je základom mzda definovaná v § 118 ods. 2 Zákonníka práce. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu, a tiež peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém na Slovensku

Za mzdu sa nepovažuje:

• Náhrada mzdy
• Odstupné
• Odchodné
• Cestovné náhrady
• Príspevky zo sociálneho fondu
• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie
• Príspevky na životné poistenie zamestnanca
• Výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií
• Daňový bonus
• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
• Doplatky k nemocenským dávkam
• Náhrada za pracovnú pohotovosť
• Peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce
• Iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním, ktoré nemá charakter mzdy
• Ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení

Zamestnanci odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

U zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. (pri výkone práce vo verejnom záujme) je základom plat vymedzený v § 4 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. Do platu sa započítavajú:

• Tarifný plat
• Osobný plat
• Príplatok za riadenie
• Príplatok za zastupovanie
• Osobný príplatok
• Platová kompenzácia za sťažený výkon práce
• Príplatok za prácu v krízovej oblasti
• Príplatok za zmennosť
• Príplatok za výkon špecializovanej činnosti
• Kreditový príplatok
• Výkonnostný príplatok
• Príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla
• Príplatok za praktickú prípravu
• Príplatok za prácu v noci
• Príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu
• Príplatok za prácu vo sviatok
• Plat za prácu nadčas
• Plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku
• Odmena
• Príplatok začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu odbornému zamestnancovi
• Príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia
• Rozdiel podľa § 32f ods. 13 zákona č. 553/2003 Z. z.

Za plat sa nepovažuje:

• Náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska
• Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie
• Náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí
• Plnenia ako odstupné, odchodné a cestovné náhrady

Príklady

• Príklad 1: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne 13. mesačnú dovolenkovú mzdu a 14. mesačnú vianočnú mzdu. Zahrnutie týchto plnení do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu závisí od toho, z akého zdroja boli tieto odmeny vyplatené. Ak boli vyplatené zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu, nezahrnujú sa do základu.
• Príklad 2: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne odmenu pri životnom jubileu 50 rokov a pracovnom výročí 25 rokov. Ak sa tieto odmeny neposkytujú zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu, zahrnujú sa do základu.

Spôsob a termíny tvorby sociálneho fondu

• Mesačná tvorba: V prípade prídelov, ktorých výška je naviazaná na hrubé mzdy alebo platy zúčtované zamestnancom na výplatu, je zamestnávateľ povinný tvoriť sociálny fond mesačne. Ide napr. o povinný prídel vo výške 0,6 % až 1 % z určeného základu a o ďalší prídel, ktorým sa tvorí sociálny fond na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov.
• Termín tvorby: Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
• Zúčtovanie: Po skončení kalendárneho roka je zamestnávateľ povinný vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu v lehote najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. V prípade potreby sa výška sociálneho fondu upraví. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Príklady

• Príklad 1: U zamestnávateľa je dňom výplaty mzdy 20. deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Mzdu za september vyplatí 20. 10. Zároveň v tento deň vzniká povinnosť tvorby sociálneho fondu.
• Príklad 2: Zamestnávateľ zúčtuje prostriedky sociálneho fondu za kalendárny rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

Účet sociálneho fondu

Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostriedky sociálneho fondu nemusia byť sústredené na samostatnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne sústrediť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, prevod finančných prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Ak má zamestnávateľ vedený samostatný bankový účet na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a využije možnosť tvoriť sociálny fond za mesiac december z predpokladanej výšky miezd alebo platov, je povinný previesť finančné prostriedky na účet sociálneho fondu do 31. decembra.

Príklady

• Príklad 1: Zamestnávateľ prostriedky sociálneho fondu sústreďuje na bežnom bankovom účte, ktorý zároveň používa aj na podnikateľské účely v rámci bežnej prevádzky. Musí viesť tvorbu a čerpanie fondu na osobitnom analytickom účte.
• Príklad 2: Zamestnávateľ má zriadený samostatný bankový účet sociálneho fondu. Výplatný termín za kalendárny mesiac má stanovený na 8. deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Sociálny fond je povinný vytvoriť najneskôr v 8. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci a finančné prostriedky je povinný odviesť na samostatný bankový účet najneskôr v 13. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Použitie sociálneho fondu

Použitie sociálneho fondu je zákonom ohraničené a musí byť v súlade s podnikovou sociálnou politikou. Prostriedky fondu je možné použiť najmä na:

• Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach
• Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily
• Zdravotnú starostlivosť
• Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom. Príspevky môžu prijímať aj poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok na Slovensku?

Je zakázané poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu.

Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.) pri poskytovaní príspevkov zo sociálneho fondu.

Daňové a odvodové aspekty sociálneho fondu

Daňové výdavky zamestnávateľa

Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľa), je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom). Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.

Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu u zamestnanca

U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.

Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.

Odvody na zdravotné a sociálne poistenie

Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platia poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ. Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.

Príklady

• Príklad 1: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu prenajme pre zamestnancov ľadovú plochu na zimnom štadióne na 2 hodiny každý pondelok večer. Nepeňažné plnenie je u zamestnancov od dane z príjmov oslobodené. Zamestnanci ani zamestnávateľ neplatia odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Príklad 2: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi poukážky na nákup lístkov do divadla a poskytne ich zamestnancom. Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ aj zamestnanec budú platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Príklad 3: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi hodinky, ktoré odovzdá bývalým zamestnancom pri životnom jubileu. Nepeňažné plnenie z prostriedkov sociálneho fondu je u zamestnanca predmetom dane z príjmov. Zamestnanec aj zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne, ale neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.

tags: #z #čoho #sa #tvorí #sociálny #fond