
Vlastnícke právo je pilierom právneho štátu, garantované ústavou pre všetkých vlastníkov s rovnakým obsahom a ochranou. Avšak, ústava pripúšťa aj obmedzenie tohto práva za splnenia prísnych podmienok. Jedným z nástrojov, ktoré môžu dočasne zasiahnuť do vlastníckeho práva, je zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnosť. Tento článok sa zameriava na podmienky, proces a dôsledky takéhoto opatrenia, s dôrazom na jeho využitie v daňovom konaní a v kontexte vyvlastňovania.
Ústava Slovenskej republiky vymedzuje štyri základné podmienky, za ktorých je možné vlastníctvo obmedziť aj proti vôli vlastníka:
Podrobnosti vyvlastnenia upravuje stavebný zákon a zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. Vyvlastňovacie konanie uskutočňuje príslušný okresný úrad v sídle kraja, v územnom obvode ktorého sa nachádza vyvlastňovaná nehnuteľnosť. Odvolacím orgánom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Konanie sa začína na návrh subjektu - vyvlastniteľa, ktorý bude vyvlastňovanú nehnuteľnosť využívať pre účely, pre ktoré sa vyvlastňuje. Môže to byť štátny orgán, fyzická osoba alebo právnická osoba. V praxi sa táto podmienka realizuje zvyčajne tak, že vlastníkovi zašle navrhovateľ návrh kúpnej zmluvy. Ak vlastník na ponuku neodpovie, alebo ak ju odmietne, predpokladá sa, že podmienka je splnená a môže začať vyvlastňovacie konanie. Navrhovateľ preukazuje doručenkou, že vyvlastňovanému zaslal písomnú výzvu na kúpu predmetnej nehnuteľnosti či na zriadenie práva vecného bremena aj s uvedením navrhovanej odplaty a s upozornením, že ak vyvlastňovaný do 90 dní odo dňa doručenia neodpovie, bude sa predpokladať, že dohodu odmietol.
Podľa stavebného zákona vyvlastnením nezanikajú práva užívať byty a nebytové priestory, preto podľa niektorých interpretácií nie sú nájomcovia účastníkom vyvlastňovacieho konania. Nájomca bytu práve z dôvodu vyvlastnenia bytového domu môže dostať (resp. dostane) výpoveď z nájmu bytu. Jeho užívacie práva sú teda priamo dotknuté, keďže vyvlastňovacie konanie bezprostredne ovplyvní dĺžku (a existenciu) nájmu bytu.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad zabezpečenia pre ZŤP autá
Vyvlastňovací orgán nariadi vždy ústne pojednávanie o návrhu. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada.
Úrad skúma:
Súčasťou rozhodnutia je určenie primeranej náhrady za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu. O odvolaní proti výrokom o vyvlastnení je príslušné rozhodnúť Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Na preskúmanie výrokov o náhrade je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku o náhrade v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.
Podľa stavebného zákona možno vyvlastniť len pre účely stavieb alebo iných opatrení v dotknutej lokalite, ktoré sú uvedené v zákone. To, že vyvlastňovacie konanie sa uskutočňuje pre niektorú z uvedených stavieb, ešte automaticky neznamená, že ide o stavbu vo verejnom záujme. Podľa zákona treba verejný záujem preukázať vo vyvlastňovacom konaní.
Ak je možné majetkové vyrovnanie pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Problémom však je, že tento spôsob vyrovnania sa nevzťahuje na vyvlastnenie napr. pri stavbe diaľnic, ciest pre motorové vozidlá či letísk.
Prečítajte si tiež: Podmienky striedavej starostlivosti
Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. V prípade stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá určuje osobitný zákon (č. 129/1996 Z.z.
Predbežné opatrenie, upravené v zákone o správe daní, slúži na posilnenie procesu vymáhania daňových nedoplatkov. Správca dane týmto inštitútom počas daňovej kontroly obmedzuje dispozičné právo kontrolovaného daňového subjektu s jeho majetkom. Od roku 2007 je možné predbežné opatrenie využiť aj pri miestnom zisťovaní, ak operatívne zistenia odôvodňujú následnú daňovú kontrolu.
Správca dane má možnosť uložiť kontrolovanému daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo strpel, v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania. Rozhodnutie o predbežnom opatrení sa vydáva písomne, pričom proti nemu nie je prípustné odvolanie. Ak by daňový subjekt konal v rozpore s obmedzením uloženým v rozhodnutí o predbežnom opatrení, jeho úkony by boli zo zákona neplatné.
Predmetom predbežného opatrenia môžu byť hnuteľné alebo nehnuteľné veci, ako aj práva, v rozsahu, ktorý by mal byť primeraný predpokladanej výške dorubenej dane. Je dôležité, aby správca dane postupoval primerane a neobmedzoval daňový subjekt nadmerne, čo by mohlo byť kvalifikované ako marenie podnikania a viesť k uplatneniu náhrady škody.
Predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom vzniku záložného práva. Ak predbežné opatrenie stratí účinnosť, správca dane o tom písomne upovedomí daňový subjekt. Rozhodnutie o zrušení predbežného opatrenia vydáva správca dane vtedy, keď pominul dôvod, pre ktorý bolo uložené.
Prečítajte si tiež: Podmienky neodkladného opatrenia
Nižšie je uvedený vzor rozhodnutia o predbežnom opatrení, ktorý by mal obsahovať nasledovné údaje:
V decembri 2007 začal platiť zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorého účelom bolo urýchliť výstavbu konkrétnych úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Tento zákon zjednodušuje konania, skracuje lehoty a predovšetkým - umožňoval začať stavať cesty a diaľnice na pozemkoch, ktoré ešte neboli vyvlastnené a boli vo vlastníctve pôvodných vlastníkov. Naďalej však platia niektoré osobitné ustanovenia regulujúce vyvlastňovanie v prípade výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.
Predovšetkým, dňom právoplatnosti územného rozhodnutia (rozhodnutia o umiestnení stavby diaľnice / cesty) vzniká zo zákona predkupné právo štátu na pozemok, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice / cesty. Znamená to, že takýto pozemok nemôže jeho vlastník predať inej osobe ako štátu. Toto predkupné právo sa zapíše aj do katastra nehnuteľností.
Okrem toho platia ďalšie špecifiká:
Medzi diaľnice a rýchlostné cesty, na ktoré sa vzťahuje táto úprava, patria napríklad:
tags: #zabezpečovacie #opatrenie #na #nehnuteľnosť #vzor #dokumentu