Začatie Trestného Stíhania v Maloletom Procese

Trestné stíhanie predstavuje kľúčovú fázu trestného konania, ktorá má zásadný vplyv na jeho priebeh a výsledok. V podmienkach Slovenskej republiky existujú dva základné spôsoby, ako môže byť trestné stíhanie iniciované: vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania alebo vykonaním zaisťovacieho, neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

Význam Zákonného Začatia Trestného Stíhania

Je nesmierne dôležité, aby bolo trestné stíhanie začaté zákonným spôsobom a bez procesných chýb. Začatie trestného stíhania totiž spúšťa celý proces dokazovania. V prípade, že by bolo trestné stíhanie začaté nezákonne, všetky nadväzujúce úkony by boli považované za protiprávne, čo by mohlo zmariť účel celého vyšetrovania.

Spôsoby Začatia Trestného Stíhania

Trestné stíhanie môže byť začaté dvoma spôsobmi:

1. Vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania: Policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia.
2. Vykonaním zaisťovacieho, neodkladného alebo neopakovateľného úkonu: Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie.

Po začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a poškodeného a doručí uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

Náležitosti Uznesenia o Začatí Trestného Stíhania

Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať:

Prečítajte si tiež: Príspevok z úradu práce: Postup

• Opis skutku s uvedením miesta, času a prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo.
• Kvalifikáciu skutku, teda o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona.

Dôležité je poznamenať, že trestné stíhanie sa vedie vždy pre určitý skutok a nie je dôležité jeho paragrafové určenie, to sa môže v priebehu trestné konania meniť.

Začatie Trestného Stíhania na Základe Trestného Oznámenia alebo Iných Skutočností

Trestné stíhanie začne orgán činný v trestnom konaní buď na základe trestného oznámenia alebo na základe iných skutočností, ktoré sa dozvedel pri svojej činnosti. Takouto skutočnosťou môže byť napríklad telefonické privolanie policajnej hliadky, ktorá zasiahne priamo na mieste činu, alebo iná udalosť, z ktorej je zjavné, že došlo k spáchaniu trestného činu. Podanie napr. ústneho alebo písomného trestného oznámenia nie je podmienkou na začatie trestného stíhania.

Orgán činný v trestnom konaní začne trestné stíhanie, ak oznámenie neobsahuje skutočnosti, ktoré by vylučovali spáchanie trestného činu. Ak z opísaných skutočností vyplýva záver, že došlo k spáchaniu trestného činu, je orgán činný v trestnom konaní povinný, z úradnej povinnosti začať trestné stíhanie. Trestné stíhanie je povinný začať bezodkladne. Ak je trestné oznámenie potrebné doplniť (napr. výsluchom oznamovateľa, vyžiadaním písomných podkladov), je povinný začať trestné stíhanie najneskôr do 30 dní od prijatia trestného oznámenia.

Špecifiká Uznesenia o Začatí Trestného Stíhania

V praxi sa uznesenie o začatí trestného stíhania obvykle označuje ako začatie trestného stíhania „vo veci“. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie a nie je voči nemu prípustná sťažnosť, preto jeho právoplatnosť a vykonateľnosť nastáva dňom vydania.

Možnosti Orgánov Činných v Trestnom Konaní po Prijatí Trestného Oznámenia

V praxi môžu nastať aj prípady, kedy orgány činné v trestnom konaní, aj napriek podaniu trestného oznámenia, nemusia začať trestné stíhanie. Trestný poriadok totiž umožňuje, aby v prípade, keď nie je dôvod na začatie trestného stíhania, sa vec uznesením odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie (ak ide napr. o priestupok a nie o trestný čin), alebo vec odloží, ak je podľa zákona trestné stíhanie neprípustné (napr. ak je páchateľ maloletý alebo ak zomrel). O takomto postupe však musí vždy informovať oznamovateľa trestného činu a aj poškodeného.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o PN

Ak poškodený alebo oznamovateľ trestného činu s takým postupom polície nesúhlasia, môžu podať proti uzneseniu sťažnosť podľa poučenia v uznesení alebo požiadať prokurátora do 30 dní od doručenia uznesenia, aby postup preskúmal. V prípade nezákonne vydaného uznesenia o trestnom stíhaní budú všetky nadväzujúce úkony posúdené ako nezákonne získané.

Začatie Trestného Stíhania Vykonaním Zaisťovacieho, Neodkladného alebo Neopakovateľného Úkonu

Začať trestné stíhanie možno aj po vykonaní zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po vykonaní takéhoto úkonu je však potrebné, aby orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď vyhotovil uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom okrem ostatných náležitostí uvedie, konkrétnej jeho výrokovej časti aj popis úkonu, ktorým sa trestné stíhanie začalo.

Medzi zaisťovacie úkony patrí najmä: zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivého, domová prehliadka, vydanie a odňatie veci a iné. Na zmarenie alebo vykonanie neodkladného úkonu majú vplyv najmä materiálne podmienky, ako napr. plynutím času a pôsobením poveternostných podmienok sa zmaria stopy.

Neopakovateľný úkon je taký úkon, ktorý v ďalšom konaní už nemožno vykonať. Úkon nie je možné opakovať buď preto, že je fakticky nevykonateľný alebo tomu bránia iné dôvody, ako napr. nie je možné opakovať rekogníciu in natura. Neodkladný úkon možno v budúcnosti síce opakovať, ale získané informácie už nebudú mať takú dôkaznú hodnotu, ako pri prvom vykonávaní. Trestný poriadok neobsahuje výpočet neodkladných alebo neopakovateľných úkonov, tento „výpočet“ sa ponecháva na aplikačnú prax.

Domová Prehliadka ako Neodkladný alebo Neopakovateľný Úkon

Ústava Slovenskej republiky chráni základné ľudské práva a slobody. Jednými z takýchto práv sú aj právo na nedotknuteľnosť obydlia upravené v čl. 21 ods. 1 Ústavy a právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upravené v čl. 19 Ústavy. Právo na nedotknuteľnosť obydlia spočíva vo všeobecnom zákaze vstúpiť do obydlia druhého bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Podľa čl. 21 ods. 2 Ústavy je jednou z výnimiek zákazu vstupu do obydlia druhého bez jeho súhlasu vykonanie domovej prehliadky len v súvislosti s trestným konaním.

Prečítajte si tiež: Práca neschopnosť: Čo musí zamestnávateľ?

Dôvody a podmienky, za akých sa vykonáva domová prehliadka, upravuje zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“). Domová prehliadka je procesný prostriedok využívaný v trestnom konaní, ktorým sa vážne zasahuje do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi. Domovú prehliadku je možné vykonať počas trestného konania. Podľa § 100 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Trestného poriadku nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. Domovú prehliadku bez meškania vykoná orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt.

Domová prehliadka môže byť vykonaná ako neodkladný alebo neopakovateľný úkon. Za splnenia zákonných podmienok tak možno prehliadku vykonať aj pred začatím trestného stíhania. V zásade možno pripustiť, že za určitých okolností, môže mať domová prehliadka v konkrétnej veci charakter neodkladného úkonu a ako taká je ex lege prípustná. V takom prípade sa jedná o zvlášť závažný zásah do ústavne zaručeného práva na domovú slobodu, a preto také rozhodnutie, na ktorého základe má byť úkon vykonaný, musí byť aj z hľadiska zvlášnej závažnosti, primerané a dostatočne zdôvodnené.

Nevyhnutne treba zdôrazniť, že náležité zistenie skutkového stavu veci, resp. dokázanie viny, nikdy nemôže byť nadradené zásade stíhania zo zákonných dôvodov a ani právu na zákonný proces, pretože by to viedlo k snahe dosiahnuť pravdu za každú cenu, teda aj za cenu porušenia zákona. Trestné stíhanie je vždy nevyhnutné vykonávať len v súlade so zákonom, preto postup príslušných orgánov, ktorého cieľom je náležité zistenie skutkového stavu veci, musí byť vždy v intenciách zákona. Z ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že domovú prehliadku možno nariadiť (a aj vykonať) i pred začatím trestného stíhania. Zákon zároveň predpokladá, že vykonaním tohto zaisťovacieho úkonu sa začne trestné stíhanie. Tento procesný efekt je však podmienený tým, že súčasne hrozí nebezpečenstvo z omeškania, ktoré je v tejto situácii pojmovým ekvivalentom „neodkladnosti“ úkonu. Povedané inými slovami, trestné stíhanie možno začať vykonaním zaisťovacieho úkonu jedine v prípade, keď vzhľadom na nebezpečenstvo jeho zmarenia alebo zničenia dôkazu, ktorý má byť zaistený, neznesie vykonanie tohto úkonu odklad na čas, kým sa začne trestné stíhanie vydaním uznesenia.

Dôležitosť Zákonnosti a Náležitostí Začatia Trestného Stíhania

Začatie trestného stíhania je dôležitým momentom v trestnom konaní. Od tohto momentu môžu orgány činne v trestnom konaní vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu. Dôležité je, aby začatie trestného stíhania bolo zákonné, malo svoje náležitosti a bol zadefinovaný moment začatia, a to či bolo začaté vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania alebo vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu ako je napr. domová prehliadka.

Trestný Čin, Priestupok a Trestné Oznámenie

Trestným činom je protiprávny čin, ak má znaky uvedené v Trestnom zákone. Podľa škodlivosti a závažnosti rozlišujeme trestné činy na prečiny a zločiny. Každý trestný čin spáchaný z nedbanlivosti je prečin. Nejde o prečin, ak je jeho závažnosť nepatrná, u mladistvých páchateľov malá, a to vzhľadom na spôsob, akým bol čin spáchaný, následky, ktoré spôsobil, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, pohnútku páchateľa, či mieru zavinenia, aj keby mal znaky trestného činu. Úmyselne možno spáchať prečin alebo zločin. Prečin je každý úmyselný trestný čin, ak zaň podľa Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody neprevyšujúci 5 rokov. Ostatné úmyselné trestné činy sú zločiny. Za zločin sa považuje aj prečin, ak zaň v prísnejšej skutkovej podstate hrozí trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou 10 rokov.

Od trestných činov treba odlišovať priestupky, ktorých nebezpečnosť a závažnosť je v porovnaní s trestnými činmi nižšia. Priestupkom je napríklad porušenie nočného kľudu, vzbudenie verejného pohoršenia, urážka na cti, porušenie dopravných predpisov, výtržnosti, krádeže, ktoré sú menej závažné. V prvom rade rieši priestupky polícia. Polícia môže v niektorých prípadoch uložiť na mieste aj blokovú pokutu do výšky 33 eur.

Spáchanie trestného činu sa oznamuje orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú policajt a prokurátor. Priamo na najbližšej policajnej stanici oznamujeme skutok službukonajúcemu policajtovi. Policajtom je aj vyšetrovateľ Policajného zboru, vyšetrovateľ colnej správy, poverený príslušník Policajného zboru, poverený príslušník vojenskej polície, poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, poverené colné orgány a veliteľ námornej lode. Ďalej môžeme trestný čin oznámiť na najbližšej okresnej prokuratúre. V praxi sa často stáva, že prokurátor oznámenie odovzdá na vybavenie vyšetrovateľovi alebo policajtovi. O tom však musí prokurátor písomne upovedomiť oznamovateľa a poškodeného. Trestné oznámenie možno podať aj na ktoromkoľvek súde ústne do zápisnice.

Trestné oznámenie môže podať každý, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní trestného činu. Môže to byť očitý svedok trestného činu alebo osoba, ktorá sa o skutku dozvedela, aj keď nebola prítomná na mieste činu. Podnet na začatie trestného stíhania môže podať aj skupina osôb, občianske združenie alebo iná právnická osoba. Oznamovateľ by mal uviesť všetko, čo mu je o skutku známe. čo mu je známe o spôsobe spáchania krádeže a prípadne aj informácie na určenie možného okruhu páchateľov. Ak bola škoda spôsobená oznamovateľovi, musí byť vypočutý aj o tom, či žiada, aby bolo rozhodnuté o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Súd nevykonáva osobitné dokazovanie o výške škody. Ak je škoda jasne preukázaná, súd odsúdenému uloží, aby škodu poškodenému nahradil. V opačnom prípade súd poškodeného odkáže, aby uplatnil svoj nárok na náhradu škody žalobou v občianskom súdnom konaní. Svoje nároky na náhradu škody musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Ak osoba oznámi trestný čin ústne, je poučená o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov, vrátane následkov krivého obvinenia.

Povinnosť Oznámiť Trestný Čin a Neprekazenie Trestného Činu

V niektorých prípadoch je zákonom uložená povinnosť oznámiť trestný čin. Jedná sa o určité zločiny a trestné činy korupcie. Každý musí bezodkladne oznámiť zločin, za ktorý sa trestá najmenej 10-ročným väzením alebo niektorý z trestných činov korupcie, ak sa o nich hodnoverným spôsobom dozvedel. Je teda povinnosťou každého, aby uvedené trestné činy oznámil na ktoromkoľvek útvare polície alebo prokuratúre a opísal, čo sa stalo. Prípadne môže zaslať písomné oznámenie.

Oznámiť trestný čin nemusí osoba, ak by tým seba alebo svojho blízkeho vystavila nebezpečenstvu smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy. Rovnako nemusí oznámiť skutok ten, kto by tým sebe alebo blízkej osobe privodil možnosť trestného stíhania. Za blízku osobu sa považuje príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel a osoby v obdobnom pomere, ktorých ujmu pociťujú ako svoju vlastnú.

Opletačky so zákonom môžete mať aj v prípade neprekazenia niektorých zločinov alebo trestných činov korupcie. Teda každý, kto sa dozvedel, že ktosi pripravuje alebo pácha tieto činy, mal by ich prekaziť. Zabrániť im môže aj sám, ale lepšie je o pomoc požiadať iné osoby, napríklad zamestnanca bezpečnostnej služby. Najbezpečnejším spôsobom je oznámenie skutku orgánom činným v trestnom konaní. Povinnosť prekaziť trestný čin sa nevzťahuje na osobu poverenú pastoračnou činnosťou, ktorá by jej splnením porušila spovedné tajomstvo. Beztrestnosť sa zaručuje aj tomu, kto neprekazil trestný čin z dôvodu, že by tak nemohol urobiť bez značných ťažkostí alebo bez toho, že by seba alebo blízku osobu vystavil nebezpečenstvu smrti, ťažkej ujmy na zdraví, inej závažnej ujmy, či trestnému stíhaniu.

Forma a Náležitosti Trestného Oznámenia

Trestné oznámenie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami. Netreba zabudnúť, že podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu je nutné potvrdiť či už písomne alebo ústne do 3 pracovných dní. V opačnom prípade hrozí, že sa ním orgány činné v trestnom konaní nebudú zaoberať. O ústnom trestnom oznámení spíše policajt zápisnicu. Ak policajt alebo prokurátor potrebuje doplniť trestné oznámenie, môže tak urobiť výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo si vyžiada písomné podklady.

Postup Orgánov Činných v Trestnom Konaní po Prijatí Trestného Oznámenia

Po prijatí trestného oznámenia musí orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť o ďalšom postupe do 30 dní. Pokiaľ zo všetkých skutočností vyplýva, že došlo k spáchaniu trestného činu, policajt začne trestné stíhanie. O tomto je povinný upovedomiť oznamovateľa, poškodeného a zároveň doručiť do 48 hodín uznesenie o začatí trestného stíhania prokurátorovi.

Môže nastať aj prípad, keď policajt napriek trestnému oznámeniu nezačne trestné stíhanie. Policajt vec odovzdá príslušnému orgánu, ak skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť napríklad priestupkom alebo vec odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné, napríklad je páchateľ maloletý alebo zomrel. O tomto postupe musí oznamovateľa i poškodeného informovať. Ak nie ste spokojný s postupom polície, môžete podať sťažnosť alebo požiadať prokurátora, aby tento postup preskúmal. Sťažnosť sa podáva do 3 dní od doručenia uznesenia. Sťažnosť treba odôvodniť a doručiť orgánu, ktorý uznesenie vydal. Ak orgán sám sťažnosti nevyhovie, postúpi ju nadriadenému orgánu - prokurátorovi. Ten o sťažnosti rozhodne. Ďalej môžete prokurátora požiadať o preskúmanie postupu policajta, ktorý je povinný tak urobiť najneskôr do 30 dní a výsledok vám oznámiť. Ak ani prokurátor okresnej prokuratúry podnetu alebo sťažnosti nevyhovie, možno podať podnet na nadriadenú prokuratúru - krajskú prokuratúru na preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry. Nadriadený prokurátor prijatie podnetu potvrdí a mal by ho vybaviť do 2 mesiacov.

Súhlas Poškodeného so Stíhaním

Existuje prípad, kedy musí dať poškodený súhlas na trestné stíhanie, ak má blízky vzťah k páchateľovi. Ide o príbuzného v priamom rade, súrodenca, osvojiteľa, osvojenca, manžela a druha páchateľa. Súhlas poškodeného treba získať ešte pred začatím trestného stíhania a ak už bolo začaté, hneď po tom, ako bol zistený pomer poškodeného a páchateľa alebo pred vznesením obvinenia. Súhlas sa oznamuje policajtovi alebo prokurátorovi písomne alebo ústne do zápisnice. Súhlas možno vziať späť, až kým sa odvolací súd neodoberie na záverečnú poradu. Ak je nesporné, že poškodený súhlas nedal alebo vzal späť, pretože mu bolo vyhrážané, je v tiesni, pod nátlakom, v závislosti alebo podriadenosti, platí zákonná fikcia, že súhlas bol daný.

tags: #začatie #trestného #stíhania #maloletý #proces