
Slovenská republika, ako členský štát Európskej únie, umožňuje svojim občanom pracovať v iných členských štátoch a naopak, občanom EÚ pracovať na Slovensku. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty zahraničného príspevku zamestnancom, s dôrazom na zamestnávanie v Nórsku a daňové povinnosti s tým spojené.
Daňová rezidencia je kľúčový faktor určujúci, kde je osoba povinná platiť dane zo svojich príjmov. Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) je osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Takýto rezident je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, teda príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí.
Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) má daňovú povinnosť len z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR. Daňovník nespolupracujúceho štátu je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely. Voči daňovníkovi nespolupracujúceho štátu sa uplatňuje zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou.
Ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2025 presiahnu sumu 2 876,90 eura, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marca 2026. Túto lehotu je možné predĺžiť na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.
Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií, ako sú:
Prečítajte si tiež: Sprievodca odpočtom zahraničného dôchodku
Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov (štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia) riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR).
Ak rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí, príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.
Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň.
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.
Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu. Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov.
Prečítajte si tiež: Zahraničný príspevok - detaily
Ak rezident SR dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.
Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je v SR od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov.
Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 30/2019 Z. z. Iné prijaté výhry a ceny sú v SR podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru.
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy zo zdrojov v zahraničí, ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR.
V prípade, že rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Zahraničný dôchodok a slovenský dôchodok
Otvorený trh práce umožňuje občanom iných štátov alebo osobám bez štátnej príslušnosti voči Slovenskej republike (SR) pracovať na našom území. Zamestnávateľ musí pri ich zamestnávaní rozlišovať, či ide o zamestnávanie občanov EÚ alebo ide o občanov tzv. tretích krajín.
Zamestnávanie občanov EÚ na území SR sa realizuje podľa rovnakých princípov ako zamestnávanie občanov SR s výnimkou toho, že podľa práva Spoločenstva - nariadenia Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov - vyplýva povinnosť sledovať pohyb občanov EÚ za prácou na území SR. Toto sa realizuje na základe informačných kariet na účely štatistickej evidencie, ktoré vypĺňa zamestnávateľ.
U cudzinca vyžaduje ZSZ povolenie na zamestnanie, o udelení ktorého rozhoduje ÚPSVR v mieste výkonu práce cudzinca, s výnimkou cudzincov uvedených v § 22 ods. 7 ZSZ. Cudzinec môže požiadať o povolenie na jeden z troch typov pobytu, a to o prechodný pobyt, trvalý pobyt alebo tolerovaný pobyt.
Pri zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene bez ohľadu na dĺžku jej trvania. Opatrenie Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z. stanovuje základné sadzby stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.
Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na zahraničnej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu (raňajky, obed a večera). Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na zahraničnej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie.
tags: #zahraničný #príspevok #zamestnancom #Nórsko #podmienky