Odpočet zahraničného dôchodku od slovenského dôchodku: Kompletný sprievodca

Tento článok poskytuje komplexný prehľad problematiky odpočtu zahraničného dôchodku od slovenského dôchodku, ako aj ďalšie dôležité informácie týkajúce sa práce a dôchodku v zahraničí v kontexte slovenského daňového a sociálneho systému.

Povinnosti voči zdravotnej poisťovni pri práci v zahraničí

Ak ste si našli zamestnanie v zahraničí, nezabudnite na povinnosti voči zdravotnej poisťovni. Platiť zdravotné poistenie musí každý občan. Buď si ho platí sám, alebo za neho platí zamestnávateľ, či štát. Hneď ako ste sa zamestnali v zahraničí alebo tam podnikáte, mali by ste byť nahlásení v zahraničnej zdravotnej poisťovni a platiť zdravotné poistenie práve tam.

Slovenskej zdravotnej poisťovni však túto skutočnosť (prácu v zahraničí) musíte oznámiť. Inak vám vznikne dlh na poistnom a môžete sa ľahko dostať medzi dlžníkov v registri zdravotnej poisťovne. Do tohto registra nahliadajú lekári a mohlo by sa vám stať, že si ošetrenie budete musieť zaplatiť.

Ako poisťovni oznámiť pracovný pobyt v zahraničí?

Vyplnením a doručením EÚ formuláru E104. Vo formulári označíte políčko "Zánik verejného zdravotného poistenia". K formuláru priložíte doklad o poistení (napr. kópiu nového preukazu). Alebo vyplníte formulár VZP "odhláška poistenca", ktorý je dostupný aj na stránkach poisťovne.

Čo vám hrozí, ak zdravotnej poisťovni neoznámite svoj zahraničný pracovný pobyt?

Ak za vás neplatí poistné do poisťovne zamestnávateľ, ani nie ste študent či neexistuje iný dôvod, kedy za vás platí poistné štát a podobne, stávate sa pre poisťovňu samoplatiteľom. V prípade, že od vás poisťovňa nedostane zaplatené minimálne poistné, pošle vám upomienku s výkazom nedoplatkov a platobným výmerom. V prípade nereagovania by dokonca mohol byť vzniknutý dlh posunutý exekútorom.

Prečítajte si tiež: Vplyv detí na predčasný dôchodok

Taktiež by vám mohla byť udelená pokuta za porušenie povinností súvisiacich so zákonom o zdravotnom poistení - až 331 eur. Neplatiči zdravotného poistenia sa stávajú dlžníkmi a dlžníci nemajú nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Za lekárske vyšetrenie, hospitalizáciu či kúpele by ste tak museli platiť v plnej výške.

Sociálne poistenie v EÚ

Poistení na sociálne zabezpečenie (teda nemocenské, dôchodok, nezamestnanosť…) môžete byť iba v jednom členskom štáte EÚ. Ak ste pred odchodom do zahraničia boli na Slovensku zamestnaní, nemáte voči Sociálnej poisťovni odhlasovacie povinnosti.

Zo systému poistenia vás odhlásil zamestnávateľ a to že idete pracovať do zahraničia Sociálnej poisťovni oznamovať nemusíte. Voči Sociálnej poisťovni nemáte odhlasovacie povinnosti, ani ak ste boli pred odchodom do zahraničia nezamestnaní alebo ste ukončili štúdium.

Odhlášku z nemocenského poistenia podáva osoba, ktorá bola dobrovoľne poistená (ak sa tak rozhodla). Dobrovoľne poistená osoba sa nemusí odhlasovať. Dobrovoľné nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti jej automaticky zaniknú, keď má v zahraničí ekvivalentné poistenie.

Po skončení práce v zahraničí toto poistenie na Slovensku pokračuje ďalej. K zániku dobrovoľného dôchodkového poistenia nedochádza ani vtedy, ak pri práci v členskej krajine EÚ vzniklo povinné dôchodkové poistenie. V tom prípade musí dobrovoľne poistená osoba platiť toto dobrovoľné dôchodkové poistenie aj počas pobytu v zahraničí. Ak ho nechce platiť, musí sa odhlásiť.

Prečítajte si tiež: Sprievodca odpočtom zahraničného dôchodku

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, ktorá sa pred odchodom do zahraničia z poistenia odhlási, po návrate musí opäť podať prihlášku k dobrovoľnému poisteniu. SZČO (živnostník alebo podnikateľ a pod.) zánik poistenia na Sociálnu poisťovňu neoznamuje. Po vzniku sociálneho poistenia v zahraničí by mu mala Sociálna poisťovňa najneskôr do 20 dní poslať oznámenie o ukončení sociálneho poistenia.

Ak sa tak nestane, je určite dobré informovať sa na Sociálnej poisťovni, či majú informáciu o tom, že už ste takto poistení v zahraničí. Ak ste SZČO v jednom štáte EÚ a zároveň zamestnanec alebo SZČO v druhom členskom štáte EÚ, musíte podať "Žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy".

Keďže môžete byť na sociálne zabezpečenie poistení len v jednom štáte EÚ, na základe tejto žiadosti sa určí, v ktorom štáte to bude. Žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy osoby, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch EÚ Žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy osoby zvyčajne vykonávajúcej činnosť ako samostatne zárobkovo činná v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ.

Ak sa chystáte pracovať v zahraničí na základe získanej zákazky na dobu kratšiu ako 24 mesiacov, musíte Sociálnu poisťovňu požiadať o vystavenie dokumentu A1 z dôvodu vyslania. Budete tak naďalej poistení na území SR. V opačnom prípade bude na vás pri výkone činnosti uplatnená legislatíva štátu EÚ.

Žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy podávajú aj zamestnanci, ktorí: sa chystajú za brigádou počas dovolenky do zahraničia, alebo budú zamestnaní aj u zahraničného zamestnávateľa, alebo sú zamestnaní u slovenského zamestnávateľa, no činnosť sa vykonáva vo viacerých členských štátoch (napr. letuška, vodič,….).

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad zmluvy o vrátení preddavku

Zamestnanci, ktorých slovenský zamestnávateľ vyšle do iného členského štátu EÚ vykonávať prácu, musia mať pri sebe dokument A1 z dôvodu vyslania, inak bude na nich uplatnená legislatíva daného štátu EÚ.

Úrad práce po návrate zo zahraničia

Ak ste evidovaní na úrade práce ako nezamestnaní, prípadne poberáte dávky, je potrebné, aby ste úradu oznámili, že ste si našli prácu v zahraničí a odhlásili sa z evidencie. Po skončení práci v zahraničí si môžete žiadať o dávky v nezamestnanosti v štáte, kde ste pracovali.

Musíte preto splniť aj podmienky daného štátu. Dávky si môžete nechať posielať na Slovensko. Nezabudnite sa však zaregistrovať na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak by ste nežiadali o zahraničné dávky, môžete o podporu v nezamestnanosti požiadať aj na slovenskom úrade práce.

Od zahraničnej inštitúcie však budete potrebovať potvrdenie doby, profesiu a druh práce, ktorú ste v zahraničí vykonávali (formulár E301). Na základe neho vám bude vypočítaná podpora v nezamestnanosti.

Daňové priznanie zo zahraničných príjmov na Slovensku

Pokiaľ ste daňový rezident SR, máte povinnosť na Slovensku každoročne zdaniť svoje celosvetové príjmy. Do daňového priznania za daný rok teda uvediete aj príjmy získané v zahraničí.

Aby neboli opäť zdanené, ak už raz v EÚ zdanené boli, vyplníte príslušné riadky, kde sa príjmy zo zahraničia vyjmú (metóda vyňatia príjmu) alebo sa započíta príslušná daň (metóda zápočtu dane). Jedná sa o metódy na zabránenie dvojitého zdanenia.

Tejto problematike sa venujeme jednak v našej daňovej poradni, ako aj v mnohých článkoch na našom portáli. Ak ste aj zabudli na niektorý z úradov, oznámte zmenu čo najskôr. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a dôchodok zo zahraničia

Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2025 je stanovená vo výške 273,99 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2025 sumu 5 753,79 eura. alebo ak bol poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku zo zahraničia alebo obdobného výsluhového dôchodku zo zahraničia alebo mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13.

Ak teda daňovník je poberateľom dôchodku už k 1.1.2025, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2025 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2025 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 753,79 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. S účinnosťou od 1.7.2024 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13.

Príklady uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane

Otázka č. 1: Daňovník má príjem zo závislej činnosti. Keďže základ dane daňovníka nepresiahol sumu 25 426,27 eura, daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane v sume 5 753,79 eura.

Otázka č. 2: Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok od 2.1.2025. Naďalej dosahuje príjem z podnikania.

Otázka č. 3: Daňovník poberá celý rok 2025 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2025 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti.

Otázka č. 4: V roku 2025 bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok od 1.6.2023 vo výške 680 eur. Za rok 2023 daňovník nie je povinný opraviť svoju daňovú povinnosť, nakoľko v roku 2023 má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, keďže nebol k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku. Povinnosť opravy daňovej povinnosti má za rok 2024, a to podaním dodatočného daňového priznania, v ktorom zvýši základ dane o sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane, keďže za rok 2024 mu nevznikol nárok na jej uplatnenie. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2025, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2025 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2025, t. j .

Otázka č. 5: Starobná dôchodkyňa dosahuje v roku 2025 príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby. Poberá aj vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. Započíta sa suma vdovského dôchodku do úhrnu dôchodku pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2025? Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13.

Otázka č. 6: Daňovník je poberateľom invalidného dôchodku. V roku 2025 začal podnikať a bude dosahovať príjem zo živnosti.

Otázka č. 7: Daňovník poberá starobný dôchodok vo výške 450 eur, t. j. ročný dôchodok má vo výške 5 400 eur. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti.

Otázka č. 8: U poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR. Ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1.1.2025, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2025.

Otázka č. 9: Vplyv 13. dôchodku za rok 2025.

Daňová rezidencia a jej význam

Daňovým rezidentom SR je podľa zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky (ďalej len "SR") podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti [§ 2 písm. Podľa § 2 písm. Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi (napr. ak má trvalý pobyt v SR a na území Českej republiky sa dlhodobo zdržiava, môže byť podľa legislatívy obidvoch štátov považovaný za rezidenta SR aj za rezidenta Českej republiky), dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie.

Tento konflikt je potrebné rozriešiť a zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií:

• stály byt (trvalo dostupné bývanie) - t. j. daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, resp. či ide o prenajatú zariadenú miestnosť.
• stredisko životných záujmov - t. j. ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy - napr.

Zdaňovanie príjmov rezidenta SR zo zdrojov v zahraničí

Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov (štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ďalej len "zmluva") riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR).

Príjmy zo zamestnania v zahraničí

Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania (§ 5 zákona o dani z príjmov) vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja).

Ak rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí (napr. v Českej republike u českého zamestnávateľa), príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.

Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku (resp. v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku) a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň). Uvedené platí za predpokladu, že nejde o prípad tzv.

Príklad: Daňovník, rezident SR, bol svojím slovenským zamestnávateľom vyslaný do Českej republiky na služobnú cestu, kde má vykonať školenie pre pracovníkov českej firmy.

Príjmy z prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti v zahraničí

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) alebo z predaja nehnuteľnosti [§ 8 ods. 1 písm. Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluvy. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.

Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy, z tohto dôvodu aj príjem z predaja nehnuteľnosti resp. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pri skúmaní tejto podmienky je nevyhnutné zohľadniť spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti (napr.

Príklad: Ak rezident SR v roku 2025 predá dom umiestnený v Českej republike, ktorý tam nadobudol v roku 2013, právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. To, či Česká republika toto právo využije a akým spôsobom, závisí od jej vnútroštátnej legislatívy. Rezident SR napriek svojej celosvetovej povinnosti tento príjem nezahrnie do svojho daňového priznania podaného v SR, pretože v zmysle zákona o dani z príjmov ide o príjem, ktorý je v SR od dane oslobodený (vlastníctvo nehnuteľnosti viac ako päť rokov). V daňovom priznaní v SR daňovník (rezident SR) uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.

Príjmy z činnosti umelca alebo športovca v zahraničí

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca [§ 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov] alebo športovca [§ 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov], ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí (zdaňovanie uvedených príjmov v zmluvách spadá do rámca článku "Umelci a športovci"). To, či zahraničie toto právo využije a akým spôsobom, závisí od vnútroštátnych predpisov toho konkrétneho štátu.

Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.

Príklad: Slovenskému umelcovi plynul v roku 2025 príjem za umelecké vystúpenie v ČR. Kde bude tento daňovník zdaňovať svoje príjmy z predmetnej činnosti? Ak tieto príjmy zdaní v Českej republike, je povinný podať daňové priznanie aj na Slovensku? Podľa článku 16 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (zákon č. 238/2003 Z. z.) sú príjmy, ktoré poberá rezident SR ako na verejnosti vystupujúci umelec, z takýchto osobne vykonávaných činnosti v ČR sa môžu zdaniť v ČR. Rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo si vysporiadať v SR svoj celosvetový príjem prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. Do daňového priznania zahrnie aj príjmy za umelecké vystúpenie v ČR a zaradí ich medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej republiky je podľa článku 22 zmluvy a § 45 ods.

Výhry a ceny zo zahraničia

V prípade, že rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí [§ 8 ods. 1 písm. Výnimku predstavuje napr. zmluva s Českou republikou, ktorá dáva možnosť zdaniť príjem z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach aj štátu zdroja. To znamená, že ak takýto príjem plynie zo zdroja v Českej republike, právo na jeho zdanenie má aj Česká republika.

Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zahraničia, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je v SR od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 30/2019 Z. z. Iné prijaté výhry a ceny sú v SR podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru. (Cenou alebo výhrou na účely oslobodenia od dane sa rozumie: cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny; výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania; cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou).

Oslobodenie prijatých cien alebo výhier od dane vymedzené v § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov je podmienené neprevýšením hodnoty 350 eur za cenu alebo za výhru.

Príklad: Rezident SR získa v Českej republike vo verejnej súťaži finančnú výhru vo výške 300 eur. Právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. To, či sa tento príjem v Českej republike zdaní, závisí od jej vnútroštátnej daňovej legislatívy. Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoje celosvetové príjmy, avšak tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR neuvedie, nakoľko v zmysle zákona o dani z príjmov ide o oslobodený príjem (t.j. príjem za cenu alebo výhru v hodnote neprevyšujúcej 350 eur).

tags: #odpočet #zahraničného #dôchodku #od #slovenského #dôchodku