Zahrnutie príspevku na podnikanie do zdaniteľných príjmov: Komplexný sprievodca pre SZČO

Každý živnostník, či už podniká ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť, je povinný raz ročne uhradiť daň z príjmov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sa zdaňujú príjmy SZČO, aká je sadzba dane, ako vypočítať daň z príjmov a koľko zaplatiť na preddavkoch.

Daňové priznanie SZČO: Základná povinnosť

Po prechode na živnosť sa podnikatelia stretávajú s novými povinnosťami, medzi ktoré patrí aj samostatné podanie daňového priznania a zaplatenie dane. SZČO používajú na podanie daňového priznania formulár typu B. Daňové priznanie ako SZČO podávate vždy, bez ohľadu na to, či svoje podnikanie vykonávate ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť (teda popri zamestnaní, štúdiu, dôchodku, materskej a podobne), a to aj v prípade, že je vaša výsledná daňová povinnosť nulová. Rovnako máte povinnosť podať daňové priznanie, aj keď ste samostatne zárobkovú činnosť vykonávali len časť roka.

Existuje jediná výnimka - ak vaše ročné zdaniteľné príjmy (nie zisk) nepresiahli 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre príjmy za rok 2024 je to suma 2 823,24 eura) a dosiahli ste základ dane (nie daňovú stratu), tak daňové priznanie podávať nemusíte.

Čo uviesť do daňového priznania

V daňovom priznaní musíte uviesť všetky vaše príjmy. Ak ste zamestnaný a podnikaním si iba privyrábate, alebo máte napríklad príjmy z prenájmu, musíte v daňovom priznaní uviesť nielen príjmy z podnikania, ale aj príjmy zo zamestnania a z prenájmu. A to aj napriek tomu, že ste v priebehu roka prostredníctvom zamestnávateľa zo mzdy odvádzali preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Tieto preddavkové platby do daňového priznania uvediete tiež a znížite si o ne vypočítanú daň.

Nezabudnite si od vášho zamestnávateľa vyžiadať potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, pokiaľ ste okrem prevádzkovania živnosti v priebehu roka pracovali na pracovný pomer alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Ide o povinnú prílohu daňového priznania. A ak si budete v daňovom priznaní uplatňovať daňový bonus na dieťa alebo daňový bonus na zaplatené úroky, tak budete musieť k daňovému priznaniu priložiť tiež niekoľko príloh, o ktorých sa dočítate ďalej.

Prečítajte si tiež: Tipy a triky pre zdravé zuby

Výpočet dane z príjmov SZČO: Krok za krokom

Základ dane z príjmov fyzickej osoby sa skladá z piatich tzv. čiastkových základov dane:

1. Príjmy zo zamestnania
2. Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
3. Príjmy z prenájmu a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu
4. Osobitný základ dane z príjmov z kapitálového majetku (napr. úroky z úverov)
5. Ostatné príjmy, ktoré nespadajú do žiadnej z predchádzajúcich kategórií

Na uvedené čiastkové základy dane sa uplatňuje odlišná sadzba dane z príjmov.

• Na súčet čiastkových základov dane z príjmov zo zamestnania, z prenájmu a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu a z ostatných príjmov sa uplatňuje sadzba dane z príjmov:

  • 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok platného životného minima (za rok 2024 je to suma 47 537,98 eura)
  • 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima.

• Na čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti SZČO, ktorá dosiahla za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti neprevyšujúce sumu 60 000 eur, sa uplatňuje sadzba dane z príjmov 15 %.

• Na čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti SZČO, ktorá dosiahla za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti prevyšujúce sumu 60 000 eur, sa uplatňuje sadzba dane z príjmov:

  Prečítajte si tiež: Prehľad zdravotníctva

  • 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok platného životného minima (za rok 2024 je to suma 47 537,98 eura)
  • 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima.

• Na osobitný základ dane z príjmov z kapitálového majetku sa uplatňuje sadzba dane z príjmov 19 %.

Ako určiť základ dane z príjmov SZČO

V podvojnom účtovníctve sa základ dane z príjmov určí ako súčet výnosov, od ktorých odpočítate náklady a výsledok ešte upravíte o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky. Pri jednoduchom účtovníctve a daňovej evidencii musíte starostlivo evidovať príjmy a reálne vynaložené výdavky (tzn. že si uchovávate všetky doklady za nákup tovaru či služieb) a po skončení roka tiež vykonať určité úpravy smerujúce k vyčísleniu čiastkového základu dane z príjmov. Podnikatelia najčastejšie uplatňujú metódu paušálnych výdavkov stanovených percentom z príjmov, pretože je jednoduchá (vediete si iba prehľad o výške príjmov, pohľadávok a zásob) a často tiež výhodná.

Daň z príjmov: Paušálne výdavky ako efektívna možnosť

Paušálne výdavky je možné uplatniť vo výške 60 % z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Živnostníci či iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) spravidla musia po skončení roka podávať daňové priznanie k dani z príjmov a zaplatiť daň. Živnostníci (SZČO) si na výdavkovej strane môžu uplatniť buď skutočné daňové výdavky, ktoré za daný rok s podnikaním mali, alebo výdavky paušálne, zákonom nazývané ako výdavky percentom z príjmov. Uplatniť si paušálne výdavky znamená, že podnikateľ takéto výdavky vôbec nemusel vynaložiť, ale odpočítať si ich pri výpočte dane môže, a to až vo výške 60 % zo zdaniteľných príjmov. Paušálne výdavky sú však limitované do výšky 20-tisíc eur ročne, plus zaplatené odvody.

Príklady pre lepšie pochopenie

Príklad 1: Michal je grafik, ktorý za rok 2025 dosiahol príjmy z tejto činnosti vo výške 25 000 eur. Výšku paušálnych výdavkov Michala vypočítame ako 60 % zo zdaniteľných príjmov, t. j. 60 % z 25 000 eur = 15 000 eur. K tejto sume vypočítaných paušálnych výdavkov sa pripočítajú aj zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v roku 2025, teda 4 800 eur.

Príklad 2: Veronika je copywriterka, ktorá za rok 2025 dosiahla príjmy z tejto činnosti vo výške 40 000 eur. Výšku paušálnych výdavkov Veroniky vypočítame ako 60 % zo zdaniteľných príjmov, t. j. 60 % zo 40 000 eur = 24 000 eur. Nakoľko je však táto suma vyššia ako maximálna možná suma paušálnych výdavkov (20 000 eur), Veronika si môže uplatniť paušálne výdavky len vo výške 20 000 eur. K tejto sume vypočítaných paušálnych výdavkov sa pripočítajú aj zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v roku 2025, teda suma 6 000 eur.

Prečítajte si tiež: Definícia a kontext

Výpočet dane a zníženie základu dane

Keďže sa výška dane z príjmov odvíja predovšetkým od základu dane, je dobré vedieť, čo sa týmto pojmom rozumie. Rečou laika, ak od príjmov z podnikania odpočítate daňové výdavky (skutočné či paušálne) za konkrétny rok, dostanete základ dane, z ktorého sa bude počítať vaša daňová povinnosť. Percento, ktoré živnostníkovi ukrojí štát na dani z príjmov zo základu dane, však závisí od dosiahnutých zdaniteľných príjmov. Ak zdaniteľné príjmy neprevyšujú sumu 100 000 eur, sadzba dane bude 15 %. Ide o novinku od roku 2025, od kedy sa hranica príjmov zvýšila zo 60 000 eur na 100 000 eur, teda je možné zarobiť viac a stále si uplatniť zvýhodnenú sadzbu dane. Ak sú príjmy vyššie, použije sa sadzba dane 19 %, pri vyššom základe dane aj 25 % (z tej časti základu dane, ktorá presiahne 48 441,43 eur).

Živnostníci aj iné SZČO si primárne základ dane znižujú výdavkami - a to buď skutočnými, ktoré vynaložili, alebo paušálnymi. Ďalej je možné znížiť základ dane nezdaniteľnými časťami základu dane, a to na daňovníka, na manželku/manžela alebo na zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier).

Paušálne výdavky: Kto ich môže uplatniť a kedy sa oplatia?

Paušálne výdavky si môže uplatniť fyzická osoba, ktorá má príjmy z podnikania (napr. živnostník) či príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (ide napríklad o autorov, umelcov, znalcov, tlmočníkov, lekárov, audítorov, sprostredkovateľov atď.). Okrem toho je možné paušálne výdavky uplatniť aj v prípade pasívnych príjmov, a to pri príjmoch z použitia diela a umeleckého výkonu (tzv. honoráre).

Zároveň platí, že paušálne výdavky si môže uplatniť len ten daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia. Ak ste teda platiteľom DPH celý rok, paušálne výdavky si už neuplatníte.

Paušálne výdavky si daňovník uplatní priamo v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby - typu B, kde vyplní príslušné riadky. Zákon o dani z príjmov ukladá povinnosť viesť daňovú evidenciu o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane), vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, a rovnako o zásobách a pohľadávkach. Tieto evidencie netvoria prílohu daňového priznania, údaje z nich sa však do daňového priznania vypĺňajú a je potrebné ich mať aj pre prípadnú daňovú kontrolu.

Paušálne výdavky sa oplatí uplatňovať najmä tým živnostníkom či SZČO, ktoré na výkon svojej podnikateľskej činnosti nepotrebujú veľa vstupov, teda vykonávajú zväčša duševnú prácu. V zásade je vždy potrebné porovnať si výšku skutočne vynaložených výdavkov a paušálnych výdavkov, pričom vyšší vyhráva. Paušálne výdavky sa nemusia oplatiť podnikateľom, ktorí majú pri svojej činnosti vysoké vstupy, napríklad nakupujú veľa materiálu, tovaru alebo majú vysoké výdavky na mzdy. Teda v prípade, ak skutočné výdavky sú oveľa vyššie ako paušálne. A čo robiť v prípade, ak sú príjmy vyššie ako 33-tisíc eur, teda paušálne výdavky je možné uplatniť len v limitovanej výške 20-tisíc eur? Aj v tejto situácii si treba porovnať, či má živnostník skutočné výdavky vyššie alebo nie a podľa toho sa rozhodnúť. Ak ich má výrazne menej ako 20-tisíc, stále sa mu paušálne výdavky oplatia, lebo na dani zaplatí menej.

Výpočet dane a komplexnosť daňového priznania

Vypočítať výšku paušálnych výdavkov nie je až také zložité, keďže ide o 60 % zo zdaniteľných príjmov, plus zaplatené odvody. Zložitejšie môže byť vypočítanie výslednej dane z príjmov, keďže nezdaniteľná časť na daňovníka sa môže krátiť a sadzby dane pre fyzické osoby máme aktuálne tri. Aj v prípade, ak podnikateľ nevykonáva zárobkovú činnosť celý rok, môže si uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, do maxima 20 000 eur. Výška paušálnych výdavkov sa totiž neurčuje v závislosti od počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, či od počtu mesiacov poberania príjmov z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu.

Je dobré si každoročne zvážiť, aké výdavky si v daňovom priznaní uplatniť - či skutočné alebo paušálne. Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je totiž povinný dodržiavať počas celého roka. Ak by chcel podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, nemôže zmeniť spôsob uplatňovania výdavkov. Znamená to, že ak v riadnom daňovom priznaní uplatnil paušálne výdavky, v dodatočnom daňovom priznaní nemôže uplatniť preukázateľné a naopak. Spôsob uplatnenia daňových výdavkov je však možné meniť v jednotlivých rokoch, vždy k 1. januáru.

Príspevok na podnikanie z úradu práce a jeho zahrnutie do základu dane

Ako začínajúca živnostníčka som dostala príspevok z úradu práce. Bol mi poukázaný na môj osobný účet a z neho som hradila všetky výdavky spojené s príspevkom. Na podnikanie používam podnikateľský účet, na ktorom evidujem tržby za vykonané služby. Vediem jednoduché účtovníctvo. Ako mám zaúčtovať príjem z úradu práce a následné výdavky?

Žiadny právny predpis taxatívne nevymedzuje samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO), aby v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti musela využívať len tzv. podnikateľský účet. To znamená, že na realizáciu výdavkov ako aj príjmov môže využívať aj súkromný účet. Ak však využívate jedne bankový účet v rámci podnikania ako aj v súkromnej oblasti, nie je to z hľadiska prehľadnosti o jednotlivých príjmoch a výdavkoch praktické.

V súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) všetky účty, ktoré sa SZČO rozhodne používať v podnikaní, musí oznámiť správcovi dane. Novozaložené bankové účty je nevyhnutné správcovi dane ohlásiť najneskôr do 30 dní od založenia príslušného bankového účtu.

Zároveň je potrebné v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B na riadku 26 uviesť číslo bankového účtu, ktorý SZČO používa na podnikanie. V prípade ak SZČO používa na podnikanie viac bankových účtov, uvedie ich v daňovom priznaní v XIV. oddiele - miesto na osobitné záznamy daňovníka.

Zdaniteľnosť príspevku a jeho účtovanie v jednoduchom účtovníctve

Prijatie príspevku na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou, (poskytnutého v súlade s § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti) na súkromný účet a následne aj použitie tohto príspevku na úhrady výdavkov, je potrebné v jednoduchom účtovníctve SZČO zaevidovať. Uvedený príspevok, resp. dotácia je zdaniteľným príjmom, z ktorého SZČO musí odviesť daň príslušnému správcovi dane.

Príjem vstupujúci do základu dane

V nadväznosti na účel použitia prostriedkov poskytnutého finančného príspevku, pri uzavieraní peňažného denníka SZČO zaúčtuje účtovné operácie s ohľadom na vyčíslenie základu dane z príjmov nasledovným spôsobom.

Do základu dane SZČO zahrnie medzi svoje príjmy tento príspevok, resp. jeho časť v období, keď ho zároveň použije na úhradu daňových výdavkov, na ktoré bol príspevok poskytnutý. V praxi uvedené znamená, že do príjmov daného zdaňovacieho obdobia sa zahrnie len tá časť príspevku, ktorá už bola vyčerpaná. Výdavky sa zaúčtujú ako daňové výdavky, podľa druhu nákupu (výdavky ovplyvňujúce základ dane) a súčasne v období ich vynaloženia sa zaúčtujú v rovnakej výške príjmy zo živnosti ovplyvňujúce základ dane (ostatné príjmy). Zvyšok príspevku sa zdaní v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, keď dôjde k jeho použitiu na úhradu daňových výdavkov SZČO.

Vyššie uvedený spôsob zahrňovania výdavkov a príjmov do základu dane SZČO v súvislosti s prijatým príspevkom platí len v prípade, ak z príspevku boli hradené prevádzkové náklady (napr. nákup materiálu).

Obstaranie majetku a jeho odpisovanie

Obstaranie hmotného alebo nehmotného odpisovaného majetku z takéhoto príspevku sa neuplatňuje v daňových výdavkoch v celej sume a zdaňuje sa len vo výške odpisov. SZČO do daňových výdavkov zahrnie za každé zdaňovacie obdobie len časť odpisov pripadajúcu na dané obdobie. Rovnakú sumu uvedie aj do daňových príjmov (príjmov ovplyvňujúcich základ dane).

Za predpokladu, že SZČO si z príspevku obstarala napr. strojové vybavenie, prijatie príspevku je potrebné zaúčtovať v peňažnom denníku na základe výpisu z banky (aj v prípade súkromného účtu nahláseného správcovi dane) ako príjem peňažných prostriedkov na účte v banke v druhovom členení ako príjem, ktorý nesmie ovplyvniť základ dane účtovnej jednotky.

Keďže stroje sa odpisujú 4 roky, prijatý príspevok zahrnie do základu dane postupne počas štyroch rokov v príslušnej výške odpisov. SZČO pri uzatváraní peňažného denníka k 31. 12.

Dotácie a ich zahrňovanie do základu dane

Pre daňovníka fyzickú osobu, ktorý uplatňuje pri vykazovaní základu dane preukázateľné daňové výdavky a ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 je špecifickým spôsobom upravené zahrňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 do základu dane zahrnie dotácie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie. Z ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov vyplýva, že dotácia , podpora a príspevok, ktoré príjme daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatní paušálne výdavky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak daňovník v roku prijatia dotácie (napr. rok 2024) uplatňoval preukázateľné výdavky a viedol jednoduché účtovníctvo, zahŕňal v súlade s ustanovením § 17 ods. Ak daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období roku 2025 bude uplatňovať výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok uvedených v ustanovením § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, bude pri zahrňovaní dotácie do základu dane pokračovať spôsobom v súlade s ustanovením §17 ods. 3 písm. h) zákona o dni z príjmov.

Príklady pre ilustráciu zahrňovania dotácií do základu dane

Otázka 1: Daňovníkovi v roku 2025 bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. Daňovník v roku 2025 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2025 daňovník použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2026.

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2025, do základu dane za rok 2025 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2025, t. j. sumu 2 300 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2025 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2025 je neutrálny.

Otázka 2: Daňovníkovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá v roku 2025 dotácia na obstaranie stroja vo výške 4 600 eur, ktorý v roku prijatia dotácie aj zakúpil a zaradil do používania.

Nakoľko ide o odpisovaný majetok a daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovník zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2025 vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu hmotného majetku, uplatnenému do daňových výdavkov v roku 2025.

Otázka 3: Daňovník, ktorý v roku 2024 účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva získal v tomto roku dotáciu na prevádzkové účely vo výške 2 500 eur. V roku 2024 ju čerpal len vo výške 1 000 eur. V roku 2025 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov, pričom v roku 2025 dotáciu vyčerpal vo výške 1 200 eur.

Nakoľko daňovník v roku 2024, v roku v ktorom dotáciu prijal, účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zahrňovaní dotácie postupoval podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Do základu dane za rok 2024 zahrnul poskytnutú dotáciu vo výške je čerpania, t. j. vo výške 1 000 eur. V takomto spôsobe zahrňovania dotácie do základu dane daňovník pokračuje počas doby čerpania dotácie, a to aj vtedy, ak v roku 2025 zmenil spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (ak uplatnil v roku 2025 výdavky percentom z príjmov). V roku 2025 zahrnie dotáciu do základu dane vo výške čerpania, t. j. vo výške 1 200 eur.

Zrušenie živnosti a nepoužitá časť príspevku

Živnostníčka dostala z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej ÚPSVaR) dotáciu na chránenú dielňu (na prevádzkové účely). Dotácia jej bola pripísaná na účet v roku 2024 vo výške 9000 eur. Časť z dotácie vo výške 5000 eur použila hneď v prvom roku podnikania (v roku 2024) a suma 5000 eur bola položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2024, nakoľko daňovníčka v roku 2024 uplatňovala skutočné preukázateľné výdavky. V roku 2025 živnostníčka zrušila živnosť zo zdravotných dôvodov. Je nepoužitá časť príspevku vo výške 4000 eur položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2025, alebo ide o príjem, ktorý sa nezdaňuje? Ak je položkou zvyšujúcou základ dane v roku 2025, môže si živnostníčka uplatniť paušálne výdavky vo výške 60% z úhrnu príjmov za rok 2025?

Spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý skončí podnikanie, je ustanovený v § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov. Aj keď z citovaného ustanovenia priamo nevyplýva, že v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania je daňovník povinný zahrnúť do základu dane aj dotáciu, príspevok alebo podporu alebo ich zostávajúcu časť, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, dotácia, príspevok a podpora predstavujú zdaniteľný príjem. Z uvedeného dôvodu aj takáto dotácia, príspevok alebo podpora alebo ich časť sa zahrnie do základu dane, a to najneskôr ku dňu, v ktorom daňovník skončí podnikanie, za predpokladu, že tento príjem nie je povinný daňovník vrátiť do štátneho rozpočtu. Príspevok, ktorý daňovník nepoužil na určený účel (skončil podnikanie) a nie je povinný ho ani vrátiť, daňovník účtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane najneskôr ku dňu skončenia podnikania. Nakoľko ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) (príjem zo živnosti), daňovník sa môže rozhodnúť pri tomto druhu príjmov uplatniť výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok podľa § 6 ods.

#

tags: #zahrna #sa #prispevok #na #podnikanie #do