Komplexná Starostlivosť pre Psychosociálne Narušených: Definícia a Kontext

Psychosociálne narušenie je komplexný stav, ktorý si vyžaduje komplexnú starostlivosť. Tento článok sa zameriava na definovanie komplexnej starostlivosti pre jedincov s psychosociálnym narušením, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a prístupy, ktoré sú nevyhnutné pre ich efektívnu podporu a rozvoj.

Úvod do Komplexnej Starostlivosti

Komplexná starostlivosť o jedincov s psychosociálnym narušením je rozsiahly systém, ktorý integruje medicínske, psychologické, pedagogické a sociálne prístupy. Cieľom je zabezpečiť, aby jedinec mal prístup k službám a podpore, ktoré sú prispôsobené jeho špecifickým potrebám. Táto starostlivosť sa zameriava na zlepšenie kvality života, podporu sociálnej inklúzie a rozvoj potenciálu jedinca.

Definícia Psychosociálneho Narušenia

Psychosociálne narušenie je stav, ktorý vzniká v dôsledku kombinácie psychologických a sociálnych faktorov. Môže zahŕňať ťažkosti v učení a sociálnom správaní sa, pričom jedinec je trvale vystavený nepriaznivým spoločenským, ekologickým a výchovným vplyvom. Medzi možné príčiny patrí náhle prerušený alebo spomalený vývin v dôsledku patogénneho pôsobenia.

Cieľ Špeciálnej Pedagogiky

V rámci komplexnej starostlivosti je cieľom špeciálnej pedagogiky vychovávať, vyučovať a vzdelávať jedincov so špecifickými potrebami. Špeciálna pedagogika sa zameriava na možnosti a prostriedky poznávania individuálnych osobitostí postihnutého jedinca a na odhaľovanie súvislostí, ktoré sú príčinou týchto osobitostí. Súčasne tvorí východisko pri individualizovanom programe špeciálnej edukácie.

Oblasti Špeciálnej Pedagogiky

Systém špeciálnej pedagogiky sa zaoberá teóriou a praxou výchovy detí, mládeže a dospelých, ktorí vyžadujú špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického postihnutia, narušených komunikačných schopností, psychosociálneho narušenia, porúch učenia, správania, ale aj výnimočného nadania. Sústreďuje sa na jedincov, ktorí nezapadajú do pásma normality.

Prečítajte si tiež: Tipy a triky pre zdravé zuby

Medzi hlavné oblasti špeciálnej pedagogiky patria:

• Somatopédia: pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených.
• Tyflopédia: pedagogika zrakovo postihnutých.
• Surdopédia: pedagogika sluchovo postihnutých.
• Logopédia: pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou.
• Etopédia: pedagogika psychosociálne narušených.
• Psychopédia: pedagogika mentálne postihnutých.
• Pedagogika nadaných a talentovaných.

Diagnostika v Špeciálnej Pedagogike

Diagnostika v špeciálnej pedagogike je zámerná činnosť zameraná na rozoznávanie podmienok, znakov a priebehu edukácie. Výsledkom je diagnóza, ktorá vymedzuje znaky a vlastnosti jedinca. Diagnostika nie je cieľom, ale prostriedkom na vytýčenie cieľov a verifikáciu hypotéz.

Proces diagnostiky:

1. Neúplný na základe manifestovaných znakov a vlastností.
2. Vytýčenie cieľov.
3. Verifikácia hypotézy.
4. Formulácia špeciálno-pedagogickej diagnózy.
5. Vyvodenie a formulovanie záverov pre prácu s postihnutým.

Medzi diagnostické metódy využívané v špeciálnej pedagogike patria:

• Rozhovor
• Dotazník
• Pozorovanie
• Písomné testy
• Testy motoriky
• Kazuistické metódy

Rehabilitácia ako Súčasť Komplexnej Starostlivosti

Rehabilitácia je dôležitou súčasťou komplexnej starostlivosti, ktorá sa zameriava na znovuuspôsobenie jedinca a znovu získanie jeho spôsobilosti. Existujú rôzne druhy rehabilitácie:

• Liečebná rehabilitácia: zahŕňa farmakoterapiu, chirurgickú terapiu, podpornú liečbu a vodoliečbu.
• Výchovná rehabilitácia: zahŕňa špeciálnu edukáciu, reedukáciu, korekciu a stimuláciu.
• Sociálna rehabilitácia: zahŕňa psychoterapiu, kompenzačnú pomoc, ekonomické zabezpečenie, právnu pomoc a spoločenskú osvetu.
• Pracovná rehabilitácia: cieľom je získať pracovné zručností, obnoviť ich, alebo rekvalifikovať ho v novej činnosti;
• Školskú rehabilitáciu: výchovno-vzdelávacia- predškolská výchova, všeobecné alebo špeciálne vzdelanie, profesionálna príprava;

Sociálna Pedagogika vs. Špeciálna Pedagogika

Sociálna pedagogika a špeciálna pedagogika sú dve samostatné, ale prepojené disciplíny. Sociálna pedagogika sa zameriava predovšetkým na prostredie a jeho činitele, na skúmanie ich pôsobenia a dopad na vznik rizikových skupín detí a mládeže. Na druhej strane špeciálna pedagogika sa zaoberá symptómami správania sociálne rizikových alebo ohrozených subjektov, ich edukáciou, reedukáciou či resocializáciou.

Spoločné a Rozlišujúce Znaky

Spoločné znaky:

• Pedagogika
• Pojmoslovie (kompenzácia, prostredie, prevencia…)
• Záujem o rovnakú cieľovú skupinu
• Riešenie spoločných otázok ohľadom vzťahu integračného procesu a sociálneho prostredia

Rozlišujúce znaky:

• Špeciálna pedagogika sa zaoberá vybranou skupinou jednotlivcov so špecifickými potrebami, zatiaľ čo sociálna pedagogika sa dotýka celej populácie.
• Metóda reedukácie je v oboch disciplínach inak uchopená v závislosti od druhu postihnutia či poruchy.

Intervencie v Sociálnej a Špeciálnej Pedagogike

Sociálno-pedagogická intervencia: Sociálny pedagóg intervenuje do sociálneho prostredia, z ktorého dieťa pochádza, snaží sa podnecovať pozitívne vplyvy a zabraňovať vplyvom negatívnym, a tak nepriamo pôsobí na osobnosť dieťaťa cez jeho prostredie.

Prečítajte si tiež: Prehľad zdravotníctva

Špeciálno-pedagogická intervencia: Špeciálny pedagóg postupuje opačným smerom, zameriava sa na prácu s dieťaťom s cieľom úspešne ho reintegrovať do jeho sociálneho prostredia, a tak cez osobnosť dieťaťa ovplyvňuje nepriamo prostredie.

Vznik Postihnutia z Hľadiska Ontogenézy

Z ontogenetického hľadiska môžeme hovoriť o troch obdobiach vzniku možného defektu:

• Prenatálne: pred narodením, obdobie vnútromaternicového vývinu (infekčné ochorenia matky, zlá životospráva, stres).
• Perinatálne: počas pôrodu (kliešťový pôrod, komplikácie pri pôrode).
• Postnatálne: po narodení (úrazy, nehody, pády).

Príčiny Vzniku Postihnutia

• Endogénne príčiny: vnútorné (dedičné ochorenia).
• Exogénne príčiny: vonkajšie:
  • Anorganické (žiarenie, chemické látky, jedy).
  • Biologické (vírusy, baktérie, plesne, alergie).
  • Psychosociálne (rodina, škola, výchovné zariadenia, pracovisko).

Následky Spojené s Postihnutím

Akýkoľvek druh postihnutia ovplyvňuje celú osobnosť jedinca. Medzi hlavné následky patria:

• Následky telesného postihnutia: nedostatočné pohybové možnosti a deformovaný zovňajšok.
• Následky sluchového postihnutia: obmedzená sociálna interakcia, problém pochopenia významu slov.
• Následky zrakového postihnutia: nedostatočnosť vizuálneho kontaktu, obmedzená schopnosť učiť sa napodobňovaním.
• Následky mentálneho postihnutia: spomalené myslenie, oneskorená reč, ťažká vzdelávateľnosť.
• Následky psychosociálneho narušenia: drogová závislosť, sexuálna deviácia, týranie detí, suicidálne sklony, kriminalita.

Postoj Spoločnosti a Reakcie Postihnutého

Postoj spoločnosti k ľuďom s postihnutím môže byť rôzny, od súcitu po odpor. Tento postoj býva často spojený s predsudkami. Reakcie postihnutého závisia od toho, ako vníma postoj svojho okolia.

Rodina Postihnutého

Rodina postihnutého prechádza rôznymi fázami:

Prečítajte si tiež: SZČO a zdaňovanie príjmov

1. Fáza šoku a popretia: neprijateľná skutočnosť.
2. Fáza postupnej akceptácie a vyrovnanie sa s problémom: rodičia majú záujem o ďalšie informácie.
3. Fáza realizmu: rodičia sa zmierili zo skutočnosťou a snažia sa zmieriť dôsledky postihnutia.

Základné Pojmy

• Anomália: relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy.
• Deviácia: odchýlka od normy týkajúca sa správania.
• Deformita: znetvorenie, zohavenie.
• Defekt: chýba nedostatok, synonymum- handicap- znevýhodnenie.
• Resocializácia: znovuzačlenenie do spoločnosti.
• Kompenzácia: náhrada, vyrovnanie.
• Korekcia: náprava, zlepšenie (operácia).
• Socializácia: spoločenský, združený, proces zaraďovania jednotlivca do spoločnosti.

Stupne Socializácie

• Integrácia: najvyšší stupeň- úplné splynutie so spoločnosťou.
• Adaptácia: prispôsobenie sa.
• Utilita: pracovná použiteľnosť jednotlivca (schopnosť manuálnej práce).
• Inferiorita: segregácia- totálna izolovanosť od spoločnosti.

Prevencia

Prevencia je odborná činnosť zameraná na predchádzanie, zabránenie opakovaniu a znižovaniu rizík rôznych negatívnych vplyvov a problémov.

• Primárna prevencia: prechádzanie, posilňovanie pozitívnych podmienok, zameraná na celú spoločnosť (prednášky, besedy).
• Sekundárna prevencia: adresná na konkrétnu populáciu, poskytuje sa vo forme účinnej a včasnej pomoci.
• Terciárna prevencia: jej cieľom je zmierniť dôsledky, dopady jednotlivých postihnutí, zabrániť zhoršovaniu stavu.

Systém Inštitúcií pre Postihnutých a Narušených Jedincov

Cieľom inštitúcií je vytvoriť podmienky pre plnohodnotný rozvoj schopností každého jedinca so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami.

tags: #komplexná #starostlivosť #pre #psychosociálne #narušených #definícia