Vlastné imanie: Kľúčový ukazovateľ finančnej stability firmy

Vlastné imanie je základným pilierom finančnej stability a úspechu každej spoločnosti. Predstavuje vlastné zdroje majetku účtovnej jednotky a je kľúčovým ukazovateľom, ktorý odráža jej finančné zdravie. Správne riadenie a pravidelné sledovanie jeho stavu umožňuje predchádzať krízovým situáciám a zabezpečiť prosperitu firmy.

Čo je vlastné imanie?

Zákon o účtovníctve definuje pojem vlastné imanie nepriamo, ako rozdiel majetku a záväzkov. Inými slovami, vlastné imanie je rozdiel medzi aktívami a záväzkami spoločnosti, teda ide o čistú hodnotu jej majetku. Táto veličina predstavuje zdroje, ktoré firma môže použiť na svoje podnikateľské aktivity bez potreby zadlžovania. Môže byť peňažné (napr. vklad hotovosti) alebo nepeňažné (napr. nehnuteľnosti alebo patenty vložené spoločníkmi). Vlastné imanie je v súvahe vykázané vždy na strane pasív. Niekedy môže nastať v účtovnej jednotke situácia, že je vlastné imanie záporné, ak má napríklad záporné výsledky hospodárenia. Aj záporné vlastné imanie je v súvahe vykázané na strane pasív.

Analógia: Predstavte si, že vaše imanie je všetko, čo máte - dom, auto, peniaze na účte (aktíva) - ale aj hypotéka a pôžičky (pasíva). Ak chcete vedieť, akí ste „bohatí“, musíte od majetku odpočítať dlhy. V podnikaní je najdôležitejší pojem Vlastné imanie (Equity). Je to zdroj financovania, ktorý patrí vlastníkom.

Zložky vlastného imania

Vlastné imanie sa skladá z niekoľkých zložiek:

1. Základné imanie: predstavuje trvalý vlastný zdroj krytia majetku, ktorý do podnikania vložil vlastník (napr. spoločník, akcionár) pri vzniku účtovnej jednotky alebo neskôr pri zvyšovaní základného imania z majetku účtovnej jednotky alebo z ďalších vkladov. Táto zložka vlastného imania počas existencie účtovnej jednotky málokedy podlieha nejakým výrazným zmenám. Základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie sa povinne vytvára v spoločnosti s ručením obmedzeným, v akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Základné imanie akciovej spoločnosti je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou (§ 154 ObchZ). Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak (§ 155 ods. 1 ObchZ).
2. Kapitálové fondy: Vklady nad rámec ZI (napr. emisné ážio).
3. Fondy zo zisku: napríklad zákonný rezervný fond, ktorý je povinný pre s.r.o..
4. Nerozdelený zisk: Zisky z minulosti, ktoré ostali vo firme.
5. Výsledok hospodárenia: Zisk/strata za aktuálny rok.

Je dôležité nezamieňať si Základné imanie (fixná suma vkladu) a Vlastné imanie (reálna hodnota, ktorá sa mení so ziskom/stratou).

Prečítajte si tiež: Ručné šitie pre začiatočníkov

Význam vlastného imania

Vlastné imanie predstavuje vlastné zdroje financovania majetku účtovnej jednotky a je ukazovateľom finančnej stability účtovnej jednotky (obchodnej spoločnosti, družstva alebo štátneho podniku). Čím vyššie vlastné imanie účtovná jednotka má, tým predstavuje vyššiu stabilitu a tým aj vyššiu dôveryhodnosť pre obchodných partnerov a pod. Rast vlastného imania by mal byť cieľom každej firmy. Znamená to, že firma je zisková a reinvestuje zisky, čím rastie jej vnútorná hodnota.

Vlastné imanie a kríza spoločnosti

Podľa § 67a Obchodného zákonníka sa firma dostáva do krízy, ak pomer vlastného imania k záväzkom klesne pod 8 %. Ak chcete zistiť, či sa Vaša spoločnosť nachádza v kríze, musíte poznať pomer jej vlastného imania a záväzkov. Spoločnosť v kríze - nový právny inštitút Obchodného zákonníka bol zavedený novelou zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Zmyslom zavedenia tohto právneho inštitútu je, zjednodušene povedané, zamedziť tomu, aby obchodné spoločnosti s nepriaznivou finančnou situáciou uhrádzali niektoré záväzky svojim spoločníkov prednostne na úkor záväzkov svojich veriteľov. Takto by sa zo spoločnosti mohli odčerpať prostriedky a veritelia by mohli zostať neuspokojení a odkázaní na konkurzné konanie. Uvedené obmedzenie platí len vtedy, ak sa spoločnosť nachádza v kríze.

Kedy je spoločnosť v kríze z dôvodu nízkeho pomeru vlastného imania a záväzkov?

Okrem platobnej neschopnosti a záporného vlastného imania je spoločnosť v kríze aj vtedy, ak má nízky pomer vlastného imania a záväzkov.

• V roku 2016 je spoločnosť v kríze z dôvodu nízkeho pomeru vlastného imania a záväzkov vtedy, ak je pomer jej vlastného imania a záväzkov menej ako 4 ku 100 (hodnota vlastného imania/hodnota záväzkov V roku 2017 bude tento pomer prísnejší a od roku 2018 ešte viac.
• V roku 2017 sa spoločnosť bude z dôvodu nízkeho pomeru vlastného imania a záväzkov nachádzať v kríze vtedy, ak bude pomer jej vlastného imania a záväzkov menej ako 6 ku 100.
• Od roku 2018 je rozhodujúci pomer vlastného imania a záväzkov 8 ku 100.

Príklad: Firma má aktíva v hodnote 100 000 € a záväzky 95 000 €. Vlastné imanie je teda iba 5 000 €, čo predstavuje pomer 5 %.

Ako vypočítať pomer vlastného imania a záväzkov

Keď ste už z účtovníctva Vašej firmy zistili stav vlastného imania a záväzkov, môžete posúdiť, či sa Vaša spoločnosť nachádza v kríze z dôvodu hroziaceho úpadku. Rozhodujúcim je pomer vlastného imania a záväzkov, ktorý sa potom porovnáva s pomerom, ktorý pre daný rok ustanovuje Obchodný zákonník. Pre rok 2016 je rozhodujúcim pomer vlastného imania a záväzkov 4 ku 100, preto výpočet pomeru vlastného imania a záväzkov budeme ďalej ilustrovať práve na tomto pomere. Ak by ste chceli posúdiť, či sa Vaša spoločnosť nachádza v kríze, v pomerovom vyjadrení by ste museli porovnávať pomer vlastného imania k výške záväzkov s pomerom 4 ku 100. Inak povedané, museli by ste porovnávať zlomok so zlomkom. Preto je oveľa jednoduchšie a praktickejšie si tieto pomery previesť na desatinné čísla delením čitateľa menovateľom. Pomer vlastného imania a záväzkov sa potom jednoducho vypočíta tak, že výšku vlastného imania vydelíte výškou záväzkov. Výsledok už len postačuje porovnať s tým podielom, ktorý pre daný rok ustanovuje Obchodný zákonník. V roku 2016 je to číslo 0,04, čo je v desatinnom vyjadrení pomer stanovený pre tento rok. V roku 2017 bude na porovnanie slúžiť číslo 0,06 a od roku 2018 bude na porovnanie slúžiť číslo 0,08.

Prečítajte si tiež: Slovenský systém zdravotnej starostlivosti

Príklad: Spoločnosť Podnikajte.sk s.r.o. z priebežnej účtovnej závierky zistila, že k 30. júnu 2016 je výška jej vlastného imania 7 584,35 eura a výška jej záväzkov je 38 456,78 eura. Pomer vlastného imania a záväzkov spoločnosti je teda po zaokrúhlení približne 0,2 (7 584,35 / 38 456,78 = 0,197217499749069). Pomer vlastného imania a záväzkov v roku 2016, aby spoločnosti nehrozil úpadok a nebola v kríze, nesmie byť menej ako 0,04 (4 / 100 = 0,04). Vzhľadom na skutočnosť, že pomer vlastného imania a záväzkov spoločnosti Podnikajte.sk s.r.o. k 30. júnu 2016 bol po zaokrúhlení približne 0,2, čo je viac ako 0,04, spoločnosti Podnikajte.sk s.r.o. nehrozí úpadok a nenachádza sa v kríze.

Čo v prípade, keď výsledok pomeru vlastného imania a záväzkov bude záporné číslo?

Niektoré firmy môže pri zisťovaní pomeru vlastného imania záväzkov prekvapiť, že ich pomer vlastného imania a záväzkov je záporné číslo. Príčinou je, že výška ich vlastného imania má zápornú hodnotu, pravdepodobne z dôvodu vysokej straty. Záväzky záporné hodnotu nadobudnúť nemôžu. V prípade, že výška vlastného imania Vašej firmy nadobúda zápornú hodnotu, pomer vlastného imania a záväzkov ani počítať nemusíte, pretože jednak by bol záporný a po druhé, takáto spoločnosť sa nachádza v kríze už len z dôvodu záporného vlastného imania, pretože je v úpadku podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Záporné vlastné imanie je pre obchodnú spoločnosť veľký problém, pretože takáto spoločnosť musí na seba podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak má aspoň jedného veriteľa.

Ako získať informácie o vlastnom imaní a záväzkoch

Vlastné imanie a záväzky sú predovšetkým účtovnými výrazmi, ktoré sa ale používajú naprieč všetkými odbormi ekonómie s rešpektovaním ich peňažného vyjadrenia uvedeného v účtovníctve. Práve účtovníctvo je jediným zdrojom informácií o výške vlastného imania a záväzkov. Všetky obchodné spoločnosti sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva, kde je predmetom účtovníctva aj vlastné imanie a záväzky. S informáciou o výške vlastného imania a svojich záväzkov sa firmy stretávajú minimálne raz ročne, a to prostredníctvom riadnej účtovnej závierky. Účtovná závierka sa povinne zostavuje k poslednému dňu účtovného obdobia, čo je vo väčšine prípadov k 31. decembru. Skutočne zostavená môže byť aj o niekoľko mesiacov neskôr. V účtovnej závierke každej firmy sa nachádzajú osobitne vyčíslené položky vlastné imanie a záväzky. Nemusíte preto kvôli tomu žiadne položky manuálne spočítavať. Konkrétny riadok účtovnej závierky, v ktorom je uvedená výška vlastného imania a záväzkov, však závisí od veľkostnej skupiny účtovnej jednotky. V súčasnosti sa totižto účtovné jednotky podľa celkovej sumy majetku, čistého obratu a priemerného prepočítaného počtu zamestnancov zatrieďujú do troch veľkostných skupín - mikro účtovná jednotka, malá účtovná jednotka a veľká účtovná jednotka.

• Mikro účtovná jednotka: Väčšina firiem na Slovensku patrí medzi mikro účtovné jednotky. V účtovných závierkach týchto spoločností sa výška vlastného imania nachádza v súvahe na strane pasív pod označením A., na riadku číslo 25. Vždy je potrebné brať do úvahy stĺpec číslo 3, bežné účtovné obdobie. Výška záväzkov mikro účtovnej jednotky sa v jej účtovnej závierke nachádza v súvahe na strane pasív pod označením B., na riadku číslo 34. Tiež je vždy potrebné brať do úvahy stĺpec číslo 3, bežné účtovné obdobie.
• Malá a veľká účtovná jednotka: V prípade, že je Vaša firma malou alebo veľkou účtovnou jednotkou, používajú tieto veľkostné skupiny účtovných jednotiek na zostavenie účtovnej závierky rovnaký formulár. V účtovnej závierke malej a veľkej účtovnej jednotky sa výška vlastného imania nachádza v súvahe na strane pasív pod označením A., na riadku číslo 80. Je potrebné brať do úvahy stĺpec číslo 4, bežné účtovné obdobie. Výška záväzkov sa v účtovnej závierke malej alebo veľkej účtovnej jednotky nachádza v súvahe na strane pasív pod označením B., na riadku číslo 101. Rovnako je potrebné brať do úvahy stĺpec číslo 4, bežné účtovné obdobie.

Ako získať informáciu o výške vlastného imania a záväzkov v priebehu roka?

Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v § 4 ustanovuje povinnosť sledovať vývoj finančnej situácie sústavne, aby sa včas zistila prípadná hrozba úpadku, ktorá spôsobuje, že spoločnosť sa dostane do krízy. Preto zisťovanie pomeru vlastného imania a záväzkov len raz ročne v riadnej účtovnej závierke nepostačuje. Firmy musia sledovať pomer vlastného imania aj častejšie. Na pravidelnejšie sledovanie pomeru vlastného imania a záväzkov môže byť zostavovaná priebežná účtovná závierka. Priebežnú účtovnú závierku je možné zostaviť kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia. V priebežnej účtovnej závierke sa potom nachádza stav vlastného imania a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka. Na zostavovanie priebežnej účtovnej závierky sa používa rovnaké usporiadanie, označovanie a obsahové vymedzenie položiek. Používa sa na ňu rovnaký formulár ako na riadnu účtovnú závierku, len v jej všeobecných náležitostiach sa krížikom označuje, že sa jedná o priebežnú účtovnú závierku. Znamená to, že v priebežnej účtovnej závierke mikro, malej aj veľkej účtovnej jednotky nájdete stav jej vlastného imania a záväzkov na rovnakých riadkoch ako v riadnej účtovnej závierke , ako sme to opísali v predchádzajúcej časti článku. Alternatívou k priebežnej účtovnej závierke za účelom zistenia pomeru vlastného imania a záväzkov kedykoľvek v priebehu roka môže byť zistenie stavu týchto veličín priamo z účtovného softvéru. Každý moderný účtovný softvér dnes dokáže kedykoľvek zobraziť aktuálny stav vlastného imania a záväzkov.

Základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.)

Vznik novej spoločnosti sprevádza celý rad administratívnych povinností, medzi ktoré patrí aj inštitút základného imania. Adjektívum „základný“ v slovnom spojení základné imanie nie je vôbec náhodné. Základné imanie totiž predstavuje vklad do spoločnosti, bez ktorého by nemohla spoločnosť vzniknúť. Pod základným imaním si treba predstaviť súhrn peňažných ako aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti, ktorými sa podieľajú na výsledku podnikania spoločnosti. Základné imanie zákon prikazuje povinne vytvárať v spoločnosti s ručením obmedzením, akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Jeho konečnú výšku určujú spoločníci a výška základného imania sa zapisuje do obchodného registra. Pre spoločnosť s ručeným obmedzením obchodný zákonník stanovuje minimálnu výšku základného imania 5000 EUR. Základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov, pričom minimálna hodnota vkladu jedného spoločníka je 750 EUR. Pri akciovej spoločnosti je stanovená minimálna výška základného imania 25 000 EUR. Z ustanovení zákona o komanditnej spoločnosti, komanditista je povinný vložiť do spoločnosti vklad aspoň 250 EUR. Pre verejnú obchodnú spoločnosť obchodný zákonník nepredpisuje povinnosť vytvoriť základné imanie. Zároveň to ani nezakazuje. Jednoduchá spoločnosť na akcie má stanovenú povinnosť vytvorenia základného imania vo výške 1 EURO. Aj keď táto výška znie pomerne úsmevne, v skutočnosti sa hodnota základného imania v jednoduchej spoločnosti na akcie môže vyšplhať do násobne vyššej úrovne než v iných typoch spoločností. Vytvorenie konceptu tohto pomerne mladého typu spoločnosti bol reakciou na vznikajúci trend vytvárania startupov, ktorý mal umožniť ľuďom presadiť zaujímavý podnikateľský nápad a inováciu v podnikateľskom prostredí. Ak má spoločnosť z rôznych dôvodov potrebu alebo záujem na zmene výšky základného imania, môže tak spraviť len spolu so zmenou spoločenskej, resp. zakladajúcej listiny.

Prečítajte si tiež: Podmienky a možnosti ZUŠ

Nepeňažný vklad do základného imania

Pri nepeňažnom vklade tvoriaci základné imanie sú najdôležitejšie dve otázky. Zákonná definícia nepeňažného vkladu je pomerne strohá. V zmysle obchodného zákonníka to môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Príkladom, čo môže byť nepeňažným vkladom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, podnik, jeho časť, pohľadávky, ale aj rôzne práva a iné majetkové hodnoty (know-how), cenné papiere a pod. Jasnejšiu predstavu môžeme získať aj z ustanovení o tom, čo nemôže tvoriť nepeňažný vklad základného imania. Nepredstavujú ho akékoľvek záväzky spočívajúce vo vykonaní práce alebo poskytnutia služieb. Základné imanie predstavuje vždy peňažné vyjadrenie súhrnu vkladov. Preto po určení predmetu nepeňažného vkladu je následne potrebné zistiť jeho hodnotu. Prečo je to dôležité sa asi netreba pýtať. Okrem informácie, aký podiel bude tento nepeňažný vklad tvoriť podiel na celkovom základnom imaní má určenie peňažnej sumy, v akom sa nepeňažný vklad započítava na vklad konkrétneho spoločníka význam z hľadiska postavenia spoločníka v spoločnosti. Vzhľadom k faktu, že hodnota vecí sa môže plynutím času, jej opotrebením alebo z iného dôvodu meniť, pre určenie hodnoty nepeňažného vkladu základného imania je nutný znalecký posudok. Povinnosť ohodnotenia znaleckým posudkom bola ustanovená novelou obchodného zákonníka ešte v roku 2001. Jej prínos spočíval v tomto období v požiadavke na reálne vytvorenie základného imania a ochranu veriteľov. Obchodný zákonník ďalej pre účely vytvorenia základného imania stanovuje, že predmet nepeňažného vkladu a určená peňažná suma v akej sa tento vklad započítava musí byť uvedený v zakladateľských dokumentoch. Suma nepeňažného vkladu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom však nemusí byť zhodná so sumou v akej sa nepeňažný vklad započíta ako časť základného imania. V podstate môžeme povedať, že suma stanovená znaleckým posudkom predstavuje maximálnu výšku, v ktorej sa nepeňažný vklad môže podieľať na tvorbe základného imania. Mnoho ľudí si pod základným imaním predstavuje určitý finančný obnos, ktorý spoločnosť zloží k jej vzniku a následne na tieto peňažné prostriedky už nikto nesiaha a spoločnosť ich má neustále k dispozícii. To napomáha k vytváraniu mylného dojmu o možnosti zabezpečenia prípadných záväzkov, ku ktorým sa spoločnosť zaviaže. V skutočnosti však firma môže so sumou tvoriacou základné imanie nakladať v rámci svojej obchodnej činnosti. Táto, v minulosti často diskutovaná téma, má preto jediný záver. Názor, podľa ktorého základné imanie predstavuje mieru, do ktorej spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky je nesprávny. Odpoveď nájdeme v ustanoveniach Obchodného zákonníka o zodpovednosti jednotlivých spoločností.

Splácanie vkladov základného imania

Tak peňažné ako aj nepeňažné vklady tvoriace základné imanie vkladajú obchodníci do spoločnosti. Táto aktivita je neoddeliteľne spätá so vznikom spoločnosti. Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach určuje, aká výška vkladov základného imania musí byť splatená ešte pred samotným vznikom spoločnosti - okolnosťou, kedy obchodná spoločnosť nadobudne právnu subjektivitu a môže vystupovať ako plnohodnotný právny subjekt v právnych vzťahoch. Vzhľadom k tomu, že v čase splácania zákonom stanovenej výšky ešte k vzniku spoločnosti neprišlo, bolo potrebné pre tento účel určiť subjekt poverený dočasnou správou vkladov. Správcom vkladu môže byť buď jeden zo zakladateľov spoločnosti s.r.o., alebo túto pozíciu môže prevziať banka. V praxi sa využíva hlavne prvá možnosť. Úloha správcu vkladov, ktoré majú slúžiť ako základné imanie, je dočasná a de facto zaniká okamihom vzniku spoločnosti - zápisom do obchodného registra. Správca vkladov spravuje vklady na účel vytvorenia základného imania, ktoré boli splatené v čase medzi založením a vznikom spoločnosti. Jeho úloha spočíva v prijatí a prevzatí vkladov a zabezpečenia ich uloženia a opatrovania. Pre potrebu vytvorenia základného imania z jednotlivých vkladov spoločníkov nie je potrebné zriaďovať osobitný účet v banke. Táto povinnosť chvíľu existovala, bola zavedená novelou Obchodného zákonníka č. 357/2013, kedy sa zloženie vkladu alebo jeho časti tvoriaceho základné imanie preukazovala výpisom z predmetného účtu. Jej účelom bolo predchádzanie fiktívneho vytvárania základného imania, kedy správca vkladu len vydal potvrdenie o jeho splatení, ale k reálnemu splateniu neprišlo. Uvedená novela však priniesla veľkú vlnu kritiky na zavedenie vyššej administratívnej záťaže, ako aj jej neopodstatnenosti ako celku nakoľko uvedené finančné prostriedky, ktoré mali byť zložené na účely vytvorenia základného imania, mohli byť aj hneď po vzniku spoločnosti z účtu vybraté. To otvorilo diskusie zmyslu a účelu vytvárania základného imania ako aj jeho údajnej garančnej funkcie. Základné imanie je tvorené všetkými vkladmi spoločníkov, prípadne ich časťami pred vznikom spoločnosti. Spoločníci tieto svoje vklady vkladajú do obchodnej spoločnosti. Ich vlastníkom sa preto má stať spoločnosť. Preto je dôležitý časový okamih, kedy spoločnosť vlastnícke právo ku vkladom nadobudne. V súvislosti s ustanovením § 60 ods. 1 Obchodný zákonník určuje, že vlastnícke právo ku vkladom alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že týmto okamihom obchodná spoločnosť nadobúda právnu subjektivitu. Akonáhle dôjde k vzniku spoločnosti je správca vkladov povinný ich odovzdať spoločnosti, a to bez zbytočného odkladu. Mierne osobitný režim vkladom, ktoré taktiež majú slúžiť ako základné imanie spoločnosti majú nehnuteľnosti a nepeňažné vklady, ktoré, pri ktorých je potrebný na nadobudnutie vlastníckeho práva potrebný zápis do osobitého registra. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam spoločnosť nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Základné imanie predstavuje jeden z predpokladov a podmienok vzniku spoločnosti. Povinnosť zloženia minimálnej sumy základného imania určuje Obchodný zákonník pre spoločnosť s ručeným obmedzením, akciovú spoločnosť a jednoduchú spoločnosť na akcie. Minimálna výška základného imania spoločnosti s ručeným obmedzením je 5000 EUR, pričom minimálna hodnota vkladu jedného spoločníka je 750 EUR. Pre akciovú spoločnosť je základné imanie tvorené prostriedkami v minimálnej výške 25 000 EUR. Všetky vklady do spoločnosti musia byť vyjadrené v peňažnej forme. Preto sa pre účely zistenia hodnoty nepeňažného vkladu určuje povinnosť vyhotoviť znalecký posudok. Správcom vkladu môže byť spoločník alebo banka. Ten spravuje vklady spoločníkov pre účely vytvorenia základného imania až do okamihu vzniku obchodnej spoločnosti.

Inventarizácia vlastného imania

Aj zostatky účtov účtových skupín 41, 42 a 43 podliehajú inventarizácii majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Inventarizácia zložiek vlastného imania sa uskutočňuje dokladovou inventúrou.

tags: #zakladne #imanie #aktiva #definicia