
Zmluva je základným kameňom právnych vzťahov, a preto je dôležité rozumieť jej náležitostiam. Najčastejšie má podobu dvojstranného právneho úkonu, hoci existujú aj výnimky vo forme viacstranných zmlúv. Podstatou je vzájomná zhoda prejavov vôle zmluvných strán, s ktorou právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy sa vytvárajú medzi zmluvnými stranami, prípadne aj voči tretím osobám, ak ide o zmluvu v prospech tretieho. Pre platnosť zmluvy je nevyhnutné splnenie všetkých náležitostí platného právneho úkonu.
Dvojstranná zmluva pozostáva z dvoch jednostranných právnych úkonov: návrhu na uzavretie zmluvy (oferta) a prijatia návrhu (akceptácia).
Oferta je jednostranný prejav vôle navrhovateľa (oferenta), adresovaný určitej osobe alebo osobám. Musí byť dostatočne určitá a vyjadrovať vôľu navrhovateľa byť ňou viazaný, ak ju adresát prijme.
Akceptácia je jednostranný prejav vôle adresáta (akceptanta), ktorým dáva navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek včasným spôsobom, pokiaľ zákon alebo návrh zmluvy neustanovujú konkrétnu formu. Zmluva vzniká vtedy, ak dôjde k včasnému prijatiu ponuky v plnom rozsahu a bez výhrad, teda k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy.
So vznikom zmluvy je obvykle spojená aj jej účinnosť, teda možnosť domáhať sa plnenia, resp. plniť podľa obsahu zmluvy. V prípadoch, kde zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného orgánu, účinnosť zmluvy nastane až dňom, keď kladné rozhodnutie tohto orgánu nadobudlo právoplatnosť. Do nadobudnutia účinnosti zmluvy sú účastníci svojimi prejavmi viazaní, pokiaľ od zmluvy neodstúpili. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu má za následok zrušenie zmluvy od začiatku (ex tunc).
Prečítajte si tiež: Neuspokojivé plnenie pracovných úloh a výpoveď
Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov. Výnimky existujú pre:
Nedodržanie zákonom požadovanej písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade nedodržania účastníkmi dohodnutej písomnej formy ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine (vrátane ich podpisov).
Občiansky zákonník a Obchodný zákonník upravujú rôzne typy zmlúv. Zmluvné strany však môžu uzavrieť aj inú, v zákone nepomenovanú zmluvu, ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona. Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov v zákone ustanovených alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zásadne zrušuje od začiatku, ak právny predpis neustanovuje alebo účastníci nedohodli inak.
Písomné uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým uznáva existenciu svojho záväzku voči veriteľovi. Toto uznanie má významné právne dôsledky, najmä pokiaľ ide o premlčanie dlhu.
V kontexte manželstva je dôležité rozlišovať, či dlh vznikol pred manželstvom, počas manželstva, alebo po jeho zániku. Ak dlh vznikol počas manželstva a patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), za jeho splnenie zodpovedajú obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Prečítajte si tiež: Ako správne udeliť splnomocnenie
Písomné potvrdenie o tom, ako sa manželia vyporiadali podľa ustanovenia § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Tento vzor slúži ako príklad a je potrebné ho prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prípadu.
Súčasťou rodinného práva je aj oblasť rodičovských práv a povinností. Právny poriadok Slovenskej republiky nepozná inštitút vzdania sa dieťaťa alebo vzdania sa otcovstva k dieťaťu. Určenie otcovstva je dôležité aj z pohľadu samotného dieťaťa, ktoré má právo poznať svojho otca a svoju identitu.
V prípade, že otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou alebo súdom, je možné v lehote troch rokov odo dňa určenia otcovstvo tzv. druhou domnienkou zaprieť otcovstvo. Dôležitou podmienkou je, že je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa (napr. neplodnosť). Nezáujem otca o dieťa alebo jeho neschopnosť platiť výživné nie sú zákonnými dôvodmi na zapretie otcovstva.
Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Súd v rámci konania o úpravu rodičovských práv a povinností upravuje aj výživné pre maloleté dieťa.
Prečítajte si tiež: Ako odstúpiť od zmluvy e-mailom