Základné imanie burzy cenných papierov: Definícia a kontext

Burza cenných papierov je špecificky organizovaný trh, na ktorom predávajúci, kupujúci a sprostredkovatelia realizujú obchody s cennými papiermi. V kontexte fungovania burzy zohráva významnú úlohu aj základné imanie. Tento článok sa zameriava na definíciu základného imania burzy cenných papierov a jeho význam v rámci finančného trhu.

Čo je základné imanie?

Pojem základného imania je definovaný všeobecne v § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných aj nepeňažných vkladov všetkých akcionárov akciovej spoločnosti. Obchodným majetkom (majetkom) akciovej spoločnosti sú všetky jej veci, pohľadávky, iné práva a majetkové hodnoty. Majetok akciovej spoločnosti je pri jej vzniku vytvorený vkladmi zakladateľov a zodpovedá teda hodnote základného imania (pokiaľ spoločnosť nevytvára rezervný fond). Ak rezervný fond vytvára, rovná sa hodnota majetku akciovej spoločnosti súčtu hodnôt rezervného fondu a základného imania.

Základné imanie v kontexte akciovej spoločnosti

Základné imanie spoločnosti je hodnotovým vyjadrením majetku vkladaného do spoločnosti, ktorého vlastníctvo prechádza na spoločnosť, čím sa stáva majetkom spoločnosti. Vecne je vymedzené v § 58 ObchZ ako „peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti“. Akciová spoločnosť ako emitent o svojich akciách neúčtuje, len v osobitných prípadoch (vlastné akcie). Akcie môžu byť vydané v listinnej podobe alebo zaknihované. Ak by išlo o akcie verejne obchodovateľné, tie majú predpísanú zaknihovanú podobu. Celková suma nominálnych hodnôt všetkých akcií a. s. vykazuje ako základné imanie. Podiel akcie na čistom obchodnom imaní vyjadruje účtovnú hodnotu akcie. Akciová spoločnosť môže vydať aj tzv. hromadnú akciu (§ 157 ods. 3 ObchZ). Hromadná akcia nahrádza viac akcií toho istého druhu. Hromadná akcia nie je cenným papierom. Je v podstate potvrdením - certifikátom o počte akcií. Stanovy musia určiť menovitú hodnotu všetkých druhov akcií, ktoré sa majú vydať. Akciová spoločnosť môže vydať akcie aj v rôznej menovitej hodnote. Akciová spoločnosť v zásade nemôže upisovať akcie tvoriace jej vlastné imanie. Vlastné akcie môže akciová spoločnosť nadobudnúť a mať v držbe len za podmienok stanovených ObchZ. Po novele ObchZ zákonom č. 500/2001 Z. z. je možnosť držby vlastných akcií upravená v § 161 až 161e ObchZ. Upravený je spôsob a podmienky, za akých môže a. s. Napr. ak spoločnosť nadobudla akcie spôsobom uvedeným v § 161b ObchZ, je povinná ich do 3 rokov previesť na inú osobu, ak ich hodnota presiahla 10 % základného imania. V opačnom prípade je a. s. Podľa § 161d ObchZ, ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie, o ktorých účtuje na strane aktív súvahy, musí vytvoriť osobitný rezervný fond v rovnakej výške, ktorý môže zrušiť, len ak vlastné akcie prevedie na tretiu osobu alebo zníži o ich menovitú hodnotu základné imanie. V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že podľa platných postupov účtovania sa vlastné akcie, ktoré má a. s.

Funkcie a význam burzy cenných papierov

Burza cenných papierov plní viacero dôležitých funkcií v ekonomike:

  1. Umožňuje investovanie: Burza umožňuje vlastníkom voľných finančných prostriedkov ich investovať do cenných papierov a zároveň umožňuje transformovať finančné prostriedky na likvidné prostriedky. Burzový trh znamená len zmenu majiteľa CP. Pre dobré fungovanie burzového trhu je dôležitá likvidita.
  2. Cenotvorba: Cenotvorná funkcia znamená, že pri vyrovnávaní ponuky a dopytu dochádza k oceňovaniu kapitálu.
  3. Alokácia kapitálu: Burza umožňuje prerozdeľovanie a alokáciu akumulovaných voľných finančných prostriedkov od ich majiteľov (podniky, domácnosti, občania) do rôznych oblastí ekonomiky ako nové zdroje investovania.

Členenie búrz

Burzy sa členia podľa rôznych kritérií:

Prečítajte si tiež: Ručné šitie pre začiatočníkov

  • Podľa druhu obchodovaných inštrumentov:
    • Peňažné (burzy cenných papierov, termínové finančné burzy, opčné burzy).
    • Burzy služieb
    • Na peňažných burzách sa uskutočňovali operácie s valutami, devízami a zmenkami. Týmito operáciami sa začali zaoberať banky a peňažné burzy sa preorientovali na obchody s cennými papiermi. Dlhopisy a akcie sú dva základné druhy cenných papierov, s ktorými sa na burze obchoduje.
  • Podľa významu:
    • Národné burzy
    • Burzy medzinárodného významu. Najvýznamnejšie burzy s cennými papiermi na svete sú v New Yorku, Londýne a Tokiu.
  • Podľa právnej formy:
    • Burzy súkromno-podnikateľského charakteru, ktoré sú zakladané na základe obchodného práva, sú riadené bez zásahov štátu, sú povinné dodržiavať iba všeobecné právne predpisy, podliehajú dozoru štátnych orgánov.
    • Burzy, ktoré sú verejnoprávnymi inštitúciami sú organizované štátom, ich činnosť sa riadi podľa špeciálneho zákona.
  • Podľa spôsobu obchodovania:
    • Klasické, na ktorých sa obchoduje ústne, z "ruky do ruky".
    • Podporované počítačmi, kde sa obchody uzatvárajú ústne, ale evidujú sa pomocou počítačov.
    • Automatizované, kde sa obchoduje bez ústneho styku, pomocou počítačov a údaje sa spracúvajú v centrálnom počítači.

Organizácia a fungovanie burzy

Na burze s cennými papiermi sa sústreďuje ponuka a dopyt po voľnom kapitály. Burza umožňuje investovať do cenných papierov a premeniť cenné papiere na hotové peniaze. Na dnešných uzatvorených burzách môžu obchodovať iba členovia burzy, ktorými sú akcionári burzy a právnické osoby, ktoré môžu obchodovať za poplatok. K ich povinnostiam patrí:

  • Dodržiavanie burzového poriadku a pravidiel obchodovania
  • Zloženie kaucie na účet burzy na zabezpečenie záväzkov a rizík, vyplývajúcich z burzových obchodov
  • Predkladanie ročnej účtovnej závierky.

Burzový obchod a systém burzy

Burzový obchod je kúpa a predaj cenných papierov na burze. Čas a miesto burzového obchodu určujú burzové pravidlá. Obchodovať na burze môže členovia burzy a NBS. Burza organizuje obchodovanie s cennými papiermi na trhu:

  1. Na trhu kótovaných cenných papierov (na základe žiadosti emitenta), kótovanie je stanovenie úradného kurzu každého cenného papier, ktorý sa dostáva na burzu.
  2. Na voľnom trhu a to bez žiadosti, kurz cenných papierov nie je určovaný.

Obchodovanie upravujú burzové pravidlá.

Systém burzy

Burza je systémom vzájomne prepojených podsystémov:

  1. Podsystém obchodovania:
    • Kontinentálny systém obchodovania - pred začatím obchodovania sa sústreďuje ponuka a dopyt po cenných papieroch a kurz vzniká ich porovnaním v určitom okamihu. Kurz sa úradne vyhlási a platí dovtedy kým sa nevyhlási nový kurz. (toto sa označuje ako metóda fixingu)
    • Kontinuálny (anglosaský) systém obchodovania - každý sprostredkovateľ sa môže dohodnúť so zákazníkom na cene. Cenné papiere rovnakého druhu môžu mať v ten istý deň rôznu sumu. Ide o priebežný (kontinuálny) spôsob stanovenia kurzu.
  2. Podsystém vyrovnania obchodov obsahuje:
    • Úhradu finančných záväzkov medzi zmluvnými stranami
    • Prevod vlastníctva cenných papierov z predávajúceho na kupujúceho
  3. Informačný podsystém zabezpečuje vstup a výstup informácií
  4. Regulačný podsystém zabezpečuje premietnutie zákonov a predpisov vzťahujúcich sa na burzu, do predpisov a pravidiel, ktorými sa burza riadi
  5. Kontrolný podsystém kontroluje dodržiavanie zákonov a predpisov

Právna úprava a dohľad nad burzou

V Slovenskej republike upravuje podmienky vzniku, postavenie, činnosť a skončenie činnosti burzy cenných papierov, obchodovanie s cennými papiermi a inými investičnými nástrojmi na burze a dohľad nad činnosťou burzy zákon č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov. Na vznik a činnosť burzy je potrebné povolenie.

Prečítajte si tiež: Slovenský systém zdravotnej starostlivosti

Podmienky pre vznik burzy

O udelení povolenia rozhoduje Úrad pre finančný trh na základe písomnej žiadosti zakladateľov burzy. Medzi základné podmienky patrí:

  • Splatené základné imanie najmenej 100 000 000 Sk
  • Prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov burzy
  • Vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na burze a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach
  • Odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov predstavenstva, za členov dozornej rady, za generálneho riaditeľa burzy a za vedúceho útvaru inšpekcie burzových obchodov
  • Prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na burze
  • Výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny
  • Výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina úzke väzby
  • Schopnosť akcionárov burzy preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu burzy
  • Technická a organizačná pripravenosť na výkon činností burzy.

Burza cenných papierov Bratislava (BCPB)

Burza cenných papierov Bratislava je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje verejný trh s cennými papiermi a zabezpečuje s tým súvisiace činnosti. Vznikla dňa 15. marca 1991 v súlade s rozhodnutím Ministerstva financií SR z roku 1990 a je organizátorom verejného trhu s cennými papiermi. Od roku 2001 vykonáva BCPB svoju činnosť na základe licencie Úradu pre finančný trh. Obchodovať sa na burze začalo 6. apríla 1993. Predmetom obchodovania sú akcie, štátne dlhopisy, bankové a podnikové obligácie, podielové listy.

Organizácia BCPB

Burza cenných papierov Bratislava je akciovou spoločnosťou, najvyšším orgánom je valné zhromaždenie akcionárov, ktoré volí a odvoláva členov vedenia burzy, schvaľuje ceny za služby poskytované burzou a pod. Akcionármi sú Fond národného majetku SR, najväčšie slovenské peňažné ústavy, investičné, brokerské a poisťovacie spoločnosti.

Štatutárnym orgánom burzy je burzová komora, ktorú volí valné zhromaždenie z akcionárov. Dbá na dodržiavanie právnych predpisov pri činnosti burzy, navrhuje pravidlá činnosti burzy, určuje výšku poplatkov na burze, atď. Na jej čele je predseda burzovej komory.

Dozorná rada zastupuje akcionárov, kontroluje činnosť burzy, nie však jednotlivé obchody. Ako stále poradné orgány tejto inštitúcie pôsobia tri burzové výbory: Výbor pre obchodovanie, Výbor pre kótovanie cenných papierov, Výbor pre členstvo.

Prečítajte si tiež: Podmienky a možnosti ZUŠ

Generálny tajomník burzy je zamestnancom burzy a riadi jej činnosť. V roku 1995 bol zriadený Burzový rozhodcovský súd (BRS), ktorého hlavnou úlohou je riešiť spory vyplývajúce z burzových obchodov, ale i transakcií uskutočnených mimo burzy. BRS je stála a nezávislá inštitúcia. Podmienkou začatia konania je slobodná vôľa oboch strán prejednávať daný spor pred BRS, potvrdená rozhodcovskou zmluvou, ktorú podpíšu obe zúčastnené strany.

Základným dokumentom burzy je štatút burzy, ktorý obsahuje: burzový poriadok, zásady uskutočňovania burzových obchodov, podmienky kótovania cenných papierov na burze, čas a miesto burzových obchodov, práva a povinnosti členov burzy.

tags: #zakladne #imanie #burzy #cennych #papierov #definicia

Ďalšie články