Zákon č. 317/2009 Z. z. a Sociálny pedagóg: Prehľad, Kontext a Nová Legislatíva

Vzdelávanie a výchova sú kľúčové pre rozvoj spoločnosti, a preto je dôležité, aby boli pedagogickí a odborní zamestnanci vybavení potrebnými znalosťami a zručnosťami. V slovenskom kontexte zohráva významnú úlohu zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorý upravoval ich postavenie, povinnosti a práva. Tento článok poskytuje prehľad o tomto zákone, s dôrazom na profesiu sociálneho pedagóga a následné zmeny, ktoré priniesol zákon č. 138/2019 Z. z.

Sociálny pedagóg v kontexte zákona č. 317/2009 Z. z.

Profesia sociálneho pedagóga bola na Slovensku legislatívne ukotvená v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. V roku 2018 si pripomenula 10 rokov od zaradenia medzi odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Napriek tomu ide o pomerne novú a v školskej praxi i laickej verejnosti málo známu profesiu. V základných školách sa vyskytuje pomerne zriedka, v stredných školách výnimočne.

Sociálny pedagóg patrí medzi pomáhajúce profesie, ktoré sa na Slovensku začali rozvíjať v 90. rokoch 20. storočia. Ťažisko činnosti sociálneho pedagóga v teoretickej a metodickej rovine sa zameriavalo najmä na marginalizované a sociálne ohrozené skupiny, pri výchove ktorých zlyhávala rodina i škola.

Podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sociálny pedagóg spadá do kategórie odborných zamestnancov a jeho činnosť sa vymedzuje v § 24.

Činnosti sociálneho pedagóga podľa § 24 zákona č. 317/2009 Z. z.

Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislým alebo inak znevýhodneným deťom a žiakom, ich zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohu sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania. Vykonáva expertíznu činnosť a osvetovú činnosť.

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

Vymedzenie činnosti sociálneho pedagóga odráža zameranie činnosti sociálnych pedagógov, ale aj sociálnej pedagogiky ako vedy od jej vzniku do súčasnosti. Pozitívne hodnotíme, že sociálny pedagóg na Slovensku je oproti situácii v Českej republike legislatívne ukotvený v školách od roku 2008. V Čechách sa však situácia legislatívne rieši a od roku 2021 bude musieť sociálny pedagóg pôsobiť v každej škole. Na profesionálne vykonávanie preventívnej sociálno-výchovnej činnosti v škole je však odborne pripravený iba sociálny pedagóg.

Koordinátor prevencie, ktorý zatiaľ (viac formálne ako reálne) ťažiskovo pôsobí v oblasti školskej prevencie, nemá požadovanú odbornú erudíciu v oblasti primárnej a sekundárnej prevencie, ani pre poskytovanie sociálno-pedagogického poradenstva a diagnostiky, pretože nebol na takú činnosť pripravovaný. Koordinátor prevencie preventívne aktivity v školách najmä koordinuje, sociálny pedagóg ich však na odbornej úrovni aj realizuje. Sociálny pedagóg je spôsobilý realizovať preventívne aktivity nielen na úrovni primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie. Sociálny pedagóg v škole pri realizácii prevencie sociálno-patologických javov sa zaoberá najmä primárnou a sekundárnou prevenciou, no nie je vylúčená ani terciárna prevencia pri deťoch a mladých ľuďoch, ktorí čakajú na umiestnenie do špeciálno-výchovných zariadení, resp. sa z týchto zariadení vrátili.

Prevencia sociálno-patologických javov v škole musí byť realizovaná, okrem sociálneho pedagóga a koordinátora prevencie, za participácie všetkých pedagogických a odborných zamestnancov, pričom osobitnú úlohu v tomto smere musí zohrávať triedny učiteľ. Aby prevencia bola úspešná, treba zabezpečiť jej komplexnosť, a to nielen zo strany odborníkov, ale hlavne zo strany pedagógov v školách a školských zariadeniach a prioritne rodičov. Na všetkých úrovniach prevencie má nezastupiteľné miesto spolupráca školy s rodinou a jej podpora. Dysfunkčná rodina ma veľký vplyv na vznik deviantného správania u žiakov, no rodina ako výchovná inštitúcia výrazne napomáha aj pri odstraňovaní a eliminovaní rizikového správania u detí a mládeže. Sociálno-výchovná práca s rodinou, osobitne s dysfunkčnou a sociálne znevýhodnenou rodinou, patrí k ťažiskovým oblastiam školskej preventívnej práce sociálneho pedagóga, čo je zdôraznené aj v § 24 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Prevencia ako ťažisková kompetencia sociálneho pedagóga či už v škole alebo v školských zariadeniach musí byť komplexná a zároveň nadväzujúca. Hranice medzi jednotlivými druhmi prevencie sú veľmi pohyblivé a jednotlivé druhy prevencie sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú.

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch urobili veľký posun v profesionalizácii prevencie. Primárnou prevenciou sociálneho pedagóga v školách by mala byť sociálno-výchovná činnosť, ako sú besedy, prednášky, ďalej poradenská a diagnostická činnosť, metodické konzultácie, realizácia preventívnych programov a monitorovanie sociálnej klímy v škole prostredníctvom depistáží. Sociálny pedagóg v škole musí byť pripravený aj na realizáciu sekundárnej prevencie, musí poznať klímu tried, školy, vedieť na ňu čo najrýchlejšie zareagovať. Vykonávanie primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie v podobe poradenstva pre žiakov, učiteľov, rodičov môže sociálny pedagóg vykonávať priamo v škole.

Legislatívna možnosť zamestnávať v slovenských školách sociálneho pedagóga je zatiaľ v školskej praxi málo využívaná, čo potvrdzuje aj výskum V. Zemančíkovej (2012, s.165), ktorá uvádza: „V podmienkach Slovenska je profesia sociálneho pedagóga „mladou“ a pre mnohých zároveň nepoznanou profesiou.

Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

Zákon č. 138/2019 Z. z. a zmeny v oblasti pedagogických a odborných zamestnancov

Dňa 10. mája 2019 Národná rada Slovenskej republiky schválila nový zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nahradil zákon č. 317/2009 Z. z. Zákon č. 138/2019 Z. z. vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 - 2020 a jeho cieľom sú zmeny v systéme kontinuálneho vzdelávania, v kariérovom systéme a vo vykonávaní atestácií vo väzbe na profesijné štandardy pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva. Zámerom zákona je vytvorenie predpokladov pre zvýšenie atraktívnosti povolania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov aj vytvorením vhodného pracovného prostredia a podpory zvyšovania kvality ich práce.

Hlavné zmeny, ktoré priniesol zákon č. 138/2019 Z. z.

• Sprehľadnenie pôsobnosti zákona: Prehľadnejším spôsobom sa vymedzuje pôsobnosť zákona na pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov podľa druhov a typov škôl a školských zariadení, či zriaďovateľov.
• Ochrana pred sociálno-patologickým správaním: Zavádza sa právo na ochranu pred prejavmi sociálno-patologického správania zo strany vedúcich pedagogických zamestnancov, vedúcich odborných zamestnancov, ďalších zamestnancov školy alebo školského zariadenia, zriaďovateľa, zákonných zástupcov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb (na ochranu pred mobbingom, bossingom, ale aj staffingom).
• Aktualizačné vzdelávanie: Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec má povinnosť absolvovať aktualizačné vzdelávanie v rozsahu určenom riaditeľom školy v súlade s potrebami školy alebo školského zariadenia.
• Zmena kategórie školského trénera: Kategória školský tréner nahrádza doterajšiu kategóriu tréner športovej školy a tréner športovej triedy.
• Profesionalizácia špecializovaných činností: Požiadavka na výkon špecializovaných činností po absolvovaní príslušného programu špecializačného vzdelávania je súčasťou systémovej podpory profesionalizácie výkonu špecializovaných činností.
• Atestácie ako súčasť profesijného rozvoja: Súčasťou profesijného rozvoja sa stávajú aj atestácie.
• Zmena systému funkčného vzdelávania: Z dôvodu profesionalizácie výkonu riadiacich činností sa mení systém funkčného vzdelávania, ktoré sa bude organizovať ako základný modul a rozširujúce moduly. Cieľom predatestačného vzdelávania je získanie profesijných kompetencií vyššieho kariérového stupňa.
• Inovačné vzdelávanie: Upúšťa sa od modelu schválenia každého programu inovačného vzdelávania, ale poskytovatelia budú môcť organizovať viaceré programy inovačného vzdelávania na základe a v rozsahu oprávnenia, ktoré vydá ministerstvo školstva.
• Zjednodušenie atestácií: Ruší sa povinnosť písania a obhajoby atestačnej práce a zavádza sa príprava a obhajoba atestačného portfólia ako súboru dokladov preukazujúcich celoživotné vzdelávanie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca.
• Pôsobnosť zamestnávateľa v profesijnom rozvoji: Vymedzuje sa pôsobnosť zamestnávateľa v profesijnom rozvoji.
• Zjednodušenie rozhodovacieho procesu: Zjednodušuje sa a sprehľadňuje rozhodovací proces ministerstva v profesijnom rozvoji. Rušia sa akreditácie.

Prechodné ustanovenia zákona č. 138/2019 Z. z.

Zákon stanovuje prechodné obdobia pre niektoré zmeny, napríklad:

• Zníženie požiadavky vyučovania aprobačných predmetov na jednu tretinu základného úväzku - do 31. augusta 2024.
• Podmienka absolvovania špecializačného vzdelávania sa nevyžaduje do 31. augusta 2024.
• Príslušné vzdelávanie absolvované do 31. augusta 2024 sa uznáva.
• Základný modul funkčného vzdelávania pred začiatkom výkonu funkcie riaditeľa sa nevyžaduje do 31. augusta 2024.
• Kreditový príplatok je nahradený príplatkom za profesijný rozvoj a vypláca sa do 31. augusta 2024.

Ďalšie aspekty zákona č. 317/2009 Z. z.

Zákon č. 317/2009 Z. z. sa dotýkal aj ďalších oblastí, ktoré sú dôležité pre fungovanie školského systému a pre prácu pedagogických a odborných zamestnancov. Medzi tieto oblasti patrí:

• Kvalifikačné predpoklady: Zákon definoval kvalifikačné predpoklady pre výkon pedagogickej činnosti a odbornej činnosti. Požadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa je najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
• Bezúhonnosť: Osoba, ktorá sa uchádza o prácu pedagogického alebo odborného zamestnanca, nesmie byť právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo trestný čin spáchaný z nedbanlivosti.
• Zdravotná spôsobilosť: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pedagogický alebo odborný zamestnanec preukázal svoju zdravotnú spôsobilosť.
• Jazyková skúška: Pedagogický zamestnanec, ktorý vyučuje v jazyku národnostnej menšiny, musí mať jazykovú skúšku.
• Adaptačné vzdelávanie: Uvádzajúci pedagogický zamestnanec alebo uvádzajúci odborný zamestnanec je povinný absolvovať adaptačné vzdelávanie.
• Kontinuálne vzdelávanie: Pedagogickí a odborní zamestnanci majú právo a povinnosť sa kontinuálne vzdelávať.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku

tags: #zákon #c #317 #2009 #sociálny #pedagóg