Zákon o dani z nehnuteľností: Povinnosti, zmeny a dôležité informácie

Daň z nehnuteľností je miestna daň, ktorú ukladá mesto alebo obec, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Táto daň patrí medzi základné miestne dane, ktoré musia vlastníci pozemkov, stavieb, bytov a nebytových priestorov každoročne riešiť. Mnohým daňovníkom však nie je vždy jasné, kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie, aké druhy nehnuteľností sa zdaňujú, kto je daňovníkom, aké lehoty treba dodržať a v ktorých prípadoch možno uplatniť oslobodenie alebo zníženie dane.

Kto a kedy musí podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností?

Daňové priznanie k dani z nehnuteľností sa nepodáva každý rok automaticky. Povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností má každý, kto sa v priebehu predchádzajúceho roka stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti. Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára zdaňovacieho obdobia, za deň vzniku daňovej povinnosti sa považuje 1. január bežného zdaňovacieho obdobia.

Ak ste teda v uplynulom roku (napríklad v roku 2025) získali byt, dom alebo pozemok, máte povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností najneskôr do konca januára nasledujúceho roka (napríklad do 31. januára 2026). Ak u vás nastala zmena v období od 2. 1. 2025 do 1. 1. 2026, priznanie musíte podať do 31. januára 2026. Keďže tento deň pripadá na sobotu, lehota sa posúva na pondelok 2. februára 2026.

Na vyrubenie dane je rozhodujúci stav k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada. To znamená, že ak ste napríklad v roku 2023 kúpili byt, zmeny sa zohľadnia až v dani na rok 2024, hoci k zmenám došlo počas roku 2023. Výnimkou je dedenie a dražba.

V ďalších zdaňovacích obdobiach už daňovník daňové priznanie k tej istej nehnuteľnosti nepodáva, správca dane mu doručí rozhodnutie o vyrubenej dani automaticky. Ak ste však nadobudli ďalšiu nehnuteľnosť, prípadne už vlastnenú nehnuteľnosť predali, je potrebné podať priznanie opäť.

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

Príklad:

Ak občan z Košíc v roku 2023 kúpil byt v Bratislave, správcom dane z nehnuteľností je v tomto prípade mesto Bratislava.

Ako a kde podať daňové priznanie?

Daňové priznanie k dani z nehnuteľností sa podáva na príslušnom obecnom alebo mestskom úrade. Používa sa predpísané vzorové tlačivo, ktoré je rovnaké pre fyzické aj právnické osoby. Tlačivo je možné podať papierovo alebo elektronicky, ak má obec alebo mesto túto možnosť sprístupnenú.

Nové tlačivo priznania k dani z nehnuteľností bolo vydané v roku 2023 oznámením č. MF/013135/2023-726, nahrádza tak tlačivo z roku 2014 a použije sa pri podávaní priznania u daňovníkov, ktorým daňová povinnosť vznikla najskôr 1. septembra 2023.

V daňovom priznaní sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre výpočet dane, napríklad výmera pozemku, počet nadzemných podlaží alebo druh stavby. Daňovník si však sumu dane neurčuje sám - tú vypočíta obec alebo mesto a oznámi ju rozhodnutím.

Čiastkové priznanie

Ak nastali zmeny, ktoré majú vplyv na vyrubenie dane, je potrebné podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností. Čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností podávajú aj tí daňovníci, ktorým k 31. 12. 2023 zanikla daňová povinnosť k dani z nehnuteľností, čiže tí daňovníci, ktorí v roku 2023 napr. predali alebo darovali nehnuteľnosť, nemajú už nehnuteľnosť v nájme alebo v správe alebo ju prestali užívať a boli ako užívatelia na účely dane z nehnuteľností považovaní za daňovníkov.

Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

Druh priznania daňovník vyznačí na úvodnej strane tlačiva písmenom „X“. Daňovník má možnosť podať aj opravné alebo dodatočné priznanie.

Príklady vyplnenia daňového priznania:

Príklad 1:

Pán Jozef v roku 2023 kúpil záhradu s rozlohou 500 m2 v meste Trnava. Okrem toho, v meste Trnava vlastní aj stavebný pozemok z roku 2012. Pán Jozef musí podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností do 31.1.2024 papierovo alebo elektronicky. Vyplní II. oddiel tlačiva, uvedie výmeru záhrady, hodnotu pozemku podľa prílohy č. 2 zákona, dátum vzniku daňovej povinnosti a katastrálne územie, do ktorého katastra záhrada patrí. Keďže daňové priznanie za stavebný pozemok podal už v roku 2013, nemusí ho opätovne podávať.

Príklad 2:

Spoločnosť Beta, s.r.o. má v meste Trnava budovu so zastavanou plochou 200 m2. Budova sa využíva na jeden účel. Spoločnosť musí podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností do 31.1.2024 papierovo alebo elektronicky. Vyplní III. oddiel tlačiva, uvedie zastavanú plochu budovy, počet podlaží (okrem prízemia), sadzbu dane, ktorá je určená zákonom o miestnych daniach (resp. môže byť upravená vo všeobecne záväznom nariadení) a katastrálne územie, do ktorého katastra stavba patrí.

Príklad 3:

Pani Anna v roku 2023 kúpila byt v bytovom dome v Trnave. Časť bytu využíva na bývanie a časť na podnikanie. Celková podlahová plocha bytu v bytovom dome je 75 m2, pričom na podnikanie bude využívaných 15 m2. Pani Anna musí podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností do 31.1.2024 papierovo alebo elektronicky. Vyplní IV. oddiel tlačiva, uvedie podlahovú plochu bytu, podlahovú plochu využívanú na podnikanie, sadzbu dane a účel využitia. Byt sa nachádza v katastri mesta Trnava.

Príklad 4:

Pán Peter z Popradu predal v roku 2023 nehnuteľnosť. Pán Peter nepodá priznanie ani čiastkové priznanie. Daň z nehnuteľností k 1.1.2024 vyrubí mesto Poprad.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku

Dôležité termíny a lehoty

• Lehota na podanie daňového priznania: Najneskôr do 31. januára príslušného roka.
• Vyrubenie dane: Správca dane vyrubí daň z nehnuteľností každoročne do 15. mája bežného zdaňovacieho obdobia.
• Splatnosť dane: Vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 31. mája bežného zdaňovacieho obdobia, ak zákon o miestnych daniach neustanovuje inak.

Sankcie za nesplnenie povinností

Za oneskorené alebo nepodané daňové priznanie môže obec uložiť pokutu od 5 do 3 000 eur, najviac však do výšky vyrubenej dane. Ak daňovník nepodá daňové priznanie alebo čiastkové priznanie, správca dane uloží pokutu.

Finančná správa v takýchto prípadoch upozorňuje na ustanovenie daňového poriadku, podľa ktorého môže správca dane odpustiť zmeškanie lehoty zo závažných dôvodov. Daňovník o to musí požiadať najneskôr do 30 dní od chvíle, keď pominuli dôvody zmeškania, a zároveň v tejto lehote dodatočne splniť svoju povinnosť.

Oslobodenie a zníženie dane

Legislatíva pamätá aj na prípady, keď daň z nehnuteľností nie je potrebné platiť v plnej výške alebo vôbec. Úplné oslobodenie sa vzťahuje najmä na nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, obcí či vyšších územných celkov. Okrem toho môžu samosprávy v rámci svojich právomocí priznať aj rôzne miestne úľavy. Tie sa v praxi najčastejšie týkajú seniorov, držiteľov preukazu ŤZP, osôb v hmotnej núdzi alebo ľudí odkázaných na opateru. Zníženie dane môže obec poskytnúť aj pri nehnuteľnostiach, ktoré nemožno plnohodnotne využívať, napríklad z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie či stavebnej uzávery.

O priznanie úľavy je však potrebné požiadať včas - najneskôr do 31. januára, pričom rozhodujúci je stav existujúci k 1. januáru príslušného roka.

Všeobecne záväzné nariadenia obcí

Obce a mestá majú možnosť upraviť (znížiť alebo zvýšiť) sadzbu dane vo svojom všeobecne záväznom nariadení v súlade so zákonom o miestnych daniach. Všeobecne záväzné nariadenie k dani z nehnuteľností správca dane spravidla schvaľuje s účinnosťou od 1. januára (prípadne od iného dátumu v priebehu roka), pričom nie je povinný ho prijímať a schvaľovať každoročne. Informácie o všeobecne záväzných nariadeniach sú zverejnené na webe príslušnej obce či mesta.

Obce môžu vo všeobecne záväznom nariadení ustanoviť rôzne ročné sadzby dane pre jednotlivé skupiny pozemkov a stavieb. Taktiež môžu určiť príplatok za podlažie, ale iba všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti.

Novela zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady nadobudol účinnosť 1. novembra 2004 a odvtedy bol niekoľkokrát novelizovaný.

Posledná novela zákona schválená v parlamente nadobudne účinnosť od 1. decembra 2005 tak, aby obce a vyššie územné celky mali dostatočný priestor na vypracovanie všeobecne záväzného nariadenia a aby všeobecne záväzné nariadenie mohlo nadobudnúť účinnosť najneskôr 1. januára 2006.

Najzávažnejšie zmeny zavedené novelou zákona:

• Zavedenie hornej hranice sadzby dane pri dani z pozemkov a dani zo stavieb.
• Rozšírenie negatívneho vymedzenia predmetu dane z pozemkov o pozemky, na ktorých sú železničné dráhy.
• Možnosť zavedenia zníženia dane z pozemkov, dane zo stavieb a dane z bytov.
• Rozšírenie vymedzenia daňovníka dane zo stavieb aj na užívateľa stavby.
• Zmena vymedzenia jednotlivej časti obce.

Detailnejší prehľad zmien:

• § 5 ods. 2 písm. a): Rozšírenie vymedzenia daňovníka dane z pozemku v časti nájomcu. Daňovníkom dane z pozemkov je aj nájomca, ktorý má v nájme pozemky prenajaté od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie, náhradné pozemky boli vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav.
• § 6 ods. 2 písm. b): Zmena vymedzenia, čo nie je predmetom dane z pozemkov.
• § 6 ods. 2 písm. d): Rozšírenie negatívneho vymedzenia predmetu dane z pozemkov o pozemky alebo ich časti zastavané stavbami, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 3 zákona o miestnych daniach.
• § 6 ods. 5: Nové vymedzenie stavebného pozemku. Za stavebný pozemok sa považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu.
• § 6 ods. 6: Negatívne vymedzenie stavebného pozemku. Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení na zmenu stavby, najmä ak ide o prístavbu, nadstavbu alebo stavebnú úpravu.
• § 7 ods. 3: Zmena základu dane z pozemkov, ktorými sú záhrady, zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky a ostatné plochy.
• § 7 ods. 4: Zúženie možnosti správcu dane určiť všeobecne záväzným nariadením iné hodnoty pozemkov a pôdy ako ustanovuje príloha č. 1, 2 alebo osobitný predpis.
• § 8 ods. 1: Zavedenie hornej hranice sadzby dane u pozemkov.
• § 9 ods. 1: Doplnenie vymedzenia daňovníka dane zo stavieb o fyzickú a právnickú osobu, ktorá stavbu skutočne užíva.
• § 10 ods. 1 písm. b): Zmena zaraďovania stavieb na administratívu a skladovanie do predmetu dane.
• § 10 ods. 1 písm. e) a f): Zmena zaraďovania priemyselných stavieb, stavieb slúžiacich energetike a stavebníctvu do predmetu dane.
• § 10 ods. 3: Zjednodušenie vymedzenia predmetu dane zo stavieb.
• § 11 ods. 2: Upresnenie vymedzenia zastavanej plochy stavby.
• § 12 ods. 1: Zavedenie hornej hranice sadzby dane zo stavieb.
• § 12 ods. 3: Zavedenie nového pojmu „príplatok za podlažie“.
• § 12 ods. 4: Postup výpočtu dane, ak stavba slúži na viaceré účely.
• § 17 ods. 5 písm. a): Upresnenie postupu pri určení základu dane zo stavieb pri viacpodlažných stavbách, ktorých časť je oslobodená od dane.
• § 17 ods. 6: Upresnenie vymedzenia jednotlivej časti obce.
• § 18 ods. 1: Zmena vzniku a zániku daňovej povinnosti.
• § 19 ods. 1: Doplnenie lehoty na podanie daňového priznania vo väzbe na vznik daňovej povinnosti.
• § 19 ods. 4: Doplnenie skutočností, ktoré nie sú dôvodom pre opakované podávanie daňového priznania.
• § 19 ods. 2: Úprava podávania daňového priznania pri nehnuteľnostiach, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
• § 20 ods. 1: Predĺženie poriadkovej lehoty pre správcu dane na vyrubenie dane z nehnuteľností.
• § 20 ods. 2: Úprava vyrubenia dane z nehnuteľností, ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých osôb.
• § 21 ods. 1: Predĺženie splatnosti dane.
• § 22 ods. 2 písm. c): Zmena negatívneho vymedzenia predmetu dane za psa.

tags: #zákon #o #zmene #sadzby #dane #z