Novela Zákona o kybernetickej bezpečnosti a ďalšie zákony upravujúce duševné vlastníctvo na Slovensku

Tento článok sa zaoberá aktuálnymi zmenami v legislatíve upravujúcej kybernetickú bezpečnosť na Slovensku, ako aj ďalšími zákonmi, ktoré sa dotýkajú duševného vlastníctva. Zameriame sa na novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2025, zmeny v oblasti spracúvania cookies a na možnosti riaditeľa školy pri výbere zástupcu. Tiež sa pozrieme na ochranu duševného vlastníctva, najmä ochranné známky a transfer technológií z univerzít do praxe.

Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti

Od 1. januára 2025 nadobudla účinnosť novela zákona č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti („Zákon“), ktorá transponuje smernicu EÚ NIS 2. Táto novela prináša najmä rozšírenie počtu subjektov, ktoré budú spadať pod Zákon. Nové pravidlá sa týkajú širšieho spektra organizácií, ktoré vykonávajú činnosti v novo-regulovaných oblastiach ako odpadové hospodárstvo, potravinárstvo či výroba. Pre množstvo nových organizácií tak začínajú platiť nové povinnosti na zvýšenie úrovne ich kybernetickej bezpečnosti.

Rozšírenie okruhu subjektov a samo-identifikácia

Ako nové subjekty sa za prevádzkovateľa základnej služby považujú organizácie, ktoré sú aspoň stredným podnikom, tzn. majú min. 50 zamestnancov a obrat min. 10 mil. eur a ktoré vykonávajú činnosti v sektoroch uvedených v Prílohe č. 1 a Prílohe č. 2 Zákona. Novela zavádza tzv. samo-identifikáciu. Každá organizácia teda musí sama zhodnotiť, či spĺňa vyššie uvedené kritéria a vykonáva dané činnosti.

Povinnosti prevádzkovateľov základnej služby (PZS)

1. Oznámenie o vykonávaní činnosti: Ak ste sa identifikovali ako PZS, musíte na NBÚ podať oznámenie o vykonávaní činnosti podľa Zákona, a to do 3. marca 2025 (60 dní od účinnosti novely Zákona). NBÚ následne vaše oznámenie, resp. žiadosť posúdi a vykoná zápis do registra PZS.
2. Audit kybernetickej bezpečnosti: Do 2 rokov odo dňa zápisu do registra PZS ste povinní vykonať audit kybernetickej bezpečnosti. Audit kybernetickej bezpečnosti je oprávnený vykonať len certifikovaný audítor kybernetickej bezpečnosti. Ak nie ste prevádzkovateľom kritickej základnej služby, môžete nahradiť audit samohodnotením, ktorý môže vykonať len manažér kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti. Auditu kybernetickej bezpečnosti sa však nevyhnete ani v takom prípade, ten je potrebné realizovať do 5 rokov.
3. Hlásenia: Oznamovať prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti všetky významné udalosti v kybernetickej bezpečnosti.
4. Bezpečnostné opatrenia: Prijať bezpečnostné opatrenia do 12 mesiacov od zápisu do registra PZS.

Za nesplnenie povinnosti však môže byť postihovaný aj samotný štatutárny orgán prevádzkovateľa základnej služby, vedúci zamestnanec na najvyššej úrovni riadenia zodpovedný za uvedenú činnosť ale aj externá osoba, ktorá je poverená, resp. splnomocnená na vykonávanie uvedenej činnosti. Pokuta môže byť až do výšky 10 mil. eur.

Ďalšie zmeny, ktoré novela prináša

1. Zmena definícií: Jednou z kľúčových zmien, ktoré novela zákona o kybernetickej bezpečnosti prináša, je zmena niektorých doterajších definícií. Pojmy ako „kybernetický bezpečnostný incident“ a „kybernetická hrozba“ boli upravené a precizované. Okrem toho sa do legislatívy pridali nové definície, ako napríklad „udalosť odvrátená v poslednej chvíli“, „významný vplyv“, „významná hrozba“, „kybernetická kríza“ alebo „systémové riziko“.
2. Zjednotenie názvov povinných subjektov: V novele Zákona sa zjednocujú názvy povinných subjektov. Doterajší pojem „poskytovateľ digitálnej služby“ zaniká a je nahradený jednotným pojmom „prevádzkovateľ základnej služby“.
3. Rozšírenie bezpečnostných opatrení: Novela rozširuje pojem bezpečnostných opatrení. Tieto opatrenia sa už nezameriavajú len na organizačné, personálne a technologické oblasti, ale zahŕňajú aj fyzickú bezpečnosť. Nové opatrenia majú za cieľ dosiahnuť, zaručiť a udržať kybernetickú bezpečnosť počas celého životného cyklu nielen sietí a informačných systémov, ale aj tzv. operačných technológií, ako sú priemyselné riadiace systémy. Zároveň novela kladie dôraz na riadenie rizík v dodávateľskom reťazci, čo znamená, že firmy budú musieť viac dbať na bezpečnosť svojich partnerov a dodávateľov.
4. Sektorové špecifiká: Sektorové špecifiká sa stávajú čoraz dôležitejšími. Novela prináša zásadu „lex specialis derogat legi generali“, čo znamená, že ak bude existovať špeciálny predpis upravujúci bezpečnostné opatrenia pre konkrétne odvetvie, ten bude mať prednosť pred všeobecnými bezpečnostnými opatreniami.
5. Analýza rizík: Kým doteraz bolo prijímanie bezpečnostných opatrení viazané na klasifikáciu informácií a kategorizáciu sietí a informačných systémov, novela upravuje tento proces na základe analýzy rizík.
6. Prísnejšia regulácia: Novela zavádza prísnejšiu reguláciu v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Zavádzajú sa nové mechanizmy kontroly, ktoré umožnia podrobnejšie sledovanie a overovanie dodržiavania povinností. Pre niektoré subjekty sa zároveň umožňuje vykonávanie samohodnotení, čo predstavuje nový spôsob sebaregulácie a lepšieho monitorovania stavu bezpečnosti.

Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti prináša niekoľko zásadných zmien, ktoré zohľadňujú aktuálne výzvy v oblasti ochrany pred kybernetickými hrozbami. Zjednodušenie pojmov, rozšírenie bezpečnostných opatrení a dôraz na analýzu rizík umožňujú efektívnejšiu ochranu kritických infraštruktúr a systémov.

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

Zmeny v spracúvaní cookies

Dňa 1. februára 2022 nadobudol účinnosť nový zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý do nášho právneho poriadku zavádza smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972, ktorou sa ustanovuje európsky kódex elektronických komunikácií. Zákon prináša aj niektoré zmeny v oblasti spracúvania súborov cookies či v oblasti priameho marketingu. S ohľadom na sankcie, ktoré nový predpis prináša (až do výšky 10 % z obratu), je na mieste na nové pravidlá poukázať a tie existujúce si pripomenúť.

Čo sú cookies?

Nový právny predpis nepracuje priamo s pojmom „cookies“ (tento pojem teda v zákone nenájdeme), ale hovorí, že každý, „kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil preukázateľný súhlas.“ A práve na získavanie takýchto informácií slúžia súbory cookies.

Cookies sú krátke textové súbory, ktoré do vášho zariadenia, spravidla notebooku, PC alebo mobilu, ukladajú navštívené webstránky. Tejto webstránke umožňujú zapamätať si informácie o vašich preferenciách, teda o vás. Z uvedeného dôvodu teda vo väčšine prípadov môžeme hovoriť aj o spracúvaní osobných údajov.

Typy cookies

Existuje niekoľko typov cookies, v zásade avšak ich dominantným účelom je prispôsobenie zobrazovanej reklamy a jej cielenie na konkrétnu osobu (marketingové a reklamné cookies). Analytické cookies zase dokážu rozpoznať opakovanú návštevu webstránky z toho istého prehliadača na rovnakom zariadení a sledovať aktivity návštevníkov webstránky pri jej prezeraní (majú potenciál profilovať návštevníkov). Analýza správania návštevníkov webu prostredníctvom súborov cookies je prakticky súčasťou každej webstránky.

Právny rámec upravujúci používanie cookies

Právny rámec upravujúci podmienky používania cookies predstavuje:

Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

• Smernica ePrivacy - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002
• Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinný do 31.01.2022) (ďalej aj ako „Starý ZEK“)
• Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinný od 01.02.2022) (ďalej aj len ako „Nový ZEK“)
• Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (ďalej aj ako „Smernica ePrivacy“)

Podľa článku 5 ods. 3 Smernice ePrivacy „členské štáty zabezpečia, aby sa ukladanie informácií alebo získavanie prístupu k informáciám, ktoré už boli uložené, v koncovom zariadení účastníka alebo užívateľa povolilo len pod podmienkou, že dotknutý účastník alebo užívateľ dal na to vopred súhlas na základe jasných a komplexných informácií v súlade so smernicou 95/46/ES, okrem iného aj o účeloch spracovania. To nebráni nijakému technickému uloženiu ani prístupu výhradne na účely výkonu prenosu správy prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete alebo ak je to nevyhnutne potrebné na to, aby poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti, ktoré si účastník alebo užívateľ výslovne vyžiadal, mohol tieto služby poskytnúť.“

Podľa článku 2 písm.) f Smernice ePrivacy „súhlas užívateľa alebo účastníka zodpovedá súhlasu dátového subjektu v súlade so smernicou 95/46/ES“. Keď to zhrnieme a zjednodušíme, vyššie citované ustanovenia prakticky hovoria o tom, že pre spracúvanie súborov cookies sa vždy vyžaduje predchádzajúci súhlas návštevníka webstránky a tento súhlas musí mať náležitosti súhlasu podľa GDPR. Aké náležitosti to sú, uvedieme nižšie. Jedinou výnimkou, kedy sa súhlas návštevníka nevyžaduje, sú tzv. funkčné cookies (alebo technické cookies), ktoré sú nevyhnutné na správne fungovanie webstránky. Zabezpečujú napríklad možnosť prihlásenia sa do svojho užívateľského konta (napr. v e-shope) či nastavenie jazykových preferencií stránky. Pre takéto cookies sa súhlas nevyžaduje.

Vyššie uvedený odkaz v smernici ePrivacy na smernicu 95/46/ES v súčasnosti prakticky znamená odkaz na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej aj len ako „GDPR“). A to z dôvodu, že táto smernica bola nariadením GDPR zrušená a nahradená.

Starý a nový zákon o elektronických komunikáciách

Podľa ust. § 55 ods. 5 Starého ZEK „každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracovania; za súhlas na tento účel sa považuje aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu. … To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.“

Podľa ust. § 109 ods. 8 Nového ZEK „každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil preukázateľný súhlas. Povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní a iný orgán štátu. To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.“

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku

Ako je z vyššie uvedeného porovnania citovaných ustanovení zrejmé, nový zákon o elektronických komunikáciách už neobsahuje možnosť udelenia súhlasu prostredníctvom nastavenia webového prehliadača.

Praktické otázky ku cookies od 1.2.2022

Ďalej prostredníctvom praktických otázok a odpovedí vysvetlíme, ako správne spracúvať súbory cookies, ako si splniť informačnú povinnosť pre návštevníkov webstránky a ako by mala vyzerať správna cookie lišta.

Aký právny základ sa pre spracúvanie informácií prostredníctvom cookies vyžaduje?

Vždy súhlas dotknutej osoby, v tomto prípade návštevníka webstránky. Je prakticky vylúčené aplikovať ako právny základ tzv. oprávnený záujem prevádzkovateľa podľa článku 6 ods. 1 písm. f) GDPR. Inými slovami - aby bolo spracúvanie cookies zákonné, musí s tým vždy daná osoba súhlasiť (udeliť vopred súhlas).

Bude sa aj naďalej považovať za platný súhlas aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača?

Nie. Toto ustanovenie Starého ZEK sa v praxi javilo ako značne problematické a jeho súlad so smernicou ePrivacy a GDPR bol minimálne otázny.

Musí mať udelený súhlas náležitosti podľa GDPR?

Áno musí. Hoci Starý ZEK ani Nový ZEK uvedenú podmienku explicitne neupravujú, vyplýva to z čl. 2 písm. f) smernice ePrivacy.

Aké sú náležitosti súhlasu podľa GDPR?

Vychádzajúc z usmernenia Európskeho výboru na ochranu osobných údajov (Usmernenie EDPB 5/2020 k súhlasu podľa GDPR), súhlas je:

• slobodne daný;
• konkrétny;
• informovaný;
• a jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby, ktorým formou vyhlásenia alebo jednoznačného potvrdzujúceho úkonu vyjadruje súhlas so spracúvaním osobných údajov, ktoré sa jej týka.

Kedy je súhlas slobodne daný?

Vtedy, keď má dotknutá osoba skutočnú možnosť voľby a kontroly. Ak má osoba pocit, že je k súhlasu nútená, alebo bude znášať negatívne dôsledky ak súhlas neposkytne, takýto súhlas nebude platný.

Praktický význam pre cookies: Osoba bude mať pocit, že je do súhlasu nútená, napríklad v prípade tzv. cookie walls, bez súhlasného odkliknutia ktorej nebude možné pokračovať v prehliadaní webstránky. Z uvedeného príkladu je zrejmé, že aby ste mohli pokračovať v prehliadaní webstránky, musíte najprv udeliť súhlas so spracúvaním cookies. Takýto súhlas nie je možné považovať za slobodne daný a preto je neplatný.

Kedy je súhlas konkrétny?

Súhlas je konkrétny vtedy, keď je poskytnutý konkrétny, jasne a zrozumiteľne vymedzený účel alebo účely. Ak je poskytovaný na viaceré účely, dotknutá osoba musí mať možnosť voľby vo vzťahu ku každému z nich.

Praktický význam pre cookies: Zjednodušene povedané, rôzne typy cookies spracúvajú údaje na rôzne účely. Marketingové cookies na účely marketingu a cieleniu reklám, funkčné cookies si pamätajú preferencie užívateľa ako napríklad jazykové nastavenia či užívateľské meno, atď. So všetkými účelmi musí byť návštevník webstránky oboznámený a vo vzťahu ku každému účelu musí mať možnosť voľby, či súhlasí alebo nie.

Ďalšie náležitosti súhlasu

• súhlas musí byť získaný vopred, t.j. začatím spracúvania údajov, resp. tzn. niektoré kategórie cookies a iné nie.
• a uchovávať 4, resp. 5 rokov.
• povinnosti udelenia súhlasu.
• účinný od 1.
• pre účely priameho marketingu (napríklad zasielanie newslettra).
• odvolania súhlasu.

Je platnosť súhlasu s cookies časovo obmedzená?

Áno, však ku konkrétnej lehote existujú len zahraničné usmernenia. Lehota, na ktorú je súhlas udelený by nemala prekročiť 13 mesiacov. V prípade neudelenia súhlasu s cookies by mal byť návštevník webu opätovne dotazovaný až po uplynutí 6 mesiacov.

Kto má právomoc všetky povinnosti v súvislosti cookies kontrolovať?

Odpoveď na túto otázku nie je v súčasnosti úplne jednoznačná. Kontrolovať agendu ochrany osobných údajov má v kompetencii Úrad na ochranu osobných údajov. Kontrolovať reguláciu podľa ZEK má v kompetencii Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Ako je však zrejmé, pravidlá používania cookies spadajú do kontrolnej pôsobnosti obidvoch úradov. V budúcnosti bude preto potrebné nastaviť jednotné a hlavne jasné pravidlá kto, čo a v akom rozsahu môže kontrolovať. V tejto chvíli nemožno vylúčiť, že kontrolovať podmienky používania cookies budú zástupcovia tak jedného, ako aj druhého úradu. Kým udeliť pokutu podľa ZEK možno do 4 rokov odo dňa porušenia povinnosti, podľa Zákona o ochrane osobných údajov do 5 rokov odo dňa porušenia povinnosti.

Aké sú sankcie?

Vysoké. Samozrejme sa budú odvíjať od druhu porušenia povinnosti, avšak kým maximálna pokuta podľa GDPR je 4 % z obratu, podľa ZEK až 10 % z obratu za predchádzajúci kalendárny rok.

Záver

Aby bolo spracúvanie údajov cez cookies zákonné, je potrebné vždy:

• Zvážiť, či na webstránke potrebujem všetky cookies a všetky údaje, ktoré sú tak spracúvané (zásada minimalizácie).
• Získať súhlas osoby (okrem technických cookies, tie bez súhlasu).
• Súhlas sa vyžaduje aj pre cookies, ktoré nepredstavujú osobné údaje.
• Za súhlas sa už nebude považovať nastavenie webového prehliadača.
• Súhlas musí spĺňať náležitosti podľa GDPR.
• Splniť informačnú povinnosť v dvoch vrstvách (požiadavka transparentnosti) - prvá vrstva cookie lišta, druhá vrstva Privacy policy.
• Informovať o všetkých typoch a účeloch cookies, ako aj o tretích stranách.
• Poskytnúť také technické riešenie, ktoré umožní súhlas kedykoľvek odvolať a modifikovať.

Výber zástupcu riaditeľa školy alebo školského zariadenia

V príspevku sa pozrieme na zákonné možnosti riaditeľa školy, resp. školského zariadenia pri výbere svojho zástupcu. Vzhľadom k absencii špeciálnej legislatívnej úpravy je potrebné v tomto smere sa riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Ide o zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov s osobitosťami vyplývajúcimi zo zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Postavenie zástupcu riaditeľa

Vychádzajúc z kompetencií riaditeľa školy alebo školského zariadenia, jeho práv a povinností, môžeme konštatovať, že riaditeľ je nielen pedagogickým či odborným zamestnancom, ale aj manažérom. Ako každý manažér, aj riaditeľ chce mať vo svojej blízkosti zodpovedných a pracovitých ľudí, na ktorých sa môže spoľahnúť. V prvom rade ide o zástupcu riaditeľa. Zástupca riaditeľa je osobou, na ktorú sa riaditeľ spolieha, ktorej zveruje dôležité úlohy a ponecháva v jej rukách riadenie školy v čase svojej neprítomnosti. Je predĺženou, resp. pravou rukou riaditeľa. Preto je určite v záujme každého riaditeľa, aby si vybral na pozíciu svojho zástupcu osobu, ktorá mu vyhovuje po odbornej ako aj morálnej stránke. Zástupca riaditeľa sa v zmysle zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“) považuje za vedúceho pedagogického zamestnanca, resp. vedúceho odborného zamestnanca. Zákon č. 138/2019 Z. z. ako osobitný predpis upravujúci práva a povinnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a ich pracovnú činnosť neobsahuje špeciálnu úpravu pokiaľ ide o výber a ustanovenie zástupcu riaditeľa do funkcie.

Legislatíva upravujúca výber zástupcu riaditeľa

Vzhľadom k absencii špeciálnej legislatívnej úpravy je potrebné v tomto smere sa riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Ide o zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) s osobitosťami vyplývajúcimi zo zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z.

Ako postupovať pri výbere zástupcu

Aj keby sa mohlo zdať, že prvým krokom pri výbere zástupcu riaditeľa je hľadanie vhodnej osoby, nie je to tak. Ak riaditeľ chce zmenu na poste zástupcu riaditeľa, musí sa v prvom rade vysporiadať (v rámci zákonných možností) so zamestnancom pôsobiacim doposiaľ na uvedenej pozícii. Samozrejme, ak sa pozícia zástupcu riaditeľa uvoľnila, resp. Možnosť zmeny zástupcu závisí od toho, akým spôsobom bol doterajší zástupcu ustanovený do svojej funkcie. Zameriame sa na najčastejšie spôsoby, akými riaditelia obsadzujú miesto zástupcu riaditeľa.

Pred tým, ako sa budeme venovať vyššie uvedeným prípadom, je potrebné zmieniť sa o tom, že v každom prípade musí druh práce, ktorý vykonáva zástupca riaditeľa, byť zakotvený v pracovnej zmluve. Tento druh práce má byť v pracovnej zmluve uvedený tak, že naozaj vyjadruje skutočnú charakteristiku práce zástupcu riaditeľa, t. j. Ak takéto vyjadrenie druhu práce v pracovnej zmluve absentuje, zamestnávateľ porušuje §47 ods. 1.

Možnosti obsadenia miesta zástupcu riaditeľa

1. Vnútorný predpis vyžaduje vymenovanie: Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. Zástupca riaditeľa, samozrejme, nie je štatutárnym orgánom. Ak vnútorný predpis školy alebo školského zariadenia obsahuje ustanovenie o vymenovaní ako predpoklade vykonávania funkcie zástupcu riaditeľa, je zmena zástupcu riaditeľa pomerne jednoduchá. V danom prípade stačí, aby riaditeľ odvolal zástupcu riaditeľa z funkcie a následne uplatnil výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce, príp. sa s ním dohodol na zmene druhu práce. Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto výpovedného dôvodu stačí, aby zástupca riaditeľa prestal spĺňať podmienku vymenovania do funkcie, t. j.
2. Pracovná zmluva bez vymenovania: Ak zástupca riaditeľa vykonáva svoju funkciu na základe pracovnej zmluve bez vymenovania do tejto funkcie, čo legislatíva umožňuje, platí, že zmena sa môže dosiahnuť len zmenou pracovnej zmluvy. Táto zmena sa môže vykonať dodatkom k pracovnej zmluve alebo dohodou o zmene pracovných podmienok. V týchto prípadoch sa však vyžaduje konsenzus oboch zúčastnených strán, t. j. zamestnávateľa ako aj zamestnanca v pozícii zástupcu riaditeľa.
3. Druh práce v pracovnej zmluve nezodpovedá práci zástupcu: Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že táto situácia je veľmi podobná ako prípad uvedený pod bodom 1., nie je tomu tak. Postup v tomto prípade závisí od vyjadrenia druhu práce v pracovnej zmluve zástupcu riaditeľa. Ak druh práce uvedený v pracovnej zmluve skutočne zodpovedá práci vykonávanej zástupcom riaditeľa, tak jeho vymenovanie do funkcie nemá žiadny význam, ani vplyv na výkon jeho funkcie. A to z toho dôvodu, že to ako predpoklad nevyžaduje vnútorný predpis. Ak druh práce uvedený v pracovnej zmluve nezodpovedá práci vykonávanej zástupcom riaditeľa (napr. v pracovnej zmluve je uvedený druh práce: učiteľ II. stupňa základnej školy), tak je to v rozpore so Zákonníkom práce. V praxi sa však ešte pomerne často vyskytujú aj takéto prípady. Paradoxne však z toho protiprávneho stavu môže ťažiť zamestnávateľ.

Výberové konanie

Z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z. vyplýva, že miesto zástupcu riaditeľa školy alebo školského zariadenia sa obsadzuje na základe výberového konania len vtedy, ak to určuje pracovný poriadok. Priebeh výberového konania sa pritom riadi ustanoveniami § 5 zákona č. 552/2003 Z.

Výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými sú najmä televízia, rozhlas a internet, a to najmenej tri týždne pred jeho začatím. Členov výberovej komisie vymenúva zamestnávateľ. Komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov. Celkový počet členov výberovej komisie je nepárny. Žiadne ustanovenie zákona nevylučuje riaditeľa z možnosti byť členom výberovej komisie.

Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady, výberová komisia pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny výberového konania. Nestačí pozvánku podať na poštovú prepravu sedem dní vopred, ale uchádzač musí byť pozvaný sedem dní vopred, t. j. pozvánka má byť uchádzačovi doručená, resp.

Výberové konanie sa uskutočňuje písomnou formou alebo pohovorom alebo písomnou formou a pohovorom. Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie; zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia.

V prípade, že sa neuskutočňuje výberové konanie podľa vyššie uvedeného ustanovenia, tak zamestnávateľ postupuje pri výbere konkrétnej osoby na miesto vedúceho zamestnanca podľa § 6 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z., t. j.

#

tags: #zákon #upravujúci #duševné #vlastníctvo #Slovensko