Žaloba na platnosť manželstva: Dôvody a proces v slovenskom práve a cirkevnom práve

Manželstvo je dôležitý inštitút, ktorý je upravený právnymi predpismi štátu aj cirkvi. Vstup do manželstva je významný krok, ktorý so sebou prináša práva a povinnosti. Avšak, nie každé manželstvo je platné a môžu nastať situácie, kedy je možné požiadať o preskúmanie jeho platnosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dôvodoch a procese žaloby na platnosť manželstva v slovenskom práve a z pohľadu cirkevného práva.

Neplatnosť manželstva v slovenskom práve

Naša legislatíva nepozná pojem anulácia manželstva. Podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „zákon o rodine“), je možné manželstvo vyhlásiť za neplatné. Zákon o rodine v § 17 taktiež zakotvuje prípady, kedy k vzniku manželstva nedôjde.

Dôvody neplatnosti manželstva podľa Zákona o rodine

Podľa § 16 ods. 1 Zákona o rodine, súd manželstvo vyhlási za neplatné, ak:

• bolo urobené pred nepríslušným matričným úradom s výnimkou podľa § 4 ods. 2 ZR.
• nebol dodržaný predpísaný postup uzavretia manželstva.
• manželstvo uzavrel maloletý starší ako šestnásť rokov bez povolenia súdu.

Okrem toho, Zákon o rodine upravuje aj ďalšie situácie, ktoré môžu viesť k neplatnosti manželstva. Napríklad, podľa § 12 ods. 2 ZR, osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže uzavrieť manželstvo len s povolením súdu. Pre prípad, že by spôsobilosť na právne úkony osoby ešte nebola formálne obmedzená právoplatným rozhodnutím súdu, Zákon o rodine stanovuje, že manželstvo nemôže uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd však môže uzavretie manželstva takej osobe povoliť, ak je jej zdravotný stav zlučiteľný s účelom manželstva (§ 12 ods. 3 ZR). V oboch prípadoch „rozhodne súd o neplatnosti tohto manželstva na návrh ktoréhokoľvek z manželov (§ 12 ods. 5 ZR).“

Nedostatok spôsobilosti na právne úkony alebo duševná porucha, ktorá by viedla k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony, sú prekážkami v uzavretí manželstva. Zákon o rodine však stanovuje aj spôsob, akým možno tieto prekážky odstrániť a neplatne uzavreté manželstvo „konvalidovať“ (napraviť či zhojiť). Podľa poslednej vety § 12 ods. 5 ZR, ak sa zdravotný stav manžela zlepší natoľko, že manželstvo môže plniť svoj účel, súd manželstvo vyhlási za platné na návrh ktoréhokoľvek z manželov. Účelom manželstva je podľa § 1 ods. 1 ZR trvalé životné spoločenstvo muža a ženy. Nevyžaduje sa pritom nadobudnutie spôsobilosti v plnom rozsahu, prípadne úplný zánik duševnej poruchy. Dôležitá je úprava zdravotného stavu manžela do takej miery, aby mohol súd uznať platnosť takéhoto manželstva (pozri napr. rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 20. 06. 21. 06.).

Prečítajte si tiež: Cirkevný súd Nitra

Trvanie procesu vyhlásenia manželstva za neplatné

Vyhlásenie manželstva za neplatné môže trvať niekoľko mesiacov a aj viac ako rok, v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Dĺžka procesu závisí od rôznych faktorov, ako je zložitosť dôvodov pre neplatnosť, preťaženie súdov a spolupráca oboch strán.

Anulácia manželstva v cirkevnom práve

Cirkevné právo nepozná inštitút rozvodu manželstva. Keďže podľa Kán. 853: „Sviatostný zväzok manželstva nemôže byť po užívaní rozviazaný nijakou ľudskou mocou a z nijakého dôvodu, iba smrťou.“ Podľa Kanonického kódexu do úvahy prichádzajú inštitúty odluka manželstva a jeho anulácia. V prípade, že sa manželstvo anuluje, hľadí sa naň akoby vôbec nikdy nevzniklo.

Dôvody anulácie manželstva v cirkevnom práve

Medzi hlavné dôvody pre anuláciu manželstva v Katolíckej cirkvi patria:

• Nezachovanie formy manželstva - podľa Kán. 828 - § 1.: „Iba tie manželstvá sú platné, ktoré sa slávia podľa posvätného obradu pred miestnym hierarchom alebo miestnym farárom, alebo pred kňazom, ktorého delegoval jeden z nich a aspoň dvoma svedkami, ale podľa pravidiel vyjadrených v nasledujúcich kánonoch a pri neporušení výnimiek, o ktorých sa hovorí v Kán. 1108 § 2 a 1109."
• Manželské prekážky:
  • Nedostatočný vek (kán. 1083)
  • Predchádzajúca a trvalá impotencia niektorého z partnerov (kán. 1084)
  • Trvanie zväzku predchádzajúceho manželstva (kán. 1085)
  • Prijatie sviatosti posvätného rádu, teda prijatie diakonátu so sľubom celibátu, presbyterátu, alebo episkopátu (kán. 1087)
  • Verejný doživotný sľub čistoty v rehoľnom inštitúte (kán. 1088)
  • Únos alebo násilné zadržiavanie ženy za účelom sobáša (kán. 1089)
  • Ten, kto so zámerom uzavrieť manželstvo spôsobí smrť manželskej stránke osoby, s ktorou sa chce sobášiť, alebo vlastnej manželskej stránke (kán. 1090)
  • Pokrvenstvo, ktoré prekáža platnému uzavretiu manželstva v priamej línii vždy a v bočnej línii do štvrtého stupňa (kán. 1091).
  • Švagrovstvo, ale len v priamej línii (kán. 1092)
  • Verejná mravopočestnosť, ktorá vzniká z neplatného manželstva alebo z verejného konkubinátu a zneplatňuje manželstvo v prvom stupni priamej línie medzi mužom a pokrvnými príbuznými ženy a obrátene (kán. 1093).
  • Zákonné príbuzenstvo, ktoré vzniká adopciou a platí vždy v priamej línii a v druhom stupni bočnej línie (kán. 1094).
• Vady manželského súhlasu:
  • kto nemá dostatočné užívanie rozumu (kán. 1095 bod 1)
  • kto si nevládze uvedomiť, čo sú základné manželské práva a povinnosti (kán. 1095 bod 2)
  • kto nie je schopný vziať na seba podstatné manželské záväzky (kán. 1095 bod 3).
  • kto sa mýli vo vlastnosti osoby, ktorú (vlastnosť) chcel priamo a zásadne (kán. 1097 § 2).
  • kto bol podvedený za cieľom získať jeho manželský súhlas ohľadom určitej vlastnosti svojho partnera (kán. 1098).
  • kto si myslí, že manželstvo nie je väzba na jedného človeka na celý život a tak sa rozhodne pre manželstvo (kán. 1101 § 2).
  • kto skutočný manželský súhlas iba predstiera, simuluje a vo svojom vnútri vylučuje (kán. 1101 § 2).
  • kto si položil určitú zásadnú podmienku pred uzatváraním manželstva a tá nebola splnená (kán. 1102).
  • kto uzatvára manželstvo pod nátlakom a z veľkého strachu a volí si manželstvo jedine ako únik spod násilného pôsobenia zvonka (kán. 1103).

Je dôležité, aby ste správne chápali, že anulácia nie je rozvod! Je to prehlásenie, že prvé manželstvo bolo neplatné, čiže nejestvovalo.

Proces anulácie manželstva v cirkevnom práve

Ak manželstvo spĺňa kanonické dôvody na anuláciu manželstva, prvým krokom je návšteva farára v príslušnej farnosti. Farár s manželom prekonzultuje dôvody a možnosti. Žaloba na platnosť manželstva sa podáva na príslušný diecézny súd.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Žaloba na neplatnosť manželstva (libellus)

Žalobu na neplatnosť manželstva (lat. libellus) môžu podať manželia (alebo aspoň jeden z nich), v prípade, že sa nulita stala verejne známou, aj promótor spravodlivosti (osoba, ktorá dohliada na dodržiavanie zákonov Cirkvi).

Žaloba sa skladá z troch častí:

1. Úvod - obsahuje meno a priezvisko žalujúcej strany, dátum a miesto narodenia, miesto trvalého pobytu, obradu, v ktorom je stránka pokrstená, zamestnanie, dátum a miesto sobáša. Tieto isté údaje treba uviesť aj o nežalujúcej strane. Je veľmi dôležité, aby žaloba bola adresovaná kompetentnému súdu, teda tribunálu, ktorý je oprávnený túto kauzu riešiť. Vo väčšine prípadov je kompetentným súdom ten, na území ktorého diecézy bolo manželstvo uzavreté.
2. Telo alebo jadro žaloby - obsahuje kánonický dôvod (motív, o ktorom sa žalujúca stránka domnieva, že je príčinou neplatnosti manželstva) a opis udalostí (fakty), ktoré potvrdzujú, že manželstvo je neplatné na základe daného kánonického dôvodu. Táto časť by mala dostatočne a vecne opísať priebeh známosti i samotný priebeh manželstva. Treba tu spomenúť, z akého prostredia manželia pochádzajú (úplná/neúplná rodina, veriaca/neveriaca, praktizujúca či naopak), okolnosti, za akých sa dvojica zoznámila, ako na to reagovala rodina a okolie, priebeh obdobia chodenia a zasnúbenia, povahové črty oboch partnerov, postoj stránok k manželstvu, informácie o dni sobáša a následnom manželskom živote, problémy a ťažkosti, ktoré sprevádzali manželstvo až po ukončenie spolužitia civilným rozvodom.
3. Záverečná časť - obsahuje vyjadrenie, že žalujúca strana žiada o vyhlásenie neplatnosti manželstva na základe konkrétneho kánonického dôvodu a uvedie číslo kánonu, dôvody, prečo stránka žiada preskúmať platnosť manželstva (napr. chce uzatvoriť nové cirkevné manželstvo, či splatniť už existujúce iba civilné manželstvo a viesť sviatostný život) a zoznam svedkov (aspoň dvoch), ktorí môžu potvrdiť fakty uvedené v žalobnom spise (uviesť ich adresy, kontakt a vzťah k žalujúcej či nežalujúcej stránke).

K žalobe sa prikladajú krstné listy oboch stránok, sobášny list, kópia rozsudku civilného súdu o rozvode, odporúčanie miestneho farára a lekárske správy. So samotným spísaním žaloby môže pomôcť farár alebo notár na cirkevnom súde.

Proces na diecéznom súde

Po začatí konania súd ponúkne obom stranám možnosť zvoliť si advokáta z advokátov príslušných na danom súde, ktorý boli vymenovaný biskupom. Počas konania strany preukazujú tvrdené skutočnosti dôkazmi, vlastnou výpoveďou a výpoveďami svedkov.

V konaní o anulovanie manželstva strany zastupujú advokáti. Cirkevný advokát musí mať vyštudované vzdelanie aspoň v stupni ICLic. a byť dôveryhodný, následne mu cirkevná autorita udelí dobrovzdaníe. Každý súd má svojich vlastných advokátov, z ktorých si môžu strany po začatí konania vybrať.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Nová legislatíva v cirkevnom práve

Nová legislatíva od 8. 12. 2015 zavádza aj možnosť skráteného procesu, ktorý možno použiť v prípadoch, ak žiadosť o nulitu manželstva bude podopretá zvlášť evidentnými dôkazmi.

Trvanie procesu anulácie a náklady

Vyhlásenie manželstva za neplatné môže trvať niekoľko mesiacov a aj viac ako rok, v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Dĺžka procesu závisí od rôznych faktorov, ako je zložitosť dôvodov pre neplatnosť, preťaženie súdov a spolupráca oboch strán. V prípade, že by žiadateľ mal ťažkosti s úhradou znaleckého posudku z dôvodu hmotnej núdze, je potrebné kontaktovať kanceláriu Metropolitného tribunálu. Časová lehota na vypracovanie znaleckého posudku je cca. 6 mesiacov.

Vplyv na majetkové práva manželov

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Jedným z dôsledkov uzavretia manželstva je vznik režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“), v dôsledku ktorého manželia nadobúdajú majetok (okrem výnimiek normovaných v § 143 OZ) do bezpodielového spoluvlastníctva. Tento režim je prejavom rovného postavenia manželov, predstavuje majetkovú istotu obidvoch manželov a prispieva k užívaniu hodnôt manželského spolužitia. Svojím trvaním je režim BSM naviazaný na manželstvo -vzniká uzavretím manželstva (reálnym obsahom sa naplní nadobudnutím „prvého majetku“) a zánikom manželstva takisto zaniká. Výnimočne (v taxatívne uvedených prípadoch - § 148 OZ, § 148a ods. 2 OZ, uložením trestu prepadnutia majetku alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka - manžela) môže dôjsť k zániku BSM aj za trvania manželstva. Zánik režimu BSM znamená, že manželia (bývalí manželia) už ďalší majetok nenadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva. Bez ohľadu na to, či zánik BSM nastal zánikom manželstva alebo počas trvania manželstva, vyvstáva potreba jeho vyporiadania.

Vyporiadanie BSM

Vyporiadanie BSM môže prebehnúť dohodou manželov alebo rozhodnutím súdu. V rovine súkromného práva sa priorizuje dohoda manželov alebo bývalých manželov o vyporiadaní BSM. Ak vyporiadanie týmto spôsobom nie je úspešné alebo možné, môže ktorýkoľvek z nich podať žalobu na súd a dôjde k jeho vyporiadaniu súdom. Vyporiadanie BSM zo zákona sa vykoná spôsobom uvedeným v kogentnom § 149 ods. 4 OZ. Naproti tomu vyporiadanie BSM dohodou alebo súdom na základe žaloby by sa malo spravovať zásadami normovanými v § 150 OZ. V prípade uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM sa zásady podľa § 150 OZ dostávajú do priamej interakcie so zásadou zmluvnej voľnosti jej účastníkov.

V súvislosti s vyporiadaním BSM dohodou je potrebné podotknúť, že široká súkromnoprávna zmluvná voľnosť účastníkov dohody je sekundárne „vyvážená“ inštitútom odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasl. OZ, ktorý umožňuje veriteľovi dlžníka domáhať sa, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ (i) spadajú do dikcie § 42a ods. 2 až 5 OZ a (ii) zároveň ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

V súdnom konaní o vyporiadanie BSM je v merite súd v súlade s ústavným princípom legality (čl. 2 ods. 2 ústavy) povinný držať sa zásad pre vyporiadanie BSM, normovaných v § 150 OZ, čo znamená, že zákonom stanovený odklon od prezumovanej parity je možný v prípade existencie individuálnych okolností prejednávanej veci, ktoré súd identifikuje a náležite odôvodní.

Súdny zmier pri vyporiadaní BSM

Zmier je možné považovať za dohodu sporových strán, predložením ktorej tieto vylučujú v konaní vydanie „klasického“ rozsudku, v ktorého výroku by sa premietlo autoritatívne rozhodnutie súdu o predmete konania a žiadajú, aby súd stranami predloženú dohodu schválil, čím uznesenie o schválení súdneho zmieru nahradí rozsudok. Odlišnosť uznesenia o schválení súdneho zmieru oproti klasickému rozsudku tkvie v prvom rade v tom, že uznesenie o schválení zmieru nepredstavuje res iudicata ale predstavuje rei transactae, a teda je na procesnej taktike sporovej strany, či v inom súdnom konaní bude jeho existencia tvrdená a preukázaná. Uvedené je priamym dôsledkom skutočnosti, že uznesenie, ktorým bol súdny zmier schválený, nie je meritórnym rozhodnutím.

V rozhodovacej činnosti súdov sme identifikovali dva spôsoby posudzovania. Prvý prístup spočíva v skúmaní a posudzovaní náležitostí právneho úkonu vo všeobecnej rovine, t. j. bez zohľadnenia tej skutočnosti, že ide špecificky o dohodu o vyporiadaní BSM, čím sa súd de facto obmedzuje na skúmanie všeobecných náležitostí platnosti právneho úkonu. Pri druhom prístupe súd posudzuje tento právny úkon v širšom kontexte, ktorý zahŕňa nielen základné náležitosti právnych úkonov, ale rozširuje sa o posudzovanie otázky jeho nerozpornosti so zásadami obsiahnutými v § 150 OZ (t. j. na základe skúmania súdnych rozhodnutí je možné konštatovať, že prvý prístup zastáva väčšia časť súdov prvej inštancie.

Odporovateľnosť dohody o vyporiadaní BSM

Táto otázka je kruciálnou pre veriteľa manžela (bývalého manžela) v prípadoch, kedy bolo BSM vyporiadané neparitným spôsobom, ktorý radikálnym znížením majetku dlžníka ohrozuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky, a od odpovede na túto otázku závisí prípustnosť odporovacej žaloby podľa § 42a a nasl. OZ.

Najvyšší súd SR vo svojom nedávnom rozhodnutí vyslovil právny názor, podľa ktorého dohode o vyporiadaní BSM je možné odporovať, nie je však možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier. Udržateľnosť žalovania samotnej dohody o vyporiadaní BSM ako dvojstranného hmotnoprávneho úkonu a nie uznesenia o schválení zmieru zvýraznil aj Ústavný súd SR v náleze, ktorým vyhovel ústavnej sťažnosti žalobcu proti kasačnému uzneseniu najvyššieho súdu.

Pokiaľ ide o posudzovanie sporovými stranami uzavretej dohody o vyporiadaní BSM súdom pred jej schválením ako súdneho zmieru, de lege lata považujeme za nereálny „široký“ prieskum jej súladu so zákonom. Nakoniec, ani pri štandardnom priebehu konania, v ktorom súd rozhoduje rozsudkom s konštitutívnymi účinkami, súd nepreskúmava prípadné ukracovanie veriteľa sporovej strany. Právo odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu dlžníka (právo domáhať sa jeho neúčinnosti) je dôležitým nástrojom ochrany vlastníckeho práva veriteľa. Ak v súdnom konaní dôjde k vyporiadaniu BSM dohodou manželov (bývalých manželov) a súd túto dohodu schváli po formálnom „užšom“ prieskume (posúdenie skutočnosti, či strany disponujú predmetom konania a či dohoda je platným právnym úkonom), vyporiadanie BSM je primárne založené na zmluvnej autonómii strán a nie je výsledkom meritórneho rozhodnutia, ktoré by vychádzalo zo zásad normovaných v § 150 OZ.

Absolútna nemožnosť napadnúť vyporiadanie BSM, ku ktorému došlo dohodou v priebehu súdneho konania, by podnecovala k úvahám o zneužívaní konštrukcie „žaloba - dohoda - zmier“ práve na obídenie inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov.

tags: #žaloba #na #platnosť #manželstva #dôvody