
Tento článok sa zaoberá problematikou nesprávneho nároku žaloby, s dôrazom na jeho definíciu a kontext v slovenskom právnom systéme. Skúmame, ako je tento koncept vnímaný a aplikovaný v súdnej praxi, a to aj s odkazom na konkrétne prípady.
Predmet konania je procesný pojem, ktorý označuje procesný nárok uplatnený žalobou. V súčasnosti prevláda dvojzložková koncepcia, ktorá definuje predmet konania ako nárok vymedzený dvoma prvkami: petitom žaloby a skutkovým základom opísaným v žalobe. Žaloba musí obsahovať žalobný návrh (petit) a skutkový základ ("opísanie rozhodujúcich skutočností"), aby bol predmet konania jednoznačne vymedzený. Žaloba nemusí obsahovať právnu kvalifikáciu nároku. Problémom je, či doplnením skutkových tvrdení dochádza aj k zmene skutkového základu. Prevažuje teória životnej situácie (Lebenssachverhalt), podľa ktorej je skutkový základ identický, ak zahŕňa skutočnosti patriace k tej istej životnej situácii. Životnou situáciou rozumieme súbor na seba nadväzujúcich skutočností, ktorý podľa všeobecne akceptovaného názoru vytvára jednotu.
Taxikár a prevádzkovateľ vozidla spôsobí nehodu a zraní pasažiera. Ide o jeden procesný nárok (vymedzený požadovaným plnením a dopravnou nehodou), ktorý možno priznať na základe viacerých právnych dôvodov. Ak sa žalobca dovoláva všetkých troch právnych dôvodov, nejde o uplatnenie troch rôznych nárokov a platí len jeden súdny poplatok. Začatie konania o nároku z jedného právneho dôvodu vytvára prekážku litispendencie pre uplatnenie tohto nároku v inom konaní z iného právneho dôvodu. Rozsudok o žalobe založený na jednej právnej kvalifikácii, vytvára prekážku res iudicata pre konanie o tomto nároku na základe inej právnej kvalifikácie.
Banka poskytne klientovi úver zabezpečený vlastnou zmenkou. Ide o dva samostatné nároky, previazané tak, že ak dlžník splní jeden, zanikne dôvod plniť druhý. Každý nárok sa opiera o odlišný skutkový základ: prvý o podpis úverovej zmluvy, druhý o podpis vlastnej zmenky. Ak žalobca uplatňuje oba nároky v jednom konaní, mal by platiť dva súdne poplatky. Začatie konania o jednom nároku nebráni tomu, aby sa v inom konaní konalo o druhom nároku. Rozsudok o jednom nároku nepredstavuje res iudicata pre konanie o druhom nároku (hoci prejudiciálne účinky nie sú vylúčené).
Vlastník má nárok voči užívateľovi na odplatu za užívanie bytu titulom nájomnej zmluvy, resp. bezdôvodného obohatenia. Ide o dve alternatívy toho istého nároku, teda o jeden nárok založený na alternatívnych právnych dôvodoch. Aj keď sa žalobca dovoláva v konaní oboch právnych dôvodov, ide o uplatnenie len jedného nároku a žalobca platí len jeden súdny poplatok. Začatie konania na základe jedného právneho dôvodu zakladá prekážku litispendencie pre konanie o nároku na základe druhého právneho dôvodu. Rozsudok o nároku založený na jednom právnom dôvode zakladá prekážku res iudicata pre konanie o tomto nároku na základe druhého právneho dôvodu.
Prečítajte si tiež: Nesprávny výpočet dane?
V prvom konaní lekáreň žalovala VšZP o úroky z omeškania z nezaplatenej faktúry a súd jej vyhovel. V druhom konaní (začatom po právoplatnom skončení prvého) sa lekáreň domáhala poplatku z omeškania so zaplatením tej istej faktúry (po odpočítaní úrokov z omeškania priznaných v prvom konaní). Krajský súd v Bratislave rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovel, vychádzajúc z toho, že žalujúca lekáreň má podľa zákona právo na poplatok z omeškania. Najvyšší súd odvolací rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že poplatok z omeškania a úrok z omeškania sú odlišné právne inštitúty a súdy v druhom konaní boli právoplatným vyriešením hmotnoprávneho vzťahu prejudiciálne viazané.
Uplatnený nárok je vymedzený petitom a skutkovým základom, pričom to, či omeškanie zakladá právo na úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania, je len vecou aplikácie právnych predpisov na daný skutkový základ. Súd v ďalšom konaní je viazaný len právnym výsledkom konania určeným v právoplatnom rozsudku na základe daného skutkového základu (výrokom rozsudku), nie jednotlivými skutkovými a právnymi závermi, na základe ktorých sa súd v skoršom konaní k danému výsledku dopracoval.
Zhotoviteľ vykonal v roku 1993 stavebné práce na základe zmluvy o dielo. Keďže objednávateľ nezaplatil, zhotoviteľ žaloval o zaplatenie ceny diela. Prvoinštančný súd prvým rozsudkom priznal žalovanú sumu, ale v roku 2000 odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie s právnym názorom, že zmluva o dielo bola neplatná pre neurčitosť predmetu diela a dohody o cene. Prvoinštančný súd v druhom rozsudku žalobu zamietol pre premlčanie. Najvyšší súd rozhodol, že nárok uplatnený žalobou je vymedzený uvedením rozhodujúcich skutočností a petitom, pričom právna kvalifikácia nároku nie je pre súd záväzná. Zhotoviteľ v danom konaní uplatnil nárok na peňažné plnenie na základe konkrétnych stavebných prác vykonaných v zmysle konkrétnej zmluvy o dielo. Otázka platnosti tejto zmluvy je otázkou právnou, nie skutkovou. Právne posúdenie zmluvy ako neplatnej preto nemohlo znamenať zmenu skutkového základu.
Nesprávny úradný postup bol definovaný ako akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Od 1. júla 2023 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá sa snaží precizovať prípady nesprávneho úradného postupu.
Zákonodarca pristupuje k nesprávnemu úradnému postupu dichotomicky, keď rozlišuje medzi nesprávnym úradným postupom spôsobeným neprimeranou dĺžkou súdnych alebo iných konaní prebiehajúcich pred inými orgánmi verejnej moci na jednej strane, a nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v iných deformitách zákonom predvídaného postupu orgánov aplikácie práva na druhej strane.
Prečítajte si tiež: Vzor sťažnosti
Obchodná spoločnosť SINES, s. r. o., doručila sťažnosť týkajúcu sa údajného porušenia základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prostredníctvom uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co 63/2018 z 28. februára 2018. Sťažnosť sa týka konania o náhrade škody s príslušenstvom, kde Okresný súd Žilina sp. zn. 6 C 199/2009 z 3. októbra 2014 žalobu sťažovateľky zamietol. Krajský súd toto rozhodnutie potvrdil a súčasne určil, že o trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd. Sťažovateľka namietala neprimeranú dĺžku prvoinštančného a odvolacieho konania a nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania.
Sťažovateľka tvrdila, že súd rozhodol o náhrade trov až po takmer 2 rokoch od rozhodnutia vo veci samej. Namietala tiež, že Krajský súd v Žiline nevychádzal z relevantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR pri rozhodovaní o náhrade trov.
Sťažovateľka argumentovala porušením viacerých článkov Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vrátane práva na súdnu a inú právnu ochranu, práva na spravodlivý súdny proces, práva na vlastníctvo a práva na rovnosť účastníkov konania.
Prečítajte si tiež: Podmienky, dôsledky a ochrana práv