
V súčasnosti sa opäť dostáva do popredia úprava susedských vzťahov, ktoré sú ovplyvnené aktuálnymi spoločenskými zmenami. Susedské vzťahy predstavujú právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi susediacich nehnuteľností. Každý vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo svoj majetok držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Avšak výkon vlastníckeho práva nesmie prekročiť zákonom stanovené medze a musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Táto tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv, a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú, a to tak, aby predišli vzniku rozporov.
Takzvaná „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy by jeden z vlastníkov bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Ide o vzťahy súkromnoprávneho charakteru, ktoré sa musia riadiť v súlade so zásadami súkromného práva. V zásadách sú inkorporované určité hodnoty a pravidlá súkromného práva. Uplatňovanie a výklad súkromného práva musí byť vždy v súlade s týmito zásadami. Možno povedať, že zásady majú aj pomocnú interpretačnú funkciu pri vypĺňaní medzier v zákone. Zákon v určitých situáciách susedských vzťahov presne nedefinuje, kedy je správanie jedného zo susedov akceptovateľné a kedy nie. Uplatňovanie a posúdenie susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade so zásadou ekvity (dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. S dobrými mravmi je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv. Táto zásada určuje hranice výkonu subjektívneho práva, najmä ak zákon presne tieto hranice nestanovuje, alebo je ťažké ich zistiť. Obidve zásady môžeme nájsť vyjadrené v § 3 ods.
Je vylúčené dosiahnuť úplné oddelenie, úplnú izoláciu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden výkon vlastníckeho práva nezasahoval do druhého. Vlastník môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám, t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Tento zásah je neoprávnený iba za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera o povolenie, ktoré vyplýva zo zmluvy, úradného rozhodnutia a zo zákona. K neoprávnenému zásahu môže dôjsť aj prekročením oprávnenia vyplývajúceho z určitého povolenia (napr. stavebného povolenia).
Podľa § 127 OZ ods. 1, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Otázka zásahu je otázka objektívna. Z ustanovenia § 127 OZ nemožno vôbec vyvodiť, že na ochranu podľa tohto paragrafu by bolo treba, aby zásah vyplýval zo spojenia so subjektívnou stránkou, zo zavinenia, nech by išlo o zavinenie akéhokoľvek typu. Pretože sa však ochrana poskytuje proti tomu, kto zásah urobil, musí ísť o zásah vyplývajúci z ľudskej činnosti, aj keby bola v pozadí len sprostredkovane.
Neoprávnenosť zásahu je podľa vyššie uvedeného § 127 ods. 1 OZ vyjadrená generálnou klauzulou - vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, práve tak ako vážne ohrozenie výkonu práva podľa § 127 ods. 1 OZ musí byť hodnotená so zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Objektívne hľadisko je potrebné vždy skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ treba pojem "nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom.
Prečítajte si tiež: Žaloba na obťažovanie odpadom: Príklad a vysvetlenie
Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posudzovať na dedinách, v mestách, prípadne samotách a pod. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Vzhľadom k tomu je potrebné zvážiť aká je v danej lokalite s prihliadnutím iných obdobných lokalít (napr. či sa jedná o mesto, dedinu alebo pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a pod.) primeraná miera konkrétnych imisií. Výkon vlastníckeho práva jedného vlastníka môže však dosiahnuť takú intenzitu, ktorá predstavuje vážne ohrozenie výkonu práv druhého vlastníka. Neoprávnený zásah jedného z vlastníkov susediacich nehnuteľností do práv vlastníka inej nehnuteľnosti musí spĺňať jednu z dvoch skutkových podstát vyjadrených v § 127 ods. 1 prvá veta OZ. Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Pokiaľ sa zistí, že ide o neopodstatnené zásahy.
Ako bolo už vyššie uvedené, susedské vzťahy sú vzťahy vzájomné. K obťažovaniu alebo obmedzovaniu výkonu práv druhého vlastníka môže dochádzať vzájomne. Často sa stáva, že obmedzovaný vlastník má určitú spoluvinu na konaní druhého vlastníka, ktorým ho obťažuje. Vzťahy medzi susedmi sa môžu vyostriť do otvoreného konfliktu, kedy si robia vzájomné naschvály a pod. Preto je v právnej úprave susedských vzťahov premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké.
Podľa § 127 OZ ods. 1 Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. (3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Občiansky zákonník exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Tento výpočet nie je definitívny, ale zahŕňa skoro všetky situácie, ktoré v súčasnosti môžu nastať. Zásahy môžu mať rôzny charakter. Môže nimi byť prenikanie pevných, tekutých, plynných látok, vnikanie organizmov a chovných zvierat, ako aj osôb na cudzí pozemok. Je nimi aj činnosť (stavebná) na jednom pozemku, ktorá ohrozuje statiku a oporu stavieb ako aj charakter vedľajšieho pozemku. Zásahom môže byť aj samotná nečinnosť vlastníka pozemku, na ktorom je postavená stavba v značne schátranom stave, z ktorej odpadávajú časti stavebného materiálu na vedľajší pozemok, prípadne jej zrútením by mohlo dôjsť k škode na vedľajšej nehnuteľnosti. Za zásah považujeme aj vnikanie rôznych druhov nebezpečných živočíchov z vedľajšej nehnuteľnosti ako sú potkany, myši a pod., a to z dôvodu, že vlastník susediacej nehnuteľnosti nekonal a nezabránil ich prenikaniu, ako aj ich samotnému výskytu. K zásahu môže dôjsť aj prenikaním podzemnými cestami ako je prenikanie chemikálií, odpadov a podobne. V súčasnosti sa často vyskytujú zásahy do susedských vzťahov vo forme neadekvátneho, neslušného a amorálneho správania sa susedov. Sú nimi rôzne druhy urážok smerujúcich proti susedovi, opakované močenie na susedovu stavbu a iné neprístojné správanie. Zásahy do susedských práv vznikajú činnosťou a nečinnosťou vlastníka susednej nehnuteľnosti.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, ak je niekto neoprávnene rušený vo výkone svojich práv, môže sa domáhať na súde ochrany proti tomu, kto ho ruší.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Ochranu práv dotknutého vlastníka poskytujú rôzne štátne orgány, aj keď je potrebné povedať, že v najväčšej miere sú nimi súdy. Ochrana, ktorú uplatňuje vlastník, je výkonom jeho práva. Výkon práva však musí byť v súlade s dobrými mravmi a inými zásadami súkromného práva. Žalobca, dožadujúci sa súdnej ochrany, sa môže dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. Nemožno prekročiť formuláciu ustanovenia § 127 OZ. Na základe toho sa dotknutá osoba nemôže dovolávať z ustanovenia § 127 OZ určitého aktívneho konania, ktorým môže byť odstránenie závadného stavu a pod.
Napríklad: Vo veci sp.zn. 13C 124/83 Okresného súdu v Nitre sa žalobca domáhal, aby žalovaný odstránil zo svojho pozemku 4 agáty a orech, lebo mu značne znehodnocujú poľnohospodárske plodiny, ktoré pestuje vo fóliovníkoch. Súd zaviazal žalovaného do konca októbra toho roku odstrániť zo záhrady pri dome 4 agáty; vec posúdil podľa ustanovenia § 127 ods. Uvedené rozhodnutie nemožno považovať za správne, pretože z ust. § 127 ods. 1 OZ vyplýva iba to, že sa vlastník musí zdržať konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vo výroku rozsudku vydaného len na základe citovaného ustanovenia nemožno určiť, aké konkrétne opatrenie má žalovaný vykonať. Či sú opatrenia urobené povinným dostačujúce, možno riešiť až v konaní o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia). Rozsudok ukladajúci povinnosť niečoho sa zdržať má ten význam, že vlastník môže proti každému rušeniu toho istého druhu navrhnúť súdny výkon rozhodnutia na základe toho istého rozsudku podľa ust.
V susedských vzťahoch sa konanie začína na návrh. Súd je viazaný žalobným petitom uvedeným v návrhu. Žalobca musí vo svojom návrhu presne vymedziť podstatné skutočnosti opisujúce v čom spočíva zásah do jeho práv nad mieru primeranú pomerom a presné uvedenie čoho sa má vlastník nehnuteľnosti zdržať. Ak súd zistí, že dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom (príp. že ide o vážne ohrozenie výkonu jeho práva), žalobe vyhovie a v odôvodnení rozsudku vymedzí mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v danej veci.
Pri výkone práv vlastníkov susedných nehnuteľností môže dôjsť k takému vážnemu ohrozeniu práv jedného vlastníka, z ktorého hrozí vznik škody. Je potrebné zdôrazniť, že vznik škody ešte len hrozí. V danom prípade je potrebné domáhať sa na súde podľa § 417 ods. 2 OZ uloženia povinnosti hroziacemu vlastníkovi niečo aktívne konať, konkrétne aby vykonal vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
Podľa § 412 ods. 1 OZ, kto bezdôvodne zasiahne do práva chráneného zákonom, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Nie je možné ukladať iné povinnosti ako tie, ktoré smerujú k odstráneniu neoprávnených zásahov do práv vlastníka, ibaže by išlo o vážne ohrozenie práva a ohrozený by sa domáhal, aby súd uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia k odvráteniu hroziacej škody tomu, z koho konania ohrozenie vzišlo. Je potrebné dodať, že žalobe opierajúcej sa o § 417 OZ nie je možné vyhovieť, ak žalobca nepreukáže, že mu hrozí vážna škoda; nestačí preukázať ohrozenie vzniku vážnej škody, ale musí ísť o ohrozenie aktuálne a skutočne hroziace. Žalobou podľa § 417 ods. 2 OZ sa možno domáhať len zákazu zásahov, ktoré iba hrozia, kým podľa § 127 OZ možno sa v podstate domáhať už vykonaných zásahov, ktoré trvajú, alebo ak hrozí ich opakovanie. Ak sa zasahuje do vlastníckeho práva bez toho, aby hrozil vážny vznik škody, žalobca sa bude domáhať žalobou o zdržanie sa konania, ktorým sa zasahuje do jeho práv. Ak však vznikne stav, z ktorého hrozí vznik škody a na jej odvrátenie je potrebné určité konanie, žalobca sa bude domáhať na súde uloženia povinnosti vlastníkovi niečo konať podľa § 417 ods.
Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca za určitých skutočností môže obidve žaloby (podľa 127 OZ a podľa 417 ods. 2 OZ) spojiť.
Podľa § 74 ods. 1 OSP, ak je potrebné, aby sa dočasne upravili pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, môže súd nariadiť predbežné opatrenie.
Súdy môžu poskytnúť dočasnú a rýchlu ochranu porušenému alebo ohrozenému právu ešte pred začatím konania ako aj po začatí konania a to vo forme predbežných opatrení podľa § 74 a 102 OSP. Predbežné opatrenia sa vyznačujú svojou dočasnosťou a tým, že neprejudikujú čo je v konkrétnom prípade právo. Sú nariaďované v určitých zákonom stanovených lehotách. Možno ich nariadiť len z dvoch zákonných dôvodov a to vtedy, ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pre susedské vzťahy sú predbežné opatrenia veľmi efektívnym dočasným právnym prostriedkom ochrany pred zásahom do práv vlastníka. V tomto prípade sa zrejme najčastejšie vyskytuje dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi, aj keď nemožno vylúčiť aj obavu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Nariadením predbežného opatrenia v susedských vzťahoch bude najčastejšie uložená povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať (§ 76 ods. 1 písm. f) OSP).
Neoprávnené zásahy do práv suseda sa môžu posudzovať aj podľa Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Priestupkom je podľa § 1 ods. 1 zákona o priestupkoch zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone. Na rozdiel od posúdenia zásahov do vlastníckeho práva podľa OZ je potrebné na vyvodenie zodpovednosti zavinenie páchateľa priestupku. Podľa § 3 zákona o priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokarhanie, pokutu, zákaz činnosti alebo prepadnutie veci. Sankciu je možné uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Pre porušovanie susedských vzťahov najčastejšie prichádzajú do úvahy priestupky podľa osobitnej časti zákona o priestupkoch a to konkrétne priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, verejnému poriadku a majetku.
Zásahom do susedských práv môže byť in concreto podľa § 47 ods. písm. b) zákona o priestupkoch porušovanie nočného kľudu. Za porušenie nočného kľudu môže byť páchateľovi priestupku na mieste v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 33,- EUR. Ďalším zásahom do susedských práv môže byť priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zakotvený v ustanovení § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch podľa ktorého, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Je potrebné sa však zmieniť o tom, že za určitých okolností konkrétneho prípadu môže takýto zásah spĺňať skutkovú podstatu trestného činu. Ak susedské vzťahy sú dlhodobo rozvrátené a miera vyhrážania ujmou na zdraví, inou ťažkou ujmou a dokonca smrťou jedného zo susedov presiahne určitý závažný stupeň konania a vzbudí u druhej osboby dôvodnú obavu, môže byť naplnená skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Zákona 300/2005 Z.z. Sused, ktorý úmyselne spôsobí škodu na majetku druhého suseda alebo sa o takéto konanie pokúsi, dopúšťa sa priestupku proti majetku. Za takýto priestupok mu može byť uložená pokuta až do výšky 331, - EUR. Je potrebné však dodať, že musí ísť o úmyselné konanie zo strany páchateľa priestupku.
Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona o priestupkoch, náhradu škody môže poškodený uplatniť aj v samotnom konaní o priestupkoch.
Podľa § 5 OZ, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Hoci ochrany tzv. susedských práv sa možno dovolať na súde, u väčšiny priamych i nepriamych imisií prichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 5 OZ.
Podľa zákona vlastník pozemku nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením či vibráciami. Uvedené spôsoby obťažovania predstavujú imisie, z lat. „immissio“ v preklade vnikanie, vpúšťanie, alebo vháňanie. Imisie možno rozdeliť na priame a nepriame. Priame imisie vznikajú činnosťou vlastníka pozemku, napríklad ak odvádza dažďovú vodu na susedovu nehnuteľnosť. Na rozdiel od priamych imisií, nepriame imisie vnikajú bez vôle a konania osoby a sú výsledkom pôsobenia prírodných síl, alebo prejavom vlastností prenikajúcich látok. Spomínané ustanovenie vymenúva imisie exemplifikatívne, čiže existuje množstvo ďalších emisií, ktoré v ňom nie sú taxatívne spomenuté, ale je možné sa proti nim tiež brániť.
Hluk predstavuje každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Hluk je jeden z najčastejších problémov v praxi pri obťažovaní vlastníka susednej nehnuteľnosti. Nie len na dedinách, ale aj v meste, je čím ďalej tým viac spôsobovaný najmä dopravou alebo stavebnou činnosťou. Neprípustné obťažovanie predstavuje hluk z pracovných nástrojov, hlavne píl alebo kosačiek. Pri posudzovaní obťažovania je rozhodujúca jeho miera. Je rozdiel, ak niekto počas pracovného dňa pre seba zopár hodín piluje drevo alebo toto drevo piluje celý deň pracovného pokoja, kedy ide o neprimerané vytváranie hluku. Limity výšky hluku stanovuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z. Maximálne limity hluku sú stanovené aj počas dňa, do 22 hod. Aj napríklad diskotéka / zábava organizovaná do 22 hod. musí spĺňať stanovené maximálne limity decibelov. Častý je hluk zo zvukových zariadení, najmä rádií, televízií, alebo reproduktorov. Rovnako aj hluk spôsobovaný prevádzkou reštaurácií, vinárstiev, pohostinstiev a pod. Hlučné môžu byť taktiež zvieratá, hlavne vtáky alebo psy. Vždy je potrebné posudzovať mieru hluku. Typický štekot psa neznamená obťažovanie nad mieru primeranú bežným pomerom. Problému s hlukom v podstatnej miere čelia aj obyvatelia bytov a sú oprávnený sa brániť v prípade, že sú častými svedkami hádok susedov, hlučných večierkov a pod. Rovnaká ochrana sa poskytuje aj nájomcom bytov. Na druhej strane, ak by nájomca vytváral neprimeraný hluk, vlastník nehnuteľnosti - prenajímateľ by mohol mať právo vypovedať nájomnú zmluvu v zmysle § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka.
Zákon o priestupkoch poskytuje ochranu pred hlukom spôsobovaným fyzickou osobou., kde v zmysle § 47 ods. 1 písm. b) sa priestupku dopúšťa ten, kto poruší nočný kľud.
Najmä počas letných mesiacov dochádza často k situácii, že obyvatelia miest či obcí sú rušení nielen v nočných hodinách (22:00 - 06:00), ale aj počas dňa či večer hlasným zvukom z blízkych prevádzok - reštaurácií, barov, klubov či „pubov“. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej ako „zákon č. 355/2007“) sú prevádzkovatelia zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí (ďalej ako „vyhláška č. 549/2007“).
Vyhláška č. 549/2007 Z. z. stanovuje prípustné hodnoty hluku v životnom prostredí. Ak cez deň zavoláte mestskú políciu, keď máte v blízkosti hlučnú prevádzku, tá Vám pravdepodobne nepomôže s odôvodnením, že ešte nie je po 22 hodine. Určovanie hodnôt zvuku a meranie hluku spadá do kompetencie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej ako „ÚVZ“). Ak máte podozrenie, že podnik, v blízkosti ktorého bývate, pravidelne prekračuje maximálne povolené zvukové hodnoty (nielen počas noci), máte možnosť obrátiť sa na príslušný ÚVZ s podnetom, aby situáciu prešetril. Bližšie informácie o tom, ako máte v takom prípade postupovať, vám vedia poskytnúť na odbore životného prostredia ÚVZ. Upozorňujeme však, že lehota na vybavenie vášho podnetu nie je nikde upravená a závisí od viacerých faktorov (napr. počet kontrolórov, ktorými oddelenie ÚVZ v danom čase disponuje). Na základe vášho podnetu vyšle ÚVZ na uvedenú lokalitu kontrolóra, aby situáciu prešetril a uskutočnil meranie (objektivizáciu) hluku z miesta, ktoré je zvukom negatívne ovplyvnené (napr. ak tvrdíte, že hluk preniká do vášho bytu, kontrola bude vykonaná tam). Upozorňujeme, že ÚVZ nerieši prípady sporov medzi fyzickými osobami, ale zasiahnuť môže len vtedy, ak sa rušenia dopúšťa typicky podnik alebo prevádzka, nie fyzická osoba napr. sused. Je tomu tak z dôvodu, že ešte predtým, než sa podnik „rozbehne“, musí požiadať ÚVZ o uvedenie priestorov do prevádzky. Aj podnik ako napr. reštaurácia musí spĺňať určité hygienické a protihlukové štandardy. ÚVZ k tomuto návrhu vydáva rozhodnutie, ktoré síce nie je verejne dostupné, no možno ho sprístupniť prakticky komukoľvek na základe žiadosti podanej podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej ako „zákon č. 211/2000“). Tak sa viete dozvedieť, či podnik si splnil svoju povinnosť a má vydané na danú prevádzku rozhodnutie.
Podľa § 3 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach (ďalej ako „zákon č. 96/1991“) je ktokoľvek, kto má v pláne usporiadať hudobné podujatie v podniku (napr. koncert, diskotéku, DJ), povinný oznámiť tento zámer obci, na území ktorej sa má podujatie konať. V oznámení treba uviesť označenie a adresu usporiadateľa, názov a obsahové zameranie podujatia, miesto a čas jeho konania. V jednom oznámení možno uviesť aj viac podujatí. Oznámenie určené obci treba podať na obecnom úrade najneskôr 7 dní pred konaním podujatia. Podľa § 7 zákona č. 96/1991 Zb. je usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia povinný zabezpečiť, aby sa nerušil nočný kľud.
Je dôležité vedieť, že obecné ani miestne úrady nemajú v kompetencii riešiť prípady rušenia nočného pokoja a nevydávajú ani povolenia na usporiadanie verejných podujatí. Ako už bolo spomenuté, usporiadateľ má síce povinnosť podať oznámenie, no úrad už o tomto oznámení nevydáva žiadne rozhodnutie ani povolenie. Úrad takisto nemá povinnosť oznamovať obyvateľom dotknutých ulíc, že sa bude konať verejné podujatie. Záleží výlučne na osobe, ktorá podujatie organizuje, ako a kedy ho oznámi ostatným obyvateľom. Úrad nevydáva žiadnu vyhlášku ani nič podobné. Organizátor verejného podujatia je síce povinný zabezpečiť, aby nedochádzalo k rušeniu nočného pokoja, no miestny úrad nemá žiadne „páky“, ktorými by vynútil túto povinnosť - v prípade, že nespokojný občan trvá na okamžitom riešení situácie, neostáva mu nič iné, len kontaktovať mestskú políciu. Oznámenie o konaní verejného podujatia úrad síce nezverejňuje, no je možné si ho vyžiadať cez zákon č. 211/2000. Miestny úrad nekontroluje (ani nemá takú možnosť), či oznamované podujatie je v súlade s povolením o uvedenie priestorov do prevádzky vydaného regionálnym ÚVZ alebo s vyhláškou č. 549/2007.
Ak už nič iné nepomôže, môžete sa obrátiť na súd. Žaloba sa formuluje tak, že žalovaný je povinný zdržať sa obťažovania žalobcu hlukom, z pozemku žalovaného, ktorý preniká na nehnuteľnosť žalobcu. Ak súd žalobe vyhovie, rozsudkom prikáže žalovanému, aby sa takého konania zdržal. Je na žalovanom, akým spôsobom to docieli. Súd nie je oprávnený prikázať žalovanému vykonať konkrétne opatrenie. Žalovaný je povinný do dátumu stanoveného súdom odstrániť spôsobovaný hluk nad mieru primeranú pomerom. Ak sa tak nestane, žalobca je oprávnený podať návrh na exekúciu, ktorá sa bude vykonávať prostredníctvom ukladaných pokút.