
Vlastníctvo majetku viacerými osobami, známe ako podielové spoluvlastníctvo, môže časom viesť k situáciám, kedy jeden alebo viacerí spoluvlastníci už nemajú záujem v tomto vzťahu zotrvať. Slovenská legislatíva ponúka dve základné možnosti, ako túto situáciu riešiť: dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu na základe žaloby. Tento článok sa venuje obom možnostiam, ich špecifikám a postupom.
Podieloví spoluvlastníci sa môžu kedykoľvek dohodnúť o zrušení spoluvlastníckeho vzťahu a následnom vyporiadaní. Ak sa všetci spoluvlastníci vedia dohodnúť na zrušení a najmä na vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, uzatvárajú tzv. dohodu o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje žiadne formálne náležitosti takejto dohody, dokonca pripúšťa, aby takáto dohoda mala len ústnu formu, ale s tým, že každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali.
Základnou a nevyhnutnou obsahovou náležitosťou každej dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva je jasný a zrozumiteľný spôsob vysporiadania, t.j. dohoda o zrušení spoluvlastníctva by mala upraviť všetky vzájomné práva, povinnosti a nároky, a to najmä, akým spôsobom sa podielové spoluvlastníctvo ruší a akým spôsobom sa majetok vysporiadava.
V prípade, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť vždy písomná. Ak je predmetom dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, musí takáto písomná dohoda mať aj formálne a obsahové náležitosti ustanovené nielen v §37, §141 Občianskeho zákonníka, ale aj náležitosti ustanovené katastrálnym zákonom č. 162/1995 Z. z. príp. zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z.
Dohoda musí spĺňať podmienky podľa § 42 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. Ak je predmetom dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zaniká až vkladom do katastra nehnuteľnosti. Rovnako až povolením vkladu do katastra nehnuteľností vzniká vlastníctvo k veci v zmysle obsahu dohody. Preto dohoda musí spĺňať podmienky podľa § 42 a nasl.
Prečítajte si tiež: Ako podať žalobu na zrušenie spoluvlastníctva?
Ak by sa dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva týkala bytu alebo nebytového priestoru, dohoda musí spĺňať aj náležitosti podľa § 5 ods. Súčasne, ako príloha k zmluve musí byť potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva o tom, že na byte / nebytovom priestore neviaznu žiadne nedoplatky, v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Práva k nehnuteľnostiam zapíše príslušný okresný úrad, katastrálny odbor na základe návrhu. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností.
Napríklad, účastníci sú spoluvlastníkmi pozemku, parcely č. 1324 vo výmere 15 000 m2 a na ňom postavených dvoch rekreačných domov, každý vo výmere 100 m2. Domy pozostávajú z prízemia a podkrovia. Pozemok s nehnuteľnosťami sa nachádza v katastrálnom území Nové Zámky, zapísaný je na liste vlastníctva č. 73 Katastrálneho úradu v Nových Zámkoch. Od nadobudnutia uvedenej parcely do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy z 30. júna 2010, registrovanej na Notárskom úrade v Nových Zámkoch, pod sp. zn. R I 483/01, ju účastníci užívajú v rozdelenom stave. Dohodli sa preto zrušiť spoluvlastníctvo k tomuto pozemku a nehnuteľnostiam a vysporiadať sa podľa stavu, v akom sa doteraz užívali. Za tým účelom Peter Mokrý dal vyhotoviť geometrický plán č. Účastníci zrušujú spoluvlastníctvo k označenej parcele a nehnuteľnostiam a vzájomne sa vysporiadajú tak, ako je to vyznačené na pripojenom geometrickom pláne, t. Peter Mokrý sa stáva bezpodielovým spoluvlastníkom novovytvorenej parcely č. Pavol Mokrý sa stáva bezpodielovým spoluvlastníkom novovytvorenej parcely č.
Ak sa spoluvlastníkom nepodarí dospieť k dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckeho práva, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Súd zruší podielové spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie len v prípade, ak nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode.
Pri samotnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa preferuje najskôr reálne rozdelenie samotnej nehnuteľnosti, a to podľa spoluvlastníckych podielov. V zmysle § 142 ods. 1. Takéto rozhodnutie je možné len vo vzťahu k veciam, ktoré je možné rozdeliť a teda sú deliteľné. V týchto prípadoch, ak by došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti, je možné aj to, že súd pri rozdelením zriadi vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, v súlade s § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. 2. V týchto prípadoch zákon opäť zdôrazňuje, že súd prihliadne na účelne využitie veci. Súčasne spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať do výlučného vlastníctva, musí mať o vec záujem a súhlasiť s tým, rovnako aj s vyplatením náhrady ostatným (ustupujúcim) spoluvlastníkom.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné. (podľa § 141 ods.
Ak nie je možné vec rozdeliť, a súčasne ani žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku. 3. Takéto rozhodnutie súdu prichádza do úvahy v prípade, ak nie je možné vec rozdeliť, a súčasne ani žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Ak súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku, takéto právoplatné rozhodnutie je exekučným titulom. V súlade s § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
Súd pri rozhodovaní prihliada na veľkosť podielov spoluvlastníkov a na účelné využitie veci. K skutočnostiam zohľadňovaných súdom pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí okrem zákonom vyslovene uložených hľadísk vždy aj komplexne celý súbor relevantných skutočností v danom prípade. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011 sp. zn. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods.
Ak je predmetom podielového spoluvlastníctva poľnohospodársky alebo lesný pozemok, na novo vzniknuté spoluvlastnícke podiely nemôže rozhodnutím súdu pripadnúť výmera nižšia než 2 000 m2 u poľnohospodárskeho pozemku, a výmera nižšia ako 5 000 m2 u lesných pozemkov, v súlade so zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2007, sp. zn. Podielové spoluvlastníctvo, predmetom ktorého je poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, nemožno zrušiť a vyporiadať prikázaním celej nehnuteľnosti do (nového) spoluvlastníctva, pokiaľ na novovzniknuté spoluvlastnícke podiely pripadne výmera nižšia než 2 000 m2 (u poľnohospodárskeho pozemku), resp.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
V súlade s § 142 ods. V prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nemusí návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctve vyhovieť. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa nešpecifikuje, a preto súd bude tieto dôvody posudzovať v každom prípade osobitne podľa individuálnych okolností prípadu.
Podielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť napríklad aj prevodom spoločnej veci spoluvlastníkmi na inú osobu (kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou). Uzatvorením takejto zmluvy by podielové spoluvlastníctvo zaniklo a vec by nadobudol nový vlastník do výlučného vlastníctva. Nie je však vylúčené, aby spoluvlastníci uzatvorili dohodu, na základe ktorej nadobudnú vec iné osoby znova do podielového spoluvlastníctva. K zániku podielového spoluvlastníctva dôjde napríklad aj zničením veci (napr.
Napríklad ustanovenia Občianskeho zákonníka o zrušení podielového spoluvlastníctva nie je možné použiť na spoluvlastníctvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov k spoločným častiam bytového domu, spoločným zariadeniam bytového domu, príslušenstvu a pozemku, v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej ako “Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“). Osobitnú úpravu obsahuje aj zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Súčasne, obmedzenia a osobitné podmienky vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k lesným pozemkom, poľnohospodárskym pozemkom a k ďalším zákonom vymedzeným pozemkom upravuje aj zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Najmä, v zmysle § 23 ods. 1 cit. zákona: Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods.
tags: #žaloba #o #vyporiadanie #podielového #spoluvlastníctva #vzor