Kvalifikačné požiadavky na sociálneho pedagóga: komplexný prehľad

V súčasnej dobe narastá potreba činnosti sociálneho pedagóga na školách pri zisťovaní čoraz viac vyskytujúcich sa sociálno-patologických javov v prostredí žiaka, v ktorom sa pohybuje. Samotné prostredie môže mať negatívny vplyv na vzdelávanie a správanie sa žiaka v škole. Príspevok poukazuje na dôležitosť pôsobenia a uplatnenia sociálneho pedagóga v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike ako odborného zamestnanca. Sociálny pedagóg, jeho činnosť v prevencii, poradenstve, profylaxii a intervencii pre žiakov, rodičov, učiteľov je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej pedagogiky a sociálnej práce na školách. Pozícia sociálneho pedagóga pomáha pri riešení sociálno- výchovných problémov. Je predpoklad, že táto legislatívne vymedzená profesia odborného zamestnanca školy sa bude v budúcnosti viac profilovať a vymedzovať v školskom edukačnom procese.

Úvod do problematiky sociálnej pedagogiky

Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70 rokoch 20. storočia. (Hroncová, Emmerová, 2015) V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľno-časoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1. 2. a 3. 1 stupňa. Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva. V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno - patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi. Viac narastá potreba ďalších špeciálnych pedagógov, ktorí by pomáhali ozdravovať, chrániť a zabezpečovať plynulý i nerušený edukačný proces na školách. Jej rozvoj bude nasledovať v blízkom období, nakoľko sa čoraz viac začína vyskytovať dopyt škôl po takejto pozícií pedagóga. Súvisí to najmä s narastajúcimi problémami ľudí v spoločnosti.

Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je v prvom rade vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. Definície sociálnej pedagogiky sa počas svojho vývoja rozlične menili a vyvíjali v súlade s problémami danej doby. Otázkami sociálnej pedagogiky sa zaoberali viacerí odborníci napr. O. Baláž, Z. Bakošová, J. Průcha, J. Hroncová, A. Hudecová, B. Kraus, S Klapilová, P. Klíma a ďalší. Prikláňame sa však k nasledujúcim tvrdeniam. „Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.“ (Bakošová, 2008, s. 58) Ďalej ide o vedný odbor transdiciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu. (Průcha, 2009) „Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže.“(Hroncová, Emmerová, 2015, s. 73)

V súčasnosti môžeme zaznamenávať nárast rôznych sociálnych problémov, ktoré sa priamo dotýkajú činnosti sociálneho pedagóga. Ten ako všestranný odborník by mal spolupracovať a koordinovať prácu s viacerými odborníkmi na vysokej profesionálnej úrovni. Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom. Sociálny pracovník v pozícii sociálneho pedagóga spadá do sociálnej pedagogiky. Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá v kontinuite s ďalšími vednými disciplínami participuje pri riešení sociálno-pedagogických problémov vyskytujúcich sa v škole. Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a jednotlivých žiakov. Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami. Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých. Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.“ (Porov. Hroncová, Emmerová, 2015, In: Sociálny pedagóg v škole v teoretickej reflexii a praxi) Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. „Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.“ (Niklová, 2020, s. 15)

Význam sociálneho pedagóga v súčasnosti

Význam sociálneho pedagóga na Slovensku v súčasnosti je podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. Množstvo autorov sa sociálnej pedagogike na Slovensku začalo venovať už v tomto období napr. Hroncová, Emmerová, Határ, Selická, Jusko, Bakošová, Miňová a iní, avšak každý spomínaný autor dáva funkciu sociálneho pedagóga do rôznych súvislostí a rovinách. Hroncová spája túto činnosť s prevenciou kriminality, Bakošová s rezortom školstva, rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny, rezortom vnútra, spravodlivosti i zdravotníctva, Selická ju dáva do súvislosti s rómskou rodinou, Jusko s prevenciou drogových závislostí, Miňová so syndrómom CAN. 2 (Bakošová, 2008, s. 198) ,,Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.“ (Kraus, 2008, s. Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť. „Profesia sociálneho pedagóga bola a je úzko spätá s vývinom sociálnej pedagogiky ako vedy a vymedzením jej predmetu. Široká orientácia sociálnej pedagogiky na riešenie mnohých sociálno-výchovných problémov v minulosti, ale aj dnes, sa odráža nielen v rôznych prístupoch k vymedzovaniu jej predmetu, ale aj v nejednotnom vymedzovaní kompetencií a profesiogramu sociálneho pedagóga. (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 55) Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky. V súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce. „Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.“ (Tichý, 2012, s. 134, In: Sociálny pedagóg v škole) Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Absolventi sociálnej pedagogiky dokážu podporovať prosociálne a etické správanie, plniť úlohy sociálnej výchovy, stanoviť sociálno - pedagogickú diagnostiku, viesť sociálno - pedagogické poradenstvo, stanoviť úlohy v rámci prevencie sociálno - patologických javov, ako aj reedukáciu nežiadúceho správania. Mali by disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriam edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentov.

Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve týkajúce sa príspevku na zamestnávanie ZŤP

Činnosti a úlohy sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených deťom a žiakom, ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálnopedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálnopedagogického poradenstva, prevencie sociálnopatologických javov a reedukácie správania. Zabezpečuje sociálny servis pre žiakov, mapuje sociálno-patologické javy v škole a venuje sa prevencii sociálno-patologických javov v škole formou rôznych prednášok, rozhlasových relácií, besied a seminárov pre žiakov, zákonných zástupcov a inkluzívny tím SŠ, ZŠ. Venuje sa korekcii správania žiakov s poruchami správania (disociálne, asociálne správanie).

V poradenstve a reedukačných postupoch rieši problematické správanie žiakov, ako je záškoláctvo, šikanovanie, kriminalita, extrémizmus, mravné a sociálne poruchy v správaní. Poskytuje pomoc žiakom pochádzajúcim dysfunkčných a sociálne znevýhodnených rodín. Spolupracuje s miestnymi výchovno-vzdelávacími inštitúciami a inými odborníkmi: políciou, sociálnou kuratelou, psychológmi z CPP atď. Spolupracuje s triednymi učiteľmi a ostatnými vyučujúcimi pri preberaní vhodného prístupu k integrovaným žiakom a pri tvorbe ich individuálneho vzdelávacieho plánu. Spolupracuje s ostatnými odbornými zamestnancami školy pri zjednocovaní vplyvov na individuálne začleneného žiaka.

Vo vzťahu k rodičom poskytuje poradenstvo a individuálne konzultácie v oblasti prevencie sociálno-patologických javov a o možných rizikách pre žiakov, sprostredkúva prepojenie školy s poradenskými zariadeniami a inými odbornými zariadeniami zaoberajúcimi sa starostlivosťou o deti a rodinu, psychológmi, psychiatrami a pod. Pracuje pravidelne s triedami na vytvorení lepšej atmosféry a klímy v triede, čím predchádza konfliktom, agresii a šikanovaniu v skupine. Vedie presnú evidenciu riešených prípadov v rámci individuálnej a skupinovej činnosti.

„Môžeme zhrnúť, že sociálny pedagóg je odborný pedagogický zamestnanec, ktorý sa zameriava na všetky deti, či už sa v ich živote vyskytuje nejaký problém ľahkého či závažného charakteru, alebo sú to deti bez vážnejších problémov. Sociálny pedagóg je prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém, rieši problémy výchovných ťažkostí, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až delikvenciu.“ (Porov. Dosiaľ sa pri tejto profesii vyskytujú určité limity. „Ako problém sa tu javí práve neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované. Niekedy sa uvedená širokospektrálnosť až bezbrehosť sociálnej pedagogiky pokladá za jej nedostatok.” (Malík, 2019, s.

Kvalifikačné predpoklady sociálneho pedagóga

Legislatívny rámec a požiadavky

V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Špeciálnymi sociálnymi zariadeniami výkonu profesie a praxe sociálneho pedagóga podľa §120 zák. č. Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia. Škola, ako druhý najvýznamnejší socializačný činiteľ v živote dieťaťa, by mala predstavovať bezpečné prostredie s pozitívnou klímou, ktoré vo výraznej miere podporuje ochranu žiakov pred ohrozením a zároveň ich vedie k pozitívnym hodnotám, spoločensky prospešným a očakávaným formám správania. Postavenie školy predovšetkým v oblasti primárnej prevencie zohráva nesmierne dôležitú úlohu, čo je podmienené aj nárastom deviantného správania detí a dospievajúcich. (Porov. Hroncová, Niklová, Hanesová, Dulovics, 2020, s.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok ZŤP

Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov. Sociálny pedagóg podľa §27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a to v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, kde študij…

Vzdelanie a študijné odbory

Požadujeme vysokoškolské vzdelanie 2 stupňa so študijným odborom sociálna pedagogika, alebo učiteľstvo s rozširujúcim štúdiom so zameraním na sociálnu pedagogiku alebo študijný odbor sociálna práca. Kto nebude spĺňať kvalifikačné predpoklady nebude prizvaný do výberového konania. Sociálny pedagóg musí mať ukončené najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v požadovaných odboroch vzdelávania alebo študijných odboroch a v príslušných študijných programoch, ktoré sú upravené v osobitnom nariadení. Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. z. obsahuje v prílohe č. 16 kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii sociálny pedagóg.

Požadovaným vzdelaním, ktorým sa spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii sociálny pedagóg bez potreby ďalšieho kvalifikačného vzdelávania, resp. rozširujúceho štúdia je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy a v rámci toho v študijnom programe zameranom na sociálnu pedagogiku. Pri posudzovaní vzdelania získaného podľa predpisov účinných od 1. apríla 2002 do 31. 8. Pri vzdelaní získanom podľa predpisov účinných do 31. marca 2002 sa vyžaduje absolvovanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore pedagogika (bez špecifikácie študijného programu), avšak v tomto prípade sa s cieľom splnenia kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii sociálny pedagóg stanovuje dĺžka výkonu pracovnej činnosti. Tá je stanovená v rozsahu tri roky pracovnej činnosti v oblasti prevencie, intervencie a poradenstva, ak ide o sociálneho pedagóga školy a školského zariadenia okrem školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, alebo desať rokov pracovnej činnosti v oblasti prevencie, intervencie a poradenstva, ak ide o sociálneho pedagóga školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, t. j.

Sociálny pedagóg, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore, ktorý je zameraný na učiteľstvo, vychovávateľstvo, špeciálnu pedagogiku, psychológiu, logopédiu a liečebnú pedagogiku, resp. študijné odbory zamerané na kariérové poradenstvo, získa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti prostredníctvom rozširujúceho štúdia pre splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti sociálneho pedagóga v školách a školských zariadeniach.

Rozširujúce štúdium a jeho význam

Cieľom kvalifikačného vzdelávania v prípade odborných zamestnancov je získanie vzdelania, ktorým odborný zamestnanec v príslušnom stupni vyžadovaného vzdelania získa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, ak ide o vzdelávanie pedagogického zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a v ďalšej kategórii odborného zamestnanca. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. z názvu programu rozširujúceho štúdia vyplýva aj kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti podľa § 43 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z.

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím: výhody a podmienky

Vysoká škola, ktorá uskutočňuje študijný program, ktorým sa získava vzdelanie na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, organizuje rozširujúce štúdium ako jednoduchý program podľa príslušného študijného programu. Organizácia zriadená ministerstvom školstva organizuje rozširujúce štúdium ako jednoduchý program v rozsahu najmenej 200 hodín. Odborným garantom rozširujúceho štúdia je odborník s najmenej vedecko-pedagogickým titulom docent alebo umelecko-pedagogickým titulom docent v študijnom odbore, ktorý sa týka obsahu rozširujúceho štúdia.

Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z., ak zamestnanec absolvuje rozširujúce štúdium v súlade s plánom profesijného rozvoja a ročným plánom vzdelávania poskytované organizáciou zriadenou ministerstvom školstva, oprávnené náklady hradí poskytovateľ. Ak ide o rozširujúce štúdium v súlade s plánom profesijného rozvoja a ročným plánom vzdelávania poskytované vysokou školou, oprávnené náklady môže (avšak nemusí) hradiť zamestnávateľ.

Bezúhonnosť a zdravotná spôsobilosť

Odborní zamestnanci vykonávajúci pracovnú činnosť odborných zamestnancov podľa zákona č. 138/2019 Z. z., v rámci ktorých je jednou z kategórií sociálny pedagóg, musia po celý čas výkonu svojej pracovnej činnosti spĺňať všeobecne stanovené predpoklady podľa § 9 zákona č. 138/2019 Z.

Zdravotná spôsobilosť je ďalším obligatórne stanoveným všeobecným predpokladom výkonu pracovnej činnosti odborných zamestnancov, ktorú musia spĺňať po celý čas výkonu pracovnej činnosti a ktorá sa vzťahuje aj na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca zaradeného v kategórii sociálny pedagóg. Problematika zdravotnej spôsobilosti je upravená v § 16 zákona č. 138/2019 Z. z., pričom je stanovená ako telesná spôsobilosť a duševná spôsobilosť odborného zamestnanca. Preukazuje sa pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu lekárskym potvrdením, ktoré vydá lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Ak je odborný zamestnanec zamestnancom zariadenia sociálnej pomoci, okrem preukázania zdravotnej spôsobilosti podľa zákona č. 138/2019 Z. z. sa vyžaduje aj preukázanie psychickej spôsobilosti podľa § 58 zákona č. 305/2005 Z. z. Sociálny pedagóg ako zamestnanec centra pre deti a rodiny, ktorý prichádza do osobného kontaktu s deťmi, musí spĺňať psychickú spôsobilosť.

S účinnosťou od 1. januára 2022 bolo zákonom č. 414/2021 Z. z. Žiadosť o vydanie odpisu RT nepodáva PZ a OZ (teda aj sociálny pedagóg) sám, ale podáva ju príslušný regionálny úrad školskej správy Registru trestov Generálnej prokuratúry SR. Významnou zmenou s účinnosťou od 1. januára 2022 je to, že regionálnemu úradu údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov nepredkladajú PZ a OZ každých päť rokov počas trvania pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa, ako tomu bolo v rámci právneho stavu účinného do 31. Podľa § 15a zákona č. 138/2019 Z. z. Zákonodarca zároveň v § 15 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. presne určil, pri ktorých trestných činoch sa za bezúhonného nepovažuje ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený.

tags: #zamestnanie #sociálny #pedagóg #kvalifikačné #požiadavky