
Príspevok na rekreáciu je benefit, ktorý môže zamestnancom pomôcť znížiť náklady na dovolenku a podporiť domáci cestovný ruch. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevku na rekreáciu, vrátane dôvodov jeho zavedenia, podmienok nároku, spôsobov poskytovania a súvisiacich právnych predpisov.
Zladenie pracovného a rodinného života predstavuje pre mnohých rodičov výzvu. Zamestnávatelia môžu rodičom uľahčiť túto situáciu rôznymi benefitmi, medzi ktoré patrí aj príspevok na rekreáciu. Tento príspevok je určený na podporu aktívneho oddychu a regenerácie zamestnancov a ich rodín na Slovensku.
Pracujúci rodičia majú v zmysle Zákonníka práce určité práva a nároky. Pre uplatnenie týchto práv je dôležité, aby zamestnávateľ bol oficiálne informovaný o starostlivosti o dieťa.
Pre plné využitie všetkých výhod priznaných pracujúcim rodičom je potrebné zamestnávateľovi doručiť písomné oznámenie o trvalej starostlivosti o dieťa. Podmienka trvalej starostlivosti je splnená, ak sa zamestnanec osobne stará o:
Priznanie niektorých úľav môže byť podmienené statusom osamelého zamestnanca, t.j. ak zamestnanec žije bez partnera a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Medzi benefity, na ktoré môžu zamestnaní rodičia pomýšľať, patria:
Príspevok na rekreáciu je benefit, ktorý má za cieľ podporiť zamestnancov v aktívnom oddychu a regenerácii na Slovensku.
Príspevok na rekreáciu bol zavedený zákonom č. 347/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento zákon novelizuje viaceré právne predpisy, ktoré upravujú podmienky poskytovania príspevku na rekreáciu, vrátane Zákona o podpore cestovného ruchu, Zákonníka práce, Zákona o sociálnom fonde a Zákona o dani z príjmov.
Príspevok na rekreáciu je povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Zamestnávatelia s menej ako 50 zamestnancami sa môžu rozhodnúť, či príspevok poskytnú alebo nie.
Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu, ak spĺňa podmienky stanovené v § 152a Zákonníka práce, a to:
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Príspevok na rekreáciu sa poskytuje dvoma spôsobmi:
Zamestnanec je povinný preukázať oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní od skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou je označenie zamestnanca. Náležitosti účtovného dokladu upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
Za oprávnené výdavky sa považujú:
Oprávnené výdavky sa môžu týkať aj ďalších osôb zúčastňujúcich sa na spoločnej rekreácii s dotknutým zamestnancom - manžel, vlastné dieťa, dieťa v náhradnej starostlivosti, alebo v starostlivosti pred osvojením, či ďalšie osoby žijúce s týmto zamestnancom v spoločnej domácnosti. Maximálna suma príspevku je však stále 275 eur.
V prípade poskytnutia rekreačného poukazu je možné poukaz použiť len v Slovenskej republike u poskytovateľov, ktorí majú zmluvu s vydavateľom tohto rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz je neprenosný a platí len do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Príspevok na rekreáciu je príjmom, ktorý nepodlieha dani z príjmov v rámci príjmov zo závislej činnosti. Súčasne sa tento príspevok zahŕňa do daňových výdavkov zamestnávateľa.
Nárok na príspevok na rekreáciu majú tiež osoby v štátnej službe v zmysle zákonov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov, Hasičského a záchranného zboru, profesionálnych vojakov a štátnej službe.
Dôvodom zavedenia príspevku na rekreáciu je motivovanie zamestnancov, aby strávili dovolenku na Slovensku, a tým podporili domáci cestovný ruch.
Nárok na príspevok na rekreáciu majú aj zamestnanci na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke a osoby dočasne práceneschopné, pretože podmienky podľa § 152a Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie. Osoba, ktorá je dočasne práceneschopná, však nemôže rekreáciou porušiť svoj liečebný režim.
Príspevok na rekreáciu neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass a pod. Za oprávnené výdavky sa považujú aj služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby, kúpeľné a zdravotné služby, či služby cestovného poistenia.
V praxi nastávajú prípady, keď zamestnanec absolvuje rekreáciu u osoby, ktorá nie je "živnostníkom", ani nemá obchodnú spoločnosť, ale poskytuje služby ubytovania na tzv. "DIČ". Pod pojmom "prenocovanie" sa rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení, ktoré je prevádzkované ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie možno definovať ako budovu, priestor alebo plochu, v ktorých sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie, a s ním spojené služby.
Môže nastať situácia, že zamestnanec absolvuje rekreáciu v trvaní napríklad 3 dní, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení, a teda predloží zamestnávateľovi aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale predmetné ustanovenie neupravuje väzbu na jedno ubytovacie zariadenie.
Podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb.Občianskeho zákonníka v z. n. o domácnosti platí, že základným znakom zákonného pojmu "domácnosť" je, že musí ísť o spotrebné spoločenstvo trvalej povahy. O spotrebné spoločenstvo ide vtedy, keď určité osoby hospodária spoločne so svojimi príjmami, pričom sa nevyžaduje, aby tieto osoby boli v príbuzenskom či inom podobnom vzťahu. Trvalosť tohto vzťahu je daná vtedy, keď tu sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu. Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na takéhoto rodinného príslušníka je teda aj skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka. Výnimkou je iba situácia podľa § 152a ods. 4 písm. c) Zákonníka práce.
Zákonník práce neustanovuje, že musí ísť iba o oprávnené výdavky za jednu nepretržitú (ucelenú) rekreáciu.
Ak zamestnanec zaplatí za rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ mu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ mu prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov.
Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať. Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom práce daňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov.
Pri príspevkoch na rekreáciu poskytnutých vo výške viac ako 55% oprávnených výdavkov a v sume viac ako 275 eur ročne už o príspevkoch na rekreáciu v užšom slova zmysle nebudeme môcť uvažovať, avšak zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať rekreačný príspevok (v širšom slova zmysle) aj nad tento rozsah.
Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku:
Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnanec je povinný predložiť taký doklad, ktorý spĺňa podmienky oprávneného výdavku definovaného v § 152a Zákonníka práce.
Príspevok na rekreáciu sa zamestnancovi poskytuje na základe jeho žiadosti. Avšak Zákonník práce nepredpisuje formu tejto žiadosti. Zamestnávateľ však môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu.
Rekreačný poukaz slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov, ktoré ustanovuje § 152a ods. 4 Zákonníka práce. Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný.
Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, môže požiadať o príspevok na rekreáciu za každý z týchto pracovných pomerov.
Ak sa rekreácia začne v jednom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom roku a zamestnanec o to požiada, tak príspevok na rekreáciu bude zamestnancovi zúčtovaný ešte ako príspevok na rekreáciu za rok, v ktorom sa rekreácia začala.
tags: #zamietnutie #príspevku #na #rekreáciu #dôvody