
Tento článok sa zameriava na problematiku započítavania rokov praxe, najmä počas obdobia práceneschopnosti (PN), materskej a rodičovskej dovolenky, a to v kontexte rôznych zákonov a predpisov, ktoré túto oblasť upravujú. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto tému, a to aj s ohľadom na špecifické situácie, ako sú atestačné skúšky pre učiteľov a zaradenie do platových stupňov vo verejnej správe.
Pri evidencii a vykazovaní praxe zamestnancov je dôležité rozlišovať medzi rôznymi typmi praxe a spôsobmi jej započítavania. Vo všeobecnosti platí, že zamestnávateľ v zápočtovom liste uvádza len trvanie pracovného pomeru zamestnanca vo svojej organizácii. Ak je však potrebné započítať aj predchádzajúce obdobia, je potrebné tieto údaje evidovať a správne ich vykazovať.
Pre započítanie predchádzajúcich období praxe sa používajú špeciálne formuláre a postupy. Údaje o počte odpracovaných rokov sa uvádzajú vo formáte RR.DDD (roky.dni) k zadanému dátumu, ktorý predchádza dňu začiatku pracovného pomeru v danej organizácii.
Pri pridávaní záznamu o praxi sa uvádza názov organizácie, obdobie trvania pracovného pomeru a prípadne aj funkcia, v ktorej zamestnanec pôsobil. Dôležitá je kontrola na prekrývanie zadávaného obdobia a na správnosť zadania obdobia.
V kontexte odmeňovania zamestnancov vo verejnom záujme je potrebné rozlišovať medzi odbornou a započítanou praxou.
Prečítajte si tiež: Všetko o odchode do dôchodku
Započítavanie materskej a rodičovskej dovolenky (MD/RD) do praxe je špecifickou oblasťou, ktorá sa riadi rôznymi zákonmi a ich interpretáciami. Vo všeobecnosti platí, že MD a RD sa považujú za náhradnú dobu, ktorá sa v zmysle zákona zarátava do započítanej praxe, nie však nevyhnutne do odbornej praxe.
Započítavanie obdobia PN, MD a RD do pedagogickej praxe je dôležité najmä pre učiteľov, ktorí sa chcú prihlásiť na atestačnú skúšku alebo získať kredity.
Pre učiteľov, ktorí chcú absolvovať atestačnú skúšku, je dôležité mať odpracovaný určitý počet rokov pedagogickej činnosti. Otázkou je, či sa do tohto obdobia započítava aj čas strávený na PN, MD a RD.
Podľa dostupných informácií sa MD a RD do pedagogickej praxe nezaratávajú. MD sa síce berie ako výkon práce, ale pre účely dovolenky, a nie pre účely započítania pedagogickej praxe.
Novela zákona 317/2009 rieši dva prípady ohľadne prvej atestácie:
Prečítajte si tiež: Ako sa započítavajú roky do minimálneho dôchodku?
Názory na započítanie PN do pedagogickej praxe sa rôznia. Niektorí tvrdia, že PN by sa mala započítavať, pretože zamestnanec má pracovnú zmluvu a doklad s dátumom nástupu na MD. Iní sú toho názoru, že PN by sa do praxe nemala započítavať, pretože zamestnanec nevykonáva priamu výchovnú činnosť.
V prípade ukončenia pracovného pomeru počas PN vzniká otázka, či má zamestnanec nárok na vyplatenie zostatkovej dovolenky a či sa doba počas PN ráta do zápočtu odpracovaných rokov.
Ak zamestnávateľ odmietol predĺžiť pracovnú zmluvu a zamestnanec je stále práceneschopný, je stále zamestnancom až do ukončenia PN. Po ukončení PN má zamestnanec nárok na vyplatenie zostatkovej dovolenky. O vyplatenie zostatkovej dovolenky je vhodné požiadať písomne.
Doba počas PN sa ráta do zápočtu odpracovaných rokov.
Zamestnankyňa nastúpila do verejnej správy 1. 9. 2015 ako sekretárka. K uvedenému dňu jej bola započítaná prax 6 rokov a 94 dní, a bola zaradená do 8. platovej triedy a 4. platového stupňa. Otázkou je, či sa do počtu odpracovaných rokov pre zaradenie do platového stupňa započítava aj doba starostlivosti o dieťa na MD a RD.
Prečítajte si tiež: Dôchodok: Ako získať údaje o zamestnávateľovi
Podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa do započítanej praxe započítava aj čas starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke MD, ďalšej MD alebo RD ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky. Čas starostlivosti o dieťa sa do započítanej praxe započítava len v prípade, ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie.
Pri skončení pracovného pomeru a určení počtu odpracovaných rokov zamestnanca je dôležité vedieť, či sa má prihliadať na priestupný rok alebo sa priestupný rok berie ako 365 dní.
Podľa zákona o sociálnom poistení sa rok definuje ako 365 dní. V prípade zápočtu odpracovaných rokov zamestnanca sa priestupný rok počíta ako obdobie 365 dní.