
Tento článok sa zameriava na definíciu alikvotnej časti nájmu, práva a povinnosti nájomcov a prenajímateľov, a ako postupovať v prípade sporov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, a to aj s ohľadom na daňové a účtovné aspekty.
Nájom bytu predstavuje právny vzťah, ktorý vzniká na základe nájomnej zmluvy. Táto zmluva by mala obsahovať všetky podstatné náležitosti, ako sú označenie predmetu a rozsahu užívania, výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Dôležité je, aby zmluva obsahovala aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájomná zmluva je základným dokumentom, ktorý upravuje vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Podľa Občianskeho zákonníka a Zákona o krátkodobom nájme bytu, musí táto zmluva obsahovať niekoľko podstatných náležitostí.
Zmluva musí presne definovať, čo je predmetom nájmu, teda konkrétny byt alebo jeho časť, a aký je rozsah jeho užívania.
Zákonodarca stanovuje, že v zmluve sa má určiť osobitne nájomné a osobitne výška úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu, teda celková platba má byť rozdelená na tzv. alikvotnú časť.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a dane
Zmluva by mala obsahovať aj opis príslušenstva bytu, ako sú pivnica, balkón a podobne, a tiež opis stavu bytu pri jeho odovzdaní nájomcovi.
Alikvotná časť nájmu predstavuje pomernú časť celkových nákladov spojených s užívaním bytu, ktorá sa vzťahuje na určité obdobie. Najčastejšie ide o pomernú časť ročného vyúčtovania za energie, vodu, kúrenie a iné služby spojené s užívaním bytu.
Výpočet alikvotnej časti závisí od spôsobu, akým sú náklady rozdelené v nájomnej zmluve. Ak je v zmluve uvedená konkrétna suma za jednotlivé položky, alikvotná časť sa vypočíta pomerne podľa počtu mesiacov, počas ktorých nájomca byt užíval. Ak je v zmluve uvedený spôsob výpočtu, napríklad podľa spotreby, alikvotná časť sa vypočíta na základe skutočnej spotreby za dané obdobie.
Predpokladajme, že ročné náklady na energie sú 1200 € a nájomca užíval byt 6 mesiacov. Alikvotná časť nájmu za energie bude 1200 € / 12 mesiacov * 6 mesiacov = 600 €.
Nájomca aj prenajímateľ majú svoje práva a povinnosti, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku a Zákone o krátkodobom nájme bytu.
Prečítajte si tiež: Dôležité Aspekty Príspevku
V prípade, že medzi nájomcom a prenajímateľom vznikne spor týkajúci sa alikvotnej časti nájmu, je potrebné postupovať nasledovne:
V prvom rade je potrebné pokúsiť sa o komunikáciu a dohodu s prenajímateľom. Nájomca by mal prenajímateľa požiadať o predloženie dokladov, ktoré preukazujú výšku nákladov spojených s užívaním bytu.
Dôležité je skontrolovať nájomnú zmluvu a zistiť, akým spôsobom sú v nej upravené platby za energie a služby spojené s užívaním bytu.
Ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu s prenajímateľom, nájomca sa môže obrátiť na advokáta alebo inú právnu pomoc. Advokát môže posúdiť nájomnú zmluvu a poradiť, ako postupovať ďalej.
Ak sa nepodarí vyriešiť spor mimosúdne, nájomca sa môže obrátiť na súd. V súdnom konaní je potrebné preukázať, že prenajímateľ neoprávnene požaduje zaplatenie alikvotnej časti nájmu.
Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje výsluhový dôchodok dane?
Ak prenajímateľ nepredloží vyúčtovanie za energie a služby spojené s užívaním bytu, nájomca má právo ho na to písomne vyzvať. V písomnej výzve by mal nájomca stanoviť prenajímateľovi lehotu na predloženie vyúčtovania. Ak prenajímateľ ani po uplynutí tejto lehoty vyúčtovanie nepredloží, nájomca sa môže obrátiť na súd.
Ak si prenajímateľ ponechá preplatky jednotlivých položiek spojených s užívaním bytu, ide na jeho strane o bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka. Nájomca má právo požadovať vrátenie týchto preplatkov.
Nie je možné, aby vo veci jedného bytu boli dve platné zmluvy o platbách za užívanie bytu. Platná je tá zmluva, ktorú podpísal nájomca a prenajímateľ. Ak prenajímateľ tvrdí, že platí správcovi bytového domu vyššie zálohové platby, je to jeho interná záležitosť, ktorá nemá vplyv na platnosť nájomnej zmluvy.
Prenajímateľ by mal znášať poplatok za výkon správy, poistenie bytového domu a fond opráv. Tieto poplatky súvisia s vlastníctvom bytu a nie s jeho užívaním.
Peňažná zábezpeka, známa aj ako depozit, slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi. Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu.
Po skončení nájomného pomeru je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Príjmy z prenájmu nehnuteľností patria medzi príjmy podľa Zákona o dani z príjmov, s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľností, ktoré sú dosahované na základe živnostenského oprávnenia.
Príjmy z prenájmu nehnuteľností sú oslobodené od dane, ak ich úhrn znížený o výdavky nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.
Pri podaní daňového priznania si daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľnosti môže uplatniť do daňových výdavkov skutočne vynaložené výdavky alebo výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov.
Podnikateľ v rámci výkonu svojho podnikateľského oprávnenia vytvára a zhromažďuje súbor rozmanitých hodnôt, ktoré využíva na to, aby vôbec podnikal. Súbor týchto materiálnych, ale aj nehmotných zložiek podnikania nazýva Obchodný zákonník podnikom.
Predaj podniku je podľa platnej právnej úpravy možný jedine uzatvorením zmluvy o predaji podniku alebo o predaji jeho časti, a to v súlade s Obchodným zákonníkom.
Medzi povinné náležitosti zmluvy o predaji podniku patrí uvedenie identifikačných údajov predávajúceho a kupujúceho, presné vymedzenie vecí, práv, iných majetkových hodnôt a záväzkov, ktoré tvoria predávaný podnik, a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.